Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Harabinove delenie spisov napadli ďalší sudcovia

18.03.2010, 10:39 | Pavol Kubík | © 2010 News and Media Holding

TREND podľa Najvyššieho súdu o jeho predsedovi klame a pôjde pred súd

  • Tlačiť
  • 6

Tagy

Harabin, súdy

Týždenník TREND v minulotýždňovom vydaní upozornil na viaceré opatrenia predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorými sa obchádza princíp náhodného prideľovania spisov sudcom. Spisy síce na začiatku prechádzajú cez elektronickú podateľňu, no dodatočnými opatreniami, odôvodňovanými vyrovnávaním nerovnomerného zaťaženia senátov, sa prerozdeľujú bez toho, aby sudcov určil náhodný výber, ako to vyžaduje zákon. Po vyjdení článku sa TREND dostal k ďalším indíciám potvrdzujúcim, že už predošlé silné podozrenie má reálny základ. Znamenalo by to, že na súde zlyháva jeden zo základných protikorupčných mechanizmov, ktorý ma garantovať, že spory dostanú do rúk zákonní sudcovia.

Na zverejnené podozrenia na druhý deň po uverejnení článku zareagoval aj samotný Najvyšší súd. Vydal vyhlásenie, v ktorom upozornenia TRENDU (vo vyhlásení nesprávne označeného ako denník) označil za klamstvá. „Denník TREND bude mať možnosť svoje klamstvá verejne dokázať,“ oznámila Zuzana Vojteková z kancelárie predsedu súdu. Podľa vyjadrenia sa na súde tiež preukáže, „kto si tento článok založený na polopravdách a klamstve objednal“.

Opovážliví sudcovia

TREND písal článok okrem iného na základe viacerých opatrení predsedu súdu Štefana Harabina z ostatných mesiacov, ktorých kópie má k dispozícii. V jednom prípade názor, že dodatočné prerozdeľovanie bez náhodného výberu nie je v poriadku, potvrdila aj sudcovská rada tohto súdu. V januári vyhovela podaniu jednej zo sudkýň, ktorá namietala proti porušeniu paragrafu upravujúceho povinnosť prideľovať spisy náhodne.

Uznesenie, ktoré dáva sudkyni za pravdu, nie je zaujímavé len svojou podstatou. Zápisnica z rokovania sudcovskej rady pomáha dotvoriť si predstavu o atmosfére na Najvyššom súde SR. Podpredsedníčka súdu Daniela Švecová sťažnosť sudkyne proti „dekrétom“ Štefana Harabina označila za opovážlivosť a drzosť bez znakov pokory. „Mladý sudca má plniť udelené pokyny a nie vystupovať takýmto arogantným spôsobom,“ dodala.

Napriek tomu, že sudcovská rada nakoniec „opovážlivému“ návrhu vyhovela, Š. Harabin pôvodné rozhodnutie nezrušil. To znamená, že spisy nerozhoduje počítačom vylosovaná sudkyňa, ale sudkyňa, ktorú priamo vybral predseda. Sudkyňa, ktorá spis dostala, dodatočne požiadala sudcovskú radu, aby sa vyjadrila, či je jej pôvodné uznesenie pre predsedu súdu záväzné. Rada o návrhu rozhodovala tento týždeň v pondelok. Rozhodnutie neprijala, no posunula ho na rozhodovanie celorepublikovej Súdnej rade SR. Ktorej predsedá Š. Harabin.

Nová sťažnosť

Najvyšší súd v reakcii na minulotýždňový TREND poznamenal, že „útok na predsedu Najvyššieho súdu SR Harabina prichádza práve v čase, keď odmietol tolerovať stav, že obžalovaní z najzávažnejších trestných činov sa po chybách sudcov môžu reálne dostať na slobodu“. No uvažovať sa dá i o opačnom pohľade: že niektorým obžalovaným by skôr ako článok TRENDU mohlo byť na prospech rozhodnutie Š. Harabina.

Reč je o rozhodnutí o trestných spisoch, proti ktorému sa ozvali siedmi najvyšší sudcovia. Koncom minulého mesiaca sa podpísali pod námietky adresované predsedovi sudcovia dvoch trestných senátov, v ktorých sa rozhoduje o odvolaniach proti rozsudkom o žalobách zasladných ešte bývalému Špeciálnemu súdu. Namietajú nielen proti spôsobu prideľovania spisov, ale aj určovaniu jednotlivých trestných senátov.

Š. Harabin podľa sudcov rozhodol, že spisy budú riešiť senáty, ktoré nie sú uvedené v rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2010. „[Zmena] vytvára priestor pre procesné strany [najmä obžalovaných a ich obhajcov], aby namietali zásadu zákonného sudcu, keďže veci sa elektronickou podateľňou prideľujú teraz už iba medzi dva senáty, existencia ktorých je navyše sporná,“ napísalo sedem sudcov v liste adresovanom Š. Harabinovi.

Činnosť Ústavným súdom zrušeného špeciálu prebral vlani novozriadený Špecializovaný trestný súd. Zatiaľ však rieši prevažne agendu, ktorá bola adresovaná ešte pôvodnému súdu. Takže ešte niekoľko mesiacov budú o všetkých rozsudkoch špeciálu rozhodovať len dva senáty. No špeciálne príplatky za túto agendu budú poberať aj ostatné senáty Najvyššieho súdu. Sťažujúci sa sudcovia tvrdia, že pre takéto rozhodnutia budú tieto dva senáty neprimerane preťažené. A nadmerné zaťaženie môže viesť k chybám, za ktoré možno stíhať. Voči dvom zo sťažujúcich sa sudcov prebieha disciplinárne konanie. Jednému hrozí postih za údajné pochybenie v kauze súvisiacej s vraždami spájanými s gangom Okoličányovcov.

Zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár sa pre minulotýždňový článok vyjadril, že ak sa pri prerozdeľovaní nepostupuje náhodným výberom, účastníci konania majú právo proti takémuto postupu namietať. Špecializovaný trestný súd rieši napríklad agendu korupcie a organizovaného zločinu. Ak o odvolaní proti takýmto prípadom rozhoduje nelegitímny senát Najvyššieho súdu, prípadne sa spis nepriradí cez elektronickú podateľňu, môže to mať vážne následky. Odsúdení získajú nádej v podobe možnosti namietať proti porušeniu práva na zákonného sudcu.

(Ne)preverovala polícia

Najvyšší súd na článok TRENDU reagoval okrem iného tvrdením, že Š. Harabin pri tvorbe rozvrhu práce, ako aj riadení súdu nikdy neporušil ústavu ani zákon. „Svedčí o tom aj fakt, že tieto nezmysly, ktoré uvádza aj denník TREND, preverovali aj špeciálne zložky Policajného zboru na základe trestného oznámenia sudcu Petra P. a tieto krivé obvinenia boli odmietnuté,“ uviedla kancelária predsedu. Lenže podľa sudcu Petra Paludu v jeho trestnom oznámení nič také nebolo. „Moje oznámenie sa vôbec netýkalo presúvania spisov z jedného senátu do druhého a od jedného sudcu k druhému,“ vyjadril sa pre TREND.

Sudca P. Paluda je za podanie trestného oznámenia disciplinárne stíhaný. Proces s ním tento mesiac sledovali aj zástupcovia viacerých zahraničných ambasád. Posledné trestné oznámenie za údajné zneužívanie právomocí Š. Harabinom podal P. Paluda v polovici septembra. Všetky opatrenia predsedu súdu, na základe ktorých TREND písal článok, mali neskoršie dátumy.

TREND má tiež k dispozícii stanovisko ministerstva spravodlivosti z roku 2007, v ktorom vysvetľuje jednému z okresných súdov, ako sa má postupovať pri dodatočnom rozdeľovaní spisov. „Prerozdelenie už raz pridelených vecí možno vykonať len vopred zákonom ustanoveným spôsobom, a to náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom,“ odpovedal rezort v čase, keď mu šéfoval Š. Harabin.

Zneistenie

Ako sa dajú využívať pochybnosti o nestrannom delení spisov, naznačuje spor okolo kontroverznej výstavby nákupného centra Aupark v Žiline. Tento spis začiatkom októbra pripadol sudkyni Eve Babiakovej, ktorá obratom vytýčila pojednávanie. To rozhodne nie je v rozpore so zákonom, no takéto rýchle rozhodovanie nie je na Najvyššom súde typické. Zástupca developera si preto vyžiadal od Najvyššieho súdu informáciu, koľko iných prípadov mala táto sudkyňa na stole. Samotné pojednávanie sa uskutočnilo v polovici novembra. Krátko nato (25. novembra) vydal Š. Harabin opatrenie so spätnou účinnosťou od 1. novembra, ktorým zobral tridsať spisov E. Babiakovej a dal ich vybavovať inej sudkyni, Elene Berthotyovej.

Ponúka sa tu špekulácia, že spätné odbremenenie sudkyne E. Babiakovej by mohlo slúžiť aj ako akési alibi na vysvetlenie, prečo ostro sledovaný spor rozhodla pomerne rýchlo. Samozrejme, pravda môže byť aj to, že prerozdelenie s prípadom Aupark nijako nesúvisí. V každom prípade, developerovi, ktorý spor na Najvyššom súde prehral, to otvára priestor na spochybňovanie rozsudku. Developer – spoločnosť HB Reavis – sa k možnosti takéhoto postupu pre TREND vyjadriť nechcel.

Čo hovorí zákon o súdoch:

Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. [§ 51 ods. 1] Podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. [§ 51 ods. 2] Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci, okrem iných prípadov, aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov. [§ 51 ods. 4]

Čo hovorí Ústava SR:

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. [§ 48 ods. 1]

Čo hovorí Najvyšší súd SR:

Na súde sa preukáže, kto si tento článok [TRENDU] založený na polopravdách a klamstve objednal.

Foto na titulke - SITA/Rastislav Ovšonka

  • Tlačiť
  • 6

Tagy Harabin, súdy