Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Firmy sa na Slovensku cítia ako v bezprávnom štáte

07.04.2016, 04:34 | Xénia Makarová | © 2016 News and Media Holding

„Cítili ste sa už sami alebo ako zástupca firmy na Slovensku bezprávne?“ Na túto otázku v najnovšom prieskume TREND Barometer kladne odpovedalo až 62 percent zástupcov podnikateľov a profesijných inštitúcií. A časť z nich pridala aj konkrétny popis situácie.

  • Tlačiť
  • 0

„V roku 2008 vznikla našej spoločnosti nezaplatená pohľadávka za dodaný tovar vo výške 12-tisíc eur. Po roku a pol sme mali právoplatný rozsudok. Vec prevzal exekútor, no bezúspešne. Dlžník je v sídle firmy nezastihnuteľný, bankové účty nezistiteľné. Daňový úrad v odpovedi na dopyt exekútora o účte dlžníka uviedol, že nie je možné poskytnúť informácie súdnym exekútorom, nakoľko by došlo k porušeniu daňového tajomstva. Dnes je rok 2016, dlžník pokojne podniká, za rok 2013 vykázal zisk po zdanení 19-tisíc eur, v roku 2014 zisk 49-tisíc a náš dlh je v rámci slovenskej legislatívy nevymožiteľný,“ opísal svoju skúsenosť s bezprávnosťou Miloš Milanovič, riaditeľ spoločnosti PS Stavby.

Neuhradené pohľadávky sú aj fenoménom štátnych zakáziek financovaných z eurofondov, kde na ne najčastejšie doplácajú subdodávatelia víťazných firiem. Pretože pri projektoch sa vyžaduje pred prvou splátkou určitá miera realizácie. Už prvé splátky od hlavných dodávateľov tak meškajú, podozrenie z úmyselného neplatenia faktúr má subdodávateľ až s určitým oneskorením.

„V minulosti sme realizovali dodávku tovaru subjektu, ktorý ho následne použil na realizáciu zmluvne podpísanej štátnej zákazky. Aj keď je už niekoľko rokov zákazka ukončená a systém funkčný, subjekt, ktorý zákazku zrealizoval, skončil v konkurze a úhrada našej pohľadávky zostala vo vzduchoprázdne,“ ilustruje Peter Valušiak, riaditeľ trenčianskej akciovky TSS Group.

Cítili ste sa už sami alebo ako zástupca firmy na Slovensku bezprávne?

  1. rozhodne áno 52 %
  2. skôr áno 10 %
  3. skôr nie 24 %
  4. rozhodne nie 9 %
  5. neviem / nevyjadrujem sa / iné 6 %

Pozrite si detaily hlasovania v TREND Barometri

Stavebné konania

Predseda Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu Michal Rybárik opisuje skúsenosť, keď nemenovaný stavebný úrad riešil námietky účastníkov konania, mal ich evidované v spise a zrazu stavbu nečakane povolil a v rozhodnutí uviedol, že žiadne námietky neboli. „Namietateľom rozhodnutie neposlal a tí sa o ňom dozvedeli až po lehote na odvolanie, keď už (takmer) nič nezmôžu“. Nebol to ale v ich okolí jediný prípad.

„V inom prípade iný stavebný úrad nečinnosťou kryl a dodnes kryje rozsiahlu protiprávnu stavbu známej firmy. Keď bola kvôli nečinnosti úradu podaná žaloba na súd, súd o nej odmietol konať z dôvodu, že ešte vo veci nekonal stavebný úrad. Teda ten, ktorého nečinnosť bola dôvodom žaloby.“

Neprehliadnite

Až absurdne vyznieva skúsenosť M. Rybárika s jedným súdnym rozhodnutím, keď sudkyňa vyjadrila „svoj pevný a konečný názor“, že keď sa zmluva uzavretá na dva roky predĺži dodatkom o dva roky, trvanie tejto zmluvy bude dokopy tri roky, a nie štyri. „V takýchto prípadoch je právo a odbornosť úplne nanič, rozhodujúce sú iné veci. Otázka je, ako za týchto okolností dosiahnuť spravodlivosť slušným spôsobom a vyhnúť sa zavedeniu ukrajinského zvykového práva na našom území,“ sťažuje sa M. Rybárik.

So stavebnými úradmi nemá pozitívnu skúsenosť ani generálny riaditeľ bratislavskej eseročky Kami Profit Milín Kaňuščák. Stavebný úrad im zastavil stavbu, ktorá mala platné stavebné povolenie len preto, že samotný úrad pochybil. „Kto nám a naším klientom zaplatí škody, ktoré vznikli z tohto bezprávia? Podania na odvolacie orgány neboli vybavené ani po troch rokoch,“ sťažuje sa podnikateľ.

Vratky DPH

Osobitnou kapitolou sú vratky DPH a daňové kontroly. Sťažností na dlhé trvanie kontrol, počas ktorých sú väčšinou zadržané požadované nadmerné odpočty (vratky) pribúda a stále viac podnikateľov sa obracia v tejto veci aj na súdy.

Partnerka poradenskej spoločnosti BMB Leitner Renáta Bláhová hovorí o desiatkach prípadov v radoch ich klientov, kedy štát zároveň s kontrolou aj celý rok zadržiava finančné prostriedky. „Naše daňové právo nemá špeciálne ustanovenie, ktoré by pokrývalo odškodnenie počas obdobia výkonu daňovej kontroly. Na druhej strane, vieme si tu pomôcť judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ESD), ktorá je v prospech subjektu a priznáva mu úrok z omeškania počas celého obdobia výkonu kontroly.“

Malo by ísť o úrok minimálne 10 percent ročne. No na Slovensku to akosi neplatí a ako ilustruje R. Bláhová, má prípad nadnárodného klienta, ktorému Slovensko od roku 2012 odmieta vyplatiť úrok 100 eur. „A to napriek kladnému rozhodnutiu slovenského súdu v jeho konkrétnom prípade. Na slovenské súdy sa bude musieť klient obrátiť už druhýkrát,“ uvádza a zdôrazňuje, že Slovensko je zrejme poslednou krajinou EÚ, v ktorej štát nerešpektuje spomínanú judikatúru ESD.

Téme bezprávneho štátu sa širšie venuje najnovší TREND, ktorý je v stánkoch od 7. apríla.

Trend titulka 14/2016

  • Tlačiť
  • 0

Tagy firmy, pohľadávky, právo

Súvisiace články

Príbehy z bezprávneho štátu: Živnostníčka na dne a vytrvalý Angličan

Príbehy z bezprávneho štátu: Živnostníčka na dne a vytrvalý Angličan

Slabá polícia, ktorá nechráni poškodených, pomalá justícia a zle fungujúca štátna správa. Aj to sú dôvody, pre ktoré majú občania pocit, že sa z krajiny stáva bezprávny štát. 8

Koaličné status quo

Remišová: Niekto mocný sa bojí, že Trnka začne rozprávať

Psy sa vozia v Tatrách, bicykle do Trnavy. Rok 2019 bol na železniciach rekordný

Kto je ona, hlavná ekonómka? Americký minister financií si rypol do Thunbergovej

Diskusia (0 reakcií)