Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Firmy budú dokazovať, že so zamestnancami zaobchádzajú rovnako

21.01.2004, 11:42 | Zuzana Fričová

Kompromis v antidiskriminačnej legislatíve: Forma podľa P. Csákyho, obsah podľa D. Lipšica.

  • Tlačiť
  • 1

aviequal.jpg

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic minulý týždeň navštívil vicepremiéra Pála Csákyho, aby sa pokúsili ukončiť spor o podobe slovenskej antidiskriminačnej legislatívy. Po pol druha hodine oznámili, že sa dohodli. Zákon bude iba jeden, tak ako navrhoval úrad vicepremiéra pre európsku integráciu.

Fakticky však zasiahne iba štrnásť zákonov – tak ako si to želal minister spravodlivosti. O pár týždňov sa majú stretnúť znova a dohodnúť sa na konečnom texte, ktorý poputuje do vlády a parlamentu.

Termín, ktorý ich tlačí, je koniec apríla. EÚ už totiž Slovensku pohrozila, že ako členskému štátu bez antidiskriminačnej legislatívy by mu hrozila žaloba pred Európskym súdnym dvorom.

Čo sa zmení prijatím nového zákona v praktickom živote, sa pýtal TREND D. Lipšica na príklade slušného človeka - majiteľa stredne veľkej slovenskej firmy. Mal by novému zákonu prikladať veľkú pozornosť a urýchlene si nové ustanovenia prečítať?

Podľa D. Lipšica by mal ostať pokojný. „Veľká zmena to nebude, v niektorých súkromnoprávnych vzťahoch – napríklad v pracovnom práve a ochrane spotrebiteľa – je diskriminácia zakázaná už teraz,“ hovorí minister spravodlivosti. S dodatkom, že problémom by nemala byť ani najväčšia zmena - použitie takzvaného obráteného dôkazného bremena.

Dokazuje žalovaný

obrclan/14_lipsic_csakyAA.jpg

Zákonník práce už takúto procesnú osobitosť dokazovania obsahuje. Ak sa zamestnanec považuje za poškodeného pre nerovnaké zaobchádzanie, je povinnosťou zamestnávateľa preukázať súdu, že k diskriminácii nedošlo.

Obrátené dôkazné bremeno sa však po dohode ministrov do 1. mája tohto roku zrejme dostane do Občianskeho súdneho poriadku aj do Správneho poriadku.

Vyjadrené bude pravdepodobne formuláciou: „Skutočnosti tvrdené navrhovateľom o tom, že bol priamo alebo nepriamo diskriminovaný na základe niektorého z dôvodov (napríklad rasy, viery, veku, sexuálnej orientácie), má súd alebo správny orgán za preukázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.“

D. Lipšic dúfa, že tejto zmene sa dokážu prispôsobiť aj sudcovia. Napokon, obrátené dôkazné bremeno sčasti obsahuje aj jeho návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je v parlamente v druhom čítaní.

Ten predpokladá, že ak prokurátor preukáže, že majetok odporcu bol získaný nelegálne, žalovaný sa musí pred súdom brániť a dokázať opak. Teda že majetok, ktorého hodnotu uviedol prokurátor v návrhu, nadobudol legálne.

Páni spokojní

Konečnou podobou antidiskriminačného zákona by tak mala byť norma obsahujúca dva články. „V článku jeden sa v modifikovanej podobe do zákona dostane pôvodný návrh vicepremiéra,“ hovorí D. Lipšic. Nebude však pokrývať všetky právne vzťahy, no odkazom na iné zákony vymenuje tie, ktoré spomínajú dve euroantiskriminačné smernice týkajúce sa najmä zamestnávania a zárobkovej činnosti.

Druhý článok zákona by mal podľa ministerskej dohody obsahovať novely všetkých osobitných zákonov. Predovšetkým tých štrnástich, v ktorých antidiskrimácia ešte upravená nie je a mala by byť. „Obsahovo teda pôjde o riešenie, ktoré sme navrhovali. Avšak v inej forme, ktorá je akceptovateľná,“ pochvaľuje si D. Lipšic. Výsledný kompromis teda predpokladá, že slovenské zákony nepôjdu nad rámec smerníc. „Dohoda bola, že treba aproximovať smernice, nie robiť projekty sociálneho inžinierstva,“ neodpustil si D. Lipšic.

Návrh vicepremiéra podľa neho narážal aj na niektoré ústavné práva výslovne súkromnoprávneho charakteru, napríklad vlastnícke právo alebo slobodu združovania. Uvádza príklady: Vlastník by svoju vec nemohol predať či prenajať komukoľvek. Rovnako napríklad občianske združenie by podľa neho mohlo byť obvinené z diskriminácie. „Stačilo, ak v stanovách mali, že prijímajú - povedzme – len mužov či basketbalistov, volejbalista by sa mohol cítiť diskriminovaný,“ hovorí.

Spokojný však môže byť aj P. Csáky. Minimálne v tom, že zákon bude iba jeden, čo podľa neho pomôže vo verejnosti pozdvihnúť tému antidiskriminácie.

Združenie ako zástupca

Do civilného a správneho procesu zavedie antidiskriminačný zákon aj ustanovenie, podľa ktorého sa v konaní pred súdomv prípade porušenia zásady nerovnakého zaobchádzania bude účastník môcť nechať zastúpiť občianskym združením, ktoré má túto činnosť aj v svojich stanovách.

 V koši teda skončil návrh touto úlohou poveriť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, tak ako to pôvodne v rozhovore pre TREND navrhoval P. Csáky. To totiž nie je občianskym združením a je sčasti financované štátom, čím by sa mohlo dostať do konfliktu záujmov. Najmä vtedy, ak by žalovanou stranou bola štátna inštitúcia.

    Čo píšu smernice

    Smernica č. 2000/43/ES ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a týka sa prístupu k:

  • zamestnaniu a samostatne
  • zárobkovým činnostiam,
  • vzdelaniu,
  • sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovaniu tovarov a služieb.
  • Smernica č. 2000/78/ES ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti a zakazuje diskrimináciu s ohľadom na:

  • náboženské presvedčenie, vieru,
  • zdravotné postihnutie,
  • vek,
  • sexuálnu orientáciu.

Foto – TASR

  • Tlačiť
  • 1