Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Epicentrum nášho života: V Notre-Dame sa písali dejiny, už raz bola takmer zničená

16.04.2019, 08:25 | TASR

Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolickej arcidiecézy.

  • Tlačiť
  • 3

Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Práve do tohto posvätného miesta zasadil spisovateľ Victor Hugo dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži.

Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.

O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200.

Dostavaná po 182 rokoch

V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena.

Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch. Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry.

Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály – portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je takzvaná Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.

Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.

Vyrabovaná, zbúraná, zničená

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku.

V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.

Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu.

Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.

Zdroj: TASR / AP

13 miliónov ľudí ročne

Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.

Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Teraz sú sochy opäť na svojom mieste.

Katedrálu zdobia chrliče, ktoré majú praktický význam a odvádzajú dažďovú vodu, no architekt E. Viollet-le-Duc zároveň dal voľný priechod svojej fantázii a vytvoril celé panoptikum skamenených figúr s bizarnými formami a výrazmi tvárí.

V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska.

Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí. Na dve hlavné veže mohli návštevníci katedrály vystúpiť a obdivovať Paríž z vtáčej perspektívy. Notre-Dame je názov, ktorý nesie viacero významných katedrál vo Francúzsku, len jedna z nich je však Cathédrale Notre-Dame de Paris.

Zdroj: TASR / AP

Epicentrum francúzskeho života

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že vyhorená parížska katedrála Notre-Dame bude zreštaurovaná. „Spoločne znovu postavíme Notre-Dame,“ vyhlásil pred poškodeným chrámom šéf Elyzejského paláca, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby.

E. Macron ďalej vyhlásil, že na obnovu poškodených a zničených častí chrámu budú povolaní „tí najtalentovanejší“ experti a pamiatkari. „To, čo sa stalo dnes v noci katedrále Notre-Dame, je obrovskou tragédiou,“ vyhlásil 41-ročný prezident, podľa ktorého je katedrála „epicentrom nášho života“ a chrámom „všetkých Francúzov“, veriacich i neveriacich.

E. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály. „Francúzi to očakávajú,“ zakončil prezident svoj prejav po boku parížskej starostky Anne Hidalgovej a parížskeho arcibiskupa Michela Aupetita.

Peniaze od miliardárov

Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály.

Vo vyhlásení F.-H. Pinault, šéf spoločnosti Kering, ktorá vlastní luxusné módne značky ako Gucci či Yves Saint Laurent, uviedol, že peniaze na „nevyhnutnú celkovú obnovu Notre-Dame“ poskytne jeho investičná firma Artémis.

Francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.

„Arnauldova rodina a LVHM sa v rámci solidarity po tejto celonárodnej tragédii budú podieľať na rekonštrukcii tejto výnimočnej katedrály, ktorá je symbolom Francúzska, jeho dedičstva a jedinečnosti,“ uvádza sa v ich vyhlásení.

Konglomerát LVMH vyrába módne oblečenie, kabelky, vína, destiláty, hodinky a šperky. Do jeho impéria patria značky ako Christian Dior, Céline, Louis Vuitton, Guerlain, Krug, Moët & Chandon, Hennessy, Bvlgari, TAG Heuer alebo Chaumet.

Zdroj: TASR / AP

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Francúzsko, Notre-Dame