Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Hipekonomika: Ako hipsteri môžu pomôcť ekonomike

02.09.2015, 00:29 | Peter Brejčák | © 2015 News and Media Holding

Mnohí ich nemajú radi a mnohí sa im smejú. No odvetvia, ktoré hipsteri rozvíjajú, a spôsob, akým žijú, mení celé mestá a aj naše ekonomiky

  • Tlačiť
  • 5

Tagy

ekonomika

Keď človek vstúpi do pražského podniku café V lese, ocitne sa v inom svete. Stoly a stoličky z komunistických čias, v niektorých miestnostiach holé tehlové steny bez viditeľného náznaku akejkoľvek úpravy od doby stavby budovy spred desiatok rokov.

Táto kaviareň spojená s klubom a galériou ale kypí životom. Za posledné roky sa v Prahe stala jedným z najpopulárnejších podnikov, kde sa stretáva generácia mladých kreatívnych ľudí, z ktorých by ste mnohých mohli podľa výzoru identifikovať ako hipsterov.

Café V lese sa nachádza v širšom centre mesta a od lesa má naozaj ďaleko. Keď pred piatimi rokmi podnik vznikal, okolie bolo populárne najmä medzi partičkami dealerov a zlodejov. Povesť ulice Krymská a najbližších ulíc tak zrazila ceny bytov či nájmov naozaj nízko.

Prelom spôsobil až vznik café V lese a ďalšej neďalekej kaviarne Café Sladkovský. Nasledujúce roky dokázali prelomiť nadvládu herní a záložní a do ulíc pritiahnuť úplne inú klientelu.

Krymská teraz žije vlastným životom od rána do večera – okrem kaviarní a galérií v okolí vzniklo aj centrum jogy, vegánska reštaurácia či nová reklamná agentúra. Priamo na ulici sa často organizujú akcie, od pesničkových kabaretov cez festivaly jedla po cyklistické preteky hore strmým kopcom po nerovných mačacích hlavách.

Hipsteri, či už majitelia, alebo návštevníci spomínaných podnikov, dokázali zmeniť celú štvrť na nepoznanie. To sa síce nepáči niektorým domácim obyvateľom, ale je neodškriepiteľné, že ľudia, prevažne mladších ročníkov, ktorí sa zaoberajú svetom okolo seba a väčšinou sa živia nejakým spôsobom kreatívnou prácou, menia mestá, v ktorých žijeme.

Príbeh pražskej Krymskej je len malý odvar toho, čo sa deje napríklad v Londýne, ktorý by sa dal spolu s Berlínom nazvať ako jedno z hlavných miest hipsterov. Táto generácia žije úplne iným životom a vyznáva rozdielne hodnoty ako napríklad ich rodičia. Svojou špecifickosťou pomáhajú rozvoju nových služieb a svojou kreativitou menia celé odvetvia.

Navyše, je ich už tak veľa, že ide o serióznu zmenu niektorých spotrebiteľských a spoločenských trendov a podľa rôznych štúdií čoraz viac ovplyvňujú – a možno aj zachraňujú – naše ekonomiky. Ako je to vôbec možné?

Flat white economy

Definovať celú generáciu hipsterov, ktorá si zakladá na tom, že je jednoducho „iná“, ako je mainstream, nie je ľahké. Keď sa však medzi nimi ocitnete, určité znaky nájdete – všadeprítomné brady na tvárach mužov, tetovania, okuliare ako z osemdesiatych rokov a niekedy zvláštne oblečenie, možno aj z rovnakého obdobia.

Hipsterské podniky sú okrem dizajnu často nejakým spôsobom alternatívne (teda nemainstreamové), ponúkajúce bio/raw/vegan jedlá a druhy káv, o ktorých ste v živote nepočuli. Ako napríklad flat white, čo sa môže tváriť ako cappuccino, ale v skutočnosti nie je.

Práve popularita tejto kávy priniesla názov celému trendu – flat white economy. Termín vymyslel v Londýne sídliaci think tank Centre for Economics and Business Research (CEBR) už v roku 2012. Najväčšiu pozornosť získal až pred niekoľkými mesiacmi publikáciou knihy The Flat White Economy od vtedajšieho riaditeľa CEBR Douglasa McWilliamsa.

Profesor Douglas McWilliams je jeden z najuznávanejších ekonómov Veľkej Británie, okrem riadenia CEBR bol napríklad poradca britského ministra financií Georgea Osborna.

Na niekoľko mesiacov však svoje aktivity prerušil. Čelí totiž obvineniam z napadnutia prostitútky počas silvestrovskej noci a zároveň z užívania tvrdých drog, konkrétne fajčenia cracku.

Flat white economy zahrňuje niekoľko špecifických odvetví, spojených najmä s internetom a súvisiacich najmä s prácou s médiami, informáciami a kreativitou. Konkrétne sa jedná napríklad o programovanie, televíznu a filmovú postprodukciu, reklamné agentúry či webdizajn.

Podľa odhadu D. McWilliamsa v tomto sektore pracuje len v Londýne viac ako 200-tisíc ľudí, ktorí sú sústredení v okolí Old Street. Tá sa nachádza na dohľad od svetového finančného centra – štvrte City, ktorá počas svojho najvyššieho vrcholu zamestnávala 390-tisíc ľudí.

Finančný sektor ale v rokoch 2008 až 2012 (len v samotnom Londýne) stratil 130-tisíc zamestnaní, zatiaľ čo flat white economy v rovnakom období 120-tisíc nových pozícii vytvorila.

hipsteri kaviareň káva macbook appleZdroj: Flickr/Ann Wuyts

V roku 2012 podľa odhadu tvorila 7,6 percenta hrubého domáceho produktu Veľkej Británie, do roku 2025 by mal tento podiel narásť až na 15,8 percenta (ďalšiu rovnako veľkú časť by mali pridať pridružené odvetvia). To by z „kávičkovej ekonomiky“ spravilo najväčší biznis sektor v krajine.

S takým veľkým predpokladaným nárastom totiž súvisia štrukturálne zmeny prebiehajúce vo vyspelých ekonomikách. Nástupom moderných technológií, umelej inteligencie a robotov sú najviac ohrozené pozície ako telemarketér, realitný maklér, pokladník či podomový predajca. Naopak najmenej ohrozené sú zamestnania vyžadujúce kreativitu alebo dobré sociálne či analytické myslenie – učiteľ, lekár, finančný analytik, ale aj fotograf a novinár.

Ako v rozhovore pre The Guardian upozornil D. McWilliams, flat white economy nie je definovaná ani tak pracovnými pozíciami, ale skôr typom ľudí, ktorých zamestnáva. „Zdieľajú byty a často aj izby. Nemajú miesto na hrnčeky a podšálky, preto pre nich dáva väčší zmysel ísť na raňajky do kaviarne,“ popisuje.

„Šetria tak na vlastníctve a cestujú naľahko. Nosia obtiahnuté rifle namiesto oblekov. Majú jeden alebo dva drahé elektronické produkty, ale celkovo sú menej materialistickí ako generácia ich rodičov. Radšej si kúpia bicykel ako Porsche,“ vysvetľuje ďalej.

Správaniu, keď ľudia uprednostňujú zážitky pred materiálnymi vecami, nahráva aj doba. Ceny nehnuteľností sú v Londýne jedny z najdrahších na svete, zatiaľ čo lacné letenky sprístupnili víkendové výlety po celej Európe.

Kombinácia Štokholmu a Silicon Valley

Pojem hipster mnohí často používajú skôr posmešne, akoby týchto ľudí nebrali príliš vážne. Avšak podľa The Guardian hipsterské štvrte východného Londýna môžu slúžiť ako príklady pre iné moderné mestá. Združuje sa tam vysokokvalifikovaná, kreatívna a medzinárodná sila, ľudia na dochádzanie uprednostňujú chodenie a bicyklovanie pred autami.

Zároveň sa hipsteri zamýšľajú nad pôvodom mäsa a ďalších potravín, čím vytvárajú dopyt po kvalitných surovinách. Oblečenie často nakupujú v secondhandoch, čím prispievajú k šetreniu prírodných zdrojov a zamedzujú plytvaniu. Navyše, svoje produkty a služby predávajú doslova po celom svete. Hipsterská štvrť Shoreditch vo východnom Londýne tak pôsobí ako idealizovaná kombinácia Štokholmu a Silicon Valley.

Od tohto príkladu má síce pražská Krymská ďaleko, avšak určité podobnosti sú zreteľné. Relatívne pokojné ulice, cez ktoré prejde doslova zopár áut za hodinu, sa za posledné roky zmenili na miesta pulzujúce životom s rôznymi akciami a stovkami až tisíckami denných návštevníkov. To sa nepáči všetkým. Majitelia bytov a dlhoroční nájomníci si nevedia zvyknúť na ruch.

café V leseZdroj: Facebook/Café V lese

Pozitívne dopady by však mali prevážiť tie negatívne. Príchod hipsterov do štvrte vôbec nie je zlá vec, ukazuje týždenník The Economist. Spomína príklad newyorského Brooklynu, ktorý sa podobne ako východný Londýn stal v New Yorku štvrťou hipsterov.

Ešte relatívne nedávno mal Brooklyn vysokú mieru kriminality, oproti ostatným mestským častiam aj horšie školy a občiansku vybavenosť. Do štvrte sa ale začali sťahovať ľudia z ostatných mestských častí – kvôli lacnému nájmu a nízkym cenám nehnuteľností.

S ich príchodom začali vznikať nové služby, reštaurácie, obchody, čo pomohlo prilákať ďalších a ďalších ľudí. Svojím záujmom a tlakom na samosprávu sa celá štvrť začala zlepšovať, vďaka čomu začali rásť ceny nehnuteľností – z čoho zas ťažia pôvodní obyvatelia, pretože zarobia viac predajom bytu alebo jeho poskytnutím do prenájmu. Vyššie ceny zároveň znamenajú vyššie daňové príjmy, ktoré môžu byť investované ďalej do zlepšenia verejných priestorov.

Tento proces, nazývaný gentrifikácia, samozrejme nesúvisí len s hipstermi. V posledných rokoch sa ale zdá, že za väčšinou podobných prípadov stoja práve oni. Keď teda uvidíte, ako sa k vám do bytovky sťahujú hipsteri a o ulicu vedľa zakladajú ďalšiu kaviareň, nebojte sa. Vďaka rozvoju ich obľúbených pracovných činností sa už za desať rokov môžu stať hlavnou hybnou silou celých ekonomík.

  • Tlačiť
  • 5

Tagy ekonomika