Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Eurofondy kazia trh

30.01.2012, 15:47 | Martin Jesný | Marek Legéň | © 2012 News and Media Holding

Ak európske peniaze tvoria polovicu rozpočtu firemného projektu, nabádajú na plytvanie, hovorí šéf konzultačky Miroslav Lopata

  • Tlačiť
  • 6

Tagy

eurofondy

Naša poradenská firma je najväčšia, lebo nefunguje ako lobistická agentúra, ale ako manufaktúra na projekty, hovorí Miroslav Lopata, zakladateľ komárňanskej spoločnosti Premier Consulting, ktorá sa špecializuje na písanie žiadostí o eurofondy. Vníma, že tie sú pre mnohých podnikateľov symbol bezprácneho zisku. Pre obce a mestá snom o rozvoji, o ktorý sa ťažko bojuje s úradníkmi. A pre bežných ľudí symbolom korupcie a klientelizmu. Napriek tomu trvá na tom, že podnikať v poradenstve k eurofondom neznamená obiehať s igelitkami úradníkov v komisiách, ale dokázať efektívne písať veľa dobrých projektov.

Komunikujete, že ste najväčšia slovenská eurofondová agentúra. Čím sa to meria?

Máme na konte viac ako sedemsto schválených projektov. Toto číslo je preto také vysoké, lebo od začiatku sme systematicky vyhľadávali tie opatrenia, kde sa nám pozdávali hodnotiace kritériá a bol najväčší priestor na nejaké férové hodnotenie. Alebo aspoň vychádzala matematika v tom zmysle, že bolo dosť peňazí a malá výška na jeden projekt, aby sa ušlo značnej časti žiadateľov.

Na čom stojí úspešné fungovanie firmy, ako je tá vaša?

Jeden kamarát lobista o nás povedal, že nie sme poradenská firma, ale manufaktúra na projekty. V niečom mal pravdu. Naozaj musíme ísť po takých opatreniach a príležitostiach, kde kvalita spracovania a množstvo úkonov a projektov prináša ovocie.

Ako vyzerá slovenský trh?

Myslím si, že sú na ňom len dve firmy s projektmi v takom objeme. Okrem nás ešte Eurodotácie. Potom je možno okolo desať spoločností, ktoré majú marketing, aktívne vyhľadávajú klientov, robia im projekty, servis a sú našou konkurenciou, akurát sú citeľne menšie. Potom je množstvo všelijakých vybavovačov. Prípadne ľudí, ktorí sú dostatočne šikovní a inteligentní na to, aby popri zamestnaní urobili zopár projektov. Napríklad vysokoškolskí pedagógovia.

Čiže naozajstných poradcov je len zopár?

Každý zbehlejší človek by projekt napísal, ak by chcel. Problém je v tom, že by si kvôli dvom projektom musel naštudovať také isté množstvo dokumentov ako ja kvôli dvom stovkám. A know-how je aj v čítaní medzi riadkami výziev a v predvídaní problémov. Tiež si myslím, že dobrá poradenská firma musí vyzrieť na to, aby niekedy vedela povedať klientom: nie, do tohto už nejdeme, treba si nájsť inú poradenskú firmu alebo si napísať projekt sám.

Aký rozpočet mal najväčší projekt, ktorý ste odmietli?

Rádovo tri-štyri milióny eur.

V akých objemoch sa pohybuje biznis v eurofondovom poradenstve?

Náš hospodársky výsledok po zdanení sa niekoľko rokov pohybuje nad jeden milión eur. Tým, že sme najväčší na trhu čo do počtu projektov, to asi aj ukazuje strop v brandži. Ak by sa poradenská firma chcela rozvíjať ďalej, pravdepodobne by začala robiť poradcu pri národných projektoch, prípadne by robila rôzne štúdie a hodnotenia samotných operačných programov.

Koľko na to treba ľudí?

Projekty sa vždy podávajú k nejakému termínu, no nikto nám nedonesie podklady mesiac vopred. Každý ich donesie od troch dní do troch hodín pred konečným termínom a, samozrejme, pre neho ide o milióny. Z jeho pohľadu je to najdôležitejších 50 strán jeho podnikania za posledných päť rokov. Ale v danej chvíli sú takýchto žiadostí na stole desiatky. V prípade opatrenia „modernizácia fariem“ napríklad štyristo k jednému termínu na podanie. Naši ľudia, keď príde čas, vytiahnu nafukovačky a spí sa v robote. Teraz sme sedemnásti. V najlepších časoch v roku 2009, keď výzvy vychádzali ako huby po daždi, nás bolo 56.

Vnímate to ako dlhodobý biznis?

Biznis to je dobrý, ale napríklad veľmi nevhodný na medzinárodnú expanziu. Skúšali sme pobočku v Maďarsku, kamenná kancelária v Budapešti vydržala šesť mesiacov. Boli nejaké pokusy otvoriť český trh, ale každá krajina je tak veľmi špecifická a nehovorím o korupcii a klientelizme. Čo sa týka trvácnosti – máme pred sebou ďalšie sedemročné programovacie obdobie. Neodvážim sa plánovať zaň.

Obraz eurofondov a ich významu v očiach verejnosti je pomerne pošramotený. Do akej miery odráža realitu?

Z makroekonomického pohľadu si myslím, že eurofondy sú pre Slovensko užitočné. Môžeme debatovať o tom, ako efektívne sa s nimi naložilo, no do ekonomiky pribudnú. Mikroekonomicky je situácia oveľa horšia. Ak bol niekto v čerpaní bez väčších problémov úspešný, je to fantastické. Je to finančná pomoc, ktorú dostane zadarmo, nikomu ju nemusí vracať a je to v pozitívnom zmysle na míle vzdialené od akokoľvek výhodného bankového úveru. Problémom je obrovské množstvo zlých príkladov, príbehov so smutným koncom alebo natoľko trpkým ponaučením, že žiadateľ už nemá záujem o takúto formu pomoci.

Aký je najväčší problém eurofondov?

Primárny problém je ten, že samotné výzvy sú často veľmi nekoncepčné.

Je podľa vás správne, že peniaze z eurofondov dostávajú podnikatelia?

Je to výborná príležitosť, ako získať peniaze zadarmo. Z pohľadu poradenskej firmy je to tiež výborné, s podnikateľmi sa robí dobre. Či je to dobré pre krajinu – myslím si, že nie. Podľa mňa to deformuje trh. Nielen tým, že niekto finančnú pomoc dostane a iný nie. Čo je azda ešte horšie, nabáda to podnikateľov na neracionálne nákupy. Možno najviditeľnejší je tento problém v poľnohospodárstve. Typická investícia, podporovaná z eurofondov, je traktor. Potrebuje ho každý farmár. Predpokladám, že väčšina ich má aj viac. Kým neboli eurofondy, kupovali ich, keď dosluhoval starý. A hlavne za normálne trhové ceny. Len čo prišla finančná podpora na traktory, kupovali ich všetci. Takže vzrástol dopyt i cena.

Existuje podľa vás možnosť nechať podporu a zároveň dosiahnuť, aby sa nemrhalo peniazmi v projektoch, ktoré by bez eurofondov vôbec nevznikli?

Podľa mňa v tejto chvíli nie je na stole dilema či dávať podnikateľom eurofondy, alebo nie. Ťažko si myslieť, že ktorýkoľvek politik alebo úradník by sám sebe zobral kompetenciu rozhodovať o takej zaujímavej veci. No podľa mňa existuje zopár veľmi jednoduchých krokov, ktoré by pomohli k ozdraveniu systému. V prvom rade to je zásadné zníženie intenzity finančnej pomoci. Myslím si, že keď je finančná pomoc 50 percent, je to príliš atraktívne. Priveľmi to nabáda na investície, ktoré by bez eurofondov nevznikli.

Viete povedať nejaký príklad?

V cestovnom ruchu je to takmer každá eurofondová investícia. Turizmus je na Slovensku problematický biznis a trhovo vykazuje zlé čísla. Drvivá väčšina investícií by sa v ňom nikdy neudiala, keby neboli eurofondy.

newton_tech_03

No nie je to aj tým, že v turizme obzvlášť čerpajú dotácie tí, ktorí si ich vedia vybaviť?

Je to tak. Preto by, ako druhé navrhnuté opatrenie, pomohlo verejné podávanie projektov. Tým myslím nielen zverejňovať všetky projekty, ktoré sú schválené. Ale všetky projekty, ktoré sa podávajú.

Nespustil by sa veľký krik o zverejňovaní obchodného tajomstva?

Keď si od daňových poplatníkov pýtam na niečo ich peniaze, je podľa mňa férové povedať im na čo. Ak je to natoľko fantastické, že hodnota know- -how je zásadná a má to byť tajné, potom nepoužijem eurofondy.

Mohla by si taká zmena získať v súčasnej slovenskej spoločnosti podporu?

Ak by existovala verejná kontrola, myslím, že už pri príprave projektov by žiadatelia lepšie zvážili, na čo peniaze pýtajú. A zároveň potenciálni dodávatelia tých služieb a tovarov, na ktoré sa tieto finančné prostriedky získavajú, by tiež cítili tlak na cenu. Lebo ťažko by niekto začal plošne do projektov dávať predražené tovary, keby sa zrazu tá prehnaná cena stala verejnou. Navyše sú to jednoduché veci, nevyžadujú žiadnu zásadnú legislatívnu ani technickú zmenu. Predpokladám, že v elektronickom systéme na podávanie projektov v elektronickej forme ITMS by sa iba doplnilo políčko na zaškrtnutie – zverejniť.

Čerpanie eurofondov sa stalo takmer synonymom korupcie, klientelizmu. Zrejme aj veľká časť žiadateľov o služby vašej firmy očakáva skôr, že to vybavíte, než že im pomôžete ako poradenská firma.

Situácia sa stále zhoršuje. Keď sme začali robiť prvé projekty ešte do predvstupových fondov, každý akosi veril, že systém nie je rýdzo slovenský, ale ho kontroluje a riadi Brusel. Čiže dobrý projekt uspeje. No čoraz viac prevládalo, že kvalita obsahu projektu nie je podstatná. Že oveľa dôležitejšia je formálna správnosť. A požehnanie nejakou komisiou. Pravda je tá, že veľká časť klientov očakáva, že poradenská firma to nejako vybaví. Tie poradenské firmy, ktoré hrajú s klientom otvorenú hru, prídu o relatívne značnú časť klientov.

Koľko ich je percent?

Možno tridsať percent ľudí je takých, že kým nie sú presvedčení, že to majú vybavené, hľadajú, kým im to niekto nesľúbi. Ide im o ten prísľub. Či ten, kto ho dal, to aj skutočne vybaví, je iná vec. Naozaj máme veľa prípadov, keď sme prišli o klienta preto, že sme mu nesľúbili „na sto percent“. Niekto iný to urobil, no projekt aj tak neschválili. Lebo ani to nie je pravda, že všetko sa dá vybaviť.

Dá sa povedať, kde by sa najviac oplatilo nasmerovať dotácie z eurofondov, aby to malo význam a prinieslo dostatočný efekt?

Obce, hlavne malé, naozaj potrebujú peniaze. Napríklad menšie obce mimo pólov rastu môžu mať za sedemročné obdobie dva väčšie projekty, rádovo po 200- až 300-tisíc eur, a jeden malý. Zrekonštruovanie námestia, cesta, zberný dvor. Naopak, do veľkej miery by som obmedzil takzvané soft projekty, pri ktorých sa nedá skontrolovať, že fyzicky zostane po nich niečo hmatateľné. Ako sú najrôznejšie školenia. Nemusí ísť o zlý zámer. Akurát si myslím, že ak máme obmedzené množstvo peňazí, čo zjavne máme, je rozumnejšie nasmerovať ich do infraštruktúrnych investícií v obciach ako na školenie počítačových zručností manažérov.

No ani obce nie sú imúnne voči nejasnému hodnoteniu, v ktorom môže byť projekt posudzovaný z obsahovej stránky na jednej strane skvelý a na druhej strane ako nezmysel.

V poslednom období sme sa vyhýbali ministerstvu hospodárstva. Tam išla matematika opačným smerom. Hodnotiace kritériá boli natoľko frázovité, že ľubovoľne dobre vypracovaný projekt mohol byť hodnotený absolútne rôzne a stále by to bolo v súlade s hodnotiacimi kritériami.

Môžete to ilustrovať nejakým príkladom?

Projekty na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Krásny projekt, kde sa dajú postaviť jednoznačné kritériá. Koľko sa ušetrí peňazí na elektrine či už v absolútnom čísle alebo v nejakom pomere, koľko sa ušetrí na jednom svietidle. Realita je taká, že energetický audit je povinná príloha a tam sa jeho úloha končí. Kritérium je napríklad dosah na menšiny.

Aj keď sa programovacie obdobie chýli k časti, keď sa majú v projektoch najmä preplácať faktúry, sú opatrenia, kde sa využilo málo percent zdrojov. Pôjde tie peniaze vôbec ešte čerpať?

Áno, aj nie. Rozlišujme medzi takzvanými dopytovo orientovanými projektmi, teda takými, kde žiadatelia navrhujú, na čo využiť európske peniaze, a národnými projektmi. Pri tých je účel ich využitia stanovený. Pri dopytovo orientovaných je mnoho oprávnených žiadateľov a miera nakontrahovania sa blíži k sto percentám. Opačná situácia je v národných projektoch, kde je kontrahovanie chaotické. No aj preto s nimi nepracujeme, takže ich nebudem hodnotiť.

Koľko projektov neuspelo v súčasnom programovacom období 2007 až 2013?

Celkovo bolo do programov Národného strategického referenčného rámca a Programu rozvoja vidieka prijatých okolo 27-tisíc projektov. Z toho zhruba desať a pol tisíca bolo schválených. Tým ostáva okolo 16 500 projektov, ktoré sú buď zamietnuté, alebo „visia vo vzduchoprázdne“ a formálne len čakajú na zamietnutie – teda nie sú schválené.

Je možné odhadnúť, koľko stáli žiadateľov projekty, ktoré neprešli výberovým sitom?

V rámci neschválených projektov zo spomínaných dvoch skupín žiadali uchádzači o zhruba dvanásť miliárd eur. Ak beriem päť percent z investície ako priemerné náklady na prípravu, teda na architektov, štúdie realizovateľnosti, finančné plány, poradcov, či štúdie dosahov na životné prostredie, na neschválené projekty sa mohlo minúť zhruba 600 miliónov eur. To je hrubý, ale kvalifikovaný odhad.

Je pomerne veľa opatrení, pri ktorých je síce zazmluvnená vysoká miera zdrojov, no je evidentné, že čerpať sa bude málo. Rozmýšľajú úradníci o tom, ako by sa tie peniaze ešte aspoň raz ponúkli nejakým lepším žiadateľom?

Som šokovaný tým, ako málo sa o tejto téme diskutuje na úrovni riadiacich orgánov. To je množstvo peňazí, ktoré by sa mohli vrátiť do systému. Zatiaľ som nepočul azda ani jednu konkrétnu predstavu o tom, ako ich využiť. Ešte sa to dá stihnúť, lebo sú tri roky na realizáciu projektu od jeho začatia. Hoci mnohým projektom lehota vyprší skôr. Keby si ministerstvá švihli a dali to právne do poriadku, dala by sa vyhlásiť nová výzva.

Koľko ešte ostáva voľných zdrojov z eurofondov na súčasné programovacie obdobie? Teda o koľko peňazí sa ešte potenciálni prijímatelia môžu teoreticky uchádzať?

Celkovo zostáva niečo vyše päť miliárd eur. Ale zaujímavé množstvo peňazí by sa ešte mohlo dostať naspäť do systému z nerealizovaných projektov.

Miroslav Lopata (31) získal časť stredoškolského vzdelania na floridskej Gaither High School. Začal študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave, no škola čoskoro ustúpila podnikaniu v oblasti informačných technológií. Ešte ako tínedžer začal pracovať v rodinnej firme Newton Tech. V rokoch 2000 až 2002 bol predsedom pravicovej organizácie Občianska demokratická mládež a potom rok podpredsedom študentskej organizácie Európskej ľudovej strany. V roku 2003 založil s troma spoločníkmi poradenskú spoločnosť pre oblasť eurofondov Premier Consulting. Tú od roku 2005 vlastní len s Miroslavom Švecom, zvyšných partnerov vyplatili. Prevádzkujú aj rezervačný cestovateľský portál HotZebra.sk.

Rozhovor vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 3/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 6

Tagy eurofondy