Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Grécko je opäť pred bankrotom. V stávke je výmena utečencov za dlhy

02.03.2016, 16:50 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Do konca marca má zadlžené Grécko vyplatiť z dlhov 5,5 miliardy eur. Odkiaľ peniaze zoženie, nie je isté. Veritelia pomoc podmieňujú reformou dôchodkového systému, čo Gréci odmietajú. MMF najnovšie prišla s víziou obojstrannej dohody: ak Grécko prijme reformy, veritelia pustia peniaze a je možné diskutovať aj o odpustení dlhu.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

dlh, Grécko, MMF

V Európe nenájdete krajinu v takých ekonomických a politických problémoch ako je Grécko. Gréci sú pod tlakom Bruselu, aby zastavili príliv utečencov a zároveň riešia ako prijať nutné reformy, bez ktorých sa pred veriteľmi nezaobídu.

Medzinárodný menový fond (MMF) varuje, že ak Grécko neprijme spornú dôchodkovú reformu, nedostane od veriteľov Trojky (eurozóna, MMF a Európska centrálna banka) ďalšiu časť pôžičky zo záchranného balíka a už koncom tohto mesiaca sa môže dostať do finančných problémov s obsluhou svojho obrieho dlhu.

Keďže Gréci (zo skúseností z minulých rokov) majú v otázke bankrotu takmer istú nesmrteľnosť, utečenecká kríza môže v otázke zvládnutia dlhu Grékom výrazne pomôcť.

Zabiť dve muchy jednou ranou

Už koncom januára túto možnosť načrtol komentátor denníka The Financial Times Gideon Rachman a najnovšie to naznačil podľa týždenníka Der Spiegel aj MMF. Plán ako zabiť dve muchy jednou ranou by spočíval v prepojení dvoch kríz, ktorým EÚ čelila v poslednom roku - gréckej a utečeneckej. Jeho podstatou by bolo, že by európske vlády ponúkli Grécku odpis dlhu za to, že krajina lepšie ochráni svoje hranice pred imigrantmi.

V rámci programu mimoriadnej pomoci získali Gréci od Európskej únie od roku 2014 133 miliónov eur. Ďalších 13 miliónov eur odklepla komisia Grécku vo februári, tvrdí týždenník Der Spiegel. Brusel poslal 104 miliónov eur aj na vytvorenie takmer 15-tisíc miest pre utečencov, ktoré zriaďuje Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov. Peniaze Grécku stačiť nemusia, nemajú kapacity ani dostatočnú organizáciu, aby sa o podobné množstvo utečencov postarali.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) do 15. februára od začiatku roka priplávalo na grécke ostrovy v Egejskom mori takmer 77-tisíc utečencov, väčšinou zo Sýrie. Každý deň sa na gréckych ostrovoch ocitnú dve až tri tisícky nových utečencov. Koncom februára UNHCR dáta aktualizoval. V priebehu dvoch mesiacov prišlo na grécke ostrovy 98-tisíc utečencov (vlani to bolo za celý rok 857-tisíc).  

Ústretovejšia Európa?

Krajina má pritom problémy sama so sebou - stále sa brodí v 25-percentnej nezamestnanosti, medzi mladými ľuďmi je polovica bez práce, dlh dosahuje 180 percent HDP a príjem z daní aj kvôli vysokej nezamestnanosti je stále pod očakávaniami.

Grécko tvrdí, že po tom ako okolité krajiny zavreli hranice, hrozí v krajine humanitárna kríza, ktorá bez pomoci nával utečencov nezvládne. Guvernér gréckej centrálnej banky Yannis Stournaras odhadol, že kríza bude stáť Grékov najmenej 0,4 percenta HDP krajiny a to v stave, keď sa hospodárstvo prepadáva. Grécka ekonomika prepadla vlani o 0,3 percenta a tento rok sa očakáva, že prepadne o ďalších 0,7 percenta HDP. 

MMF preto predpokladá, že ak chce Európa utečeneckú krízu zvládnuť, bude ku Grécku ústretovejšia. Na konci mesiaca majú Gréci splatiť 5,5 miliardy eur zo svojho dlhu. Z čoho tieto záväzky zaplatia, je v prípade pozastavenia ďalšej tranže (časť splátky z tretieho záchranného úveru vo výške 86 miliárd eur z augusta minulého roka) vo hviezdach.

Ďalšie uvoľnenie peňazí je totiž pre Grécko podmienené výmenou za úspory. Kľúčová je dôchodková reforma, ktorá ale naráža na silný odpor verejnosti. Farmári traktormi blokujú cesty už vyše mesiaca a v krajine sa odohrali desiatky protestných zhromaždení. Vláda Alexisa Tsiprasa to nemá ľahké, keďže v parlamente má len tesnú väčšinu.

Odpustenie dlhov nie je utópia, pretože tento krok v rozumnej miere navrhuje MMF už od leta minulého roka, keď fond potvrdil, že grécky dlh je neudržateľný.

„O škrtnutí časti gréckeho dlhu je možné hovoriť len v prípade, že sa krajina pustí do bolestivej a dlho odkladanej reformy penzií,“ cituje Der Spiegel blog ekonóma MMF Poul Rodney Thomsen. Iba tak podľa neho tento plán odklepnú aj ďalšie európske krajiny (vrátane Slovenska), ktoré teraz vyplácajú oveľa nižšie penzie ako v priemere Grécko.

Proti odpisu dlhu sa postavilo Nemecko, ale nemecká kancelárka Angela Merkelová je pod tlakom utečencov, ktorí si vyberajú ako cieľovú destináciu hlavne Nemecko. „V takom prípade by pre nemeckú kancelárku bolo oveľa jednoduchšie vysvetliť svojim voličom odpis gréckeho dlhu. A vo chvíli, keď by tento krok urobilo Nemecko, možno očakávať to isté aj od zvyšku gréckych veriteľov,“ napísal komentátor The Financial Times. Utečenecká kríza totiž spôsobila nemeckým daňovníkom oveľa zásadnejšie problémy než „relatívne abstraktná otázka, kedy Grécko splatí svoje dlhy“.

Dôchodky sú neudržateľné

Veritelia žiadajú výraznejšiu daňovú a dôchodkovú reformu, ktorá by do roku 2018 mala zabezpečiť primárny prebytok 3,5 percenta HDP (to je prebytok, kde sú odpočítané náklady na dlh). Len pre vysvetlenie: Na dôchodkoch by mali Gréci tento rok ušetriť jedno percento HDP. Problém je ten, že podľa veriteľov z ECB, MMF a Európskej komisie nie sú tieto opatrenia udržateľné, pretože grécka vláda nemá podporu, aby dôchodky Grékom ďalej škrtala. Namiesto toho zvyšuje zdravotné a sociálne odvody, kde sa len dá, aby šetrila.

Podľa analytikov z gréckeho portálu Marcopolis vláde stále chýba v škrtoch 700 miliónov eur (na tento rok mali ušetriť celkovo 1,8 miliardy eur). 

Veritelia z Trojky tvrdia, že škrty v dôchodkovom systéme sú nevyhnutné, o čom nikto nepochybuje. Stačí sa pozrieť na štatistiky: Gréci vynakladajú na dôchodky okolo 16 percent výkonu ekonomiky, pričom priemer EÚ je okolo ôsmich percent. Ak sa systém nezmení, je možné, že v budúcnosti sa dôchodkový systém zrúti.

Varovných znakov je pritom niekoľko. Grécke obyvateľstvo starne a v krajine žije 20,5 percenta Grékov nad 65 rokov. Vyššie percento dôchodcov majú už len Nemci, ktorí aj kvôli tomu prijímajú utečencov, a Taliansko.

Otázne je aj to, kto utiahne bremeno gréckych dôchodkov, keď je nezamestnanosť mladých na úrovniach okolo 50 percent a vláda od začiatku krízy prepustila približne 60-tisíc úradníkov, ktorí dostali možnosť ísť do predčasného dôchodku. Navyše dôchodkové fondy prišli reštrukturalizáciou dlhu o najmenej 25 miliárd eur, keď sa vymenili vládne dlhopisy v ich portfóliu za nové s nižšou hodnotou.

Nezamestnanosť je vážnym problémom – v roku 2014 až 73,5 percenta nezamestnaných bolo evidovaných na úrade práce dlhšie ako rok, v roku 2013 to bolo 67 percent. Keď ľudia nepracujú, neodvádzajú dane a odvody, z čoho sa financuje sociálny systém. 

Na druhej strane sú obavy A. Tsiprasa ohľadom znižovania dôchodkov oprávnené. Denník Guardian tvrdí, že až polovica domácností je závislých na príjmoch od svojich starých rodičov a ich výška už nie je taká ako kedysi. Od krízy, keď grécka ekonomika stratila štvrtinu svojho výkonu, sú dôchodky pre mnohé rodiny mimoriadne dôležitým príjmom. Priemerný dôchodok stále dosahuje pomerne slušných 833 eur. 

  • Tlačiť
  • 0

Tagy dlh, Grécko, MMF

Diskusia (0 reakcií)