Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Historici chceli viac dejepisu v školách aj kvôli Kotlebovi, minister im nevyhovel

08.12.2016 | Lukáš Kvašňák

Diskusia (17 reakcií) Pravidlá diskusie

08.12.2016 | Roman Kanala

Načo dejepis. Zlodejsko má dejiny, ktoré sa zmestia na navštívenku.

08.12.2016 | @@@

slovensko je najkapitalistickejšia krajina na svete tak čo vždy nariekaš ako male decko ???....sa už preber ty usmrkanec :P

09.12.2016 | didinko

Zavinac, ty bolsevicky primitiv, si kapitalizmus este v zivote na vlastne oci nevidel. Njekedy sa oplati dvihnut rit zo stolicky v krcme a ist na par mesiacov pozit a popracovat zapadnym smerom. Az vtedy pochopis, ze vlada smerackych zlodejov a mafianov presne vystihuje mentalitu Slopakov. Presne to je dovod, preco im fandis a tlieskas. Primitivi si totiz volia politikov na vlastny obraz.

09.12.2016 | @@@

tam je to iste ....to len vy žijete v iluzii že kapitalizmus je moralny ale kapitalizmus nikdy morlanym nebolo a nebude a tak to je po celom svete :P

09.12.2016 | antonmichalka

Kým budeme takto hlboko pohŕdať sami sebou, nič sa nezmení. Šíriš blbú náladu. You are not fun anymore! Mlčať!

09.12.2016 | Roman Kanala

Aha, vieme rozoznávať iróniu.

V skutočnosti je dejepis tým najdôležitejším predmetom. Bez neho zo škôl vychádza len dobytok. Svine nekultúrne, pripravené pochodovať pod zástavami Fico či Kotlebu.

Bez dejepisu decká nechápu dejinné súvislosti a potom sa dejiny musia zopakovať ešte raz a znova, aby sa ľudia znovu popálili na vlastnej koži. Bez dejepisu nie je možné pochopiť, ako sa spoločnosti komplexifikujú, až kým marginálny úžitok ďalšej komplexifikácie neklesne na nulu a do záporných hodnôt, a potom sa spoločnosti rozpadajú, aby mohli ďalej napredovať po inej vývojovej trajektórii. Bez dejepisu nie je možné pochopiť, že nacionalizmus je posledným útočiskom darebákov. Bez dejepisu nie je možné pochopiť paralely medzi fašistickou arizáciou, boľševickou kolektivizáciou a mečiarovsko-slotovskou prichmatizáciou a ficovskou kontrolou spoločnosti oligarchami.

Zlodejsko a zlodejčania si naozaj zasluhujú len pohŕdanie. Neučili sa dejepis, nechali sa okradnúť, a mlčali. Teraz sa nechajú zatiahnuť do fašizmu a ani im to nedochádza. Národ otrokov, ktorí si kupujú ifóny, no mentálne ostali poddanými. Ak sa to má zmeniť, treba úplne obnoviť školský systém.

Švajčiari sú podobne malá krajina, kde väčšinu územia tvoria neobývateľné hory. Pred 500 rokmi prestali robiť výboje a podmaňovať si susedov. Pred 160 bola posledná vojna a bola to občianska vojna katolíkov proti protestantom. Dejiny majú pretkané polo-mýtmi ako Wilhelm Tell, no ich dejiny sú dejinami tvrdej práce a prezieravého investovania pre ďalšie generácie. Tunel Gotthard je príkladom takého diela. Pre 2 vlaky denne postavili dvojkoľajnú trať, ktorá sa využíva dodnes. Podobne aj diaľnice. Na Zlodejsku sa stavajú nezmysly na rozkradnutie peňazí, školstvo upadá, deti hlúpnu a sú dobrí len ako dunčovia k pásu. Na zmenu ešte nedozrel čas, stále nie je kritická masa naštvaných, ktorí to prekukli.

09.12.2016 | @@@

ešte som nevidel kulturneho kapitalistu ....ten len keca o moralke ako ty a jeho činy su nemorlane a daleko od kulturu ....a to je preto že kapitalizmus morlaku a kulturu nikdy žiadnu nemal ...to su len take kecy pre naivnych aby im na tie nezmysli skočili ....

09.12.2016 | didinko

Práve si opísal mentalitu ktoréhokoľvek komunistu. Pletieš si pojmy a dojmy. Keby si sa v mladosti venoval škole, nemusel si dnes byť socka s 200€ dôchodkom. Za svoju situáciu si môžeš len ty sám.

09.12.2016 | Don Quijote

Dejiny Slovenka sú práve veľmi zaujímavé a aj poučné, možno keby ste ich aspoň troška ovládali, vyjadrovali by ste sa o Slovensku troška inak p. Kanala. Aj keď z vášho pohľadu sa Švajčiarsku, zemi zasľúbenej, nič nevyrovná, či už v minulosti, prítomnosti, alebo v budúcnosti. Samozrejme, je to škoda, že tento návrh neprešiel, čo len potvrdzuje terajší stav, kedy spoločnosti diktujú technokrati.

09.12.2016 | Andrej_sk

Ved prave o tom pisal. Ze dejepis je dolezity. Ze u nas bol dejepis przneny a podcenovali sme ho, neucili sa a ze si preto zasluhujeme pohrdanie. Nuz co, ma pravdu.
A ako si pisal, ze prave dejiny Slovenska su velmi zaujimave a poucne. Ano, vsetky dejiny su zaujimave a poucne. Bohuzial, Slovak sa najradsej uci na svojich chybach. A rad ich opakuje. Do aleluja.
Pamatam sa ako u nas dejepisarka v siestej zacala skolsky rok tym, ze sme si na prvu stranu zosita museli napisat Historia magistra vitae.

09.12.2016 | Andrej_sk

Sorry, ty si odpovedal na prve Kanalovo vlakno. Ja na druhe. Je to trosku neprehladne :)

09.12.2016 | @@@

o švajčiarsku si pokecaj aj s inymi ludmi čo tam žiju dlho nie všetci švajčiarsko a švajčiarov tak vyzdvihuju ako to robi on...on z nich robi nejakych bohov pričom čo som pisal z inymi čo tam žiju aj vyše 20 rokov tvrdili niečo uplne ine a všetci potrvidli len jedno že su tam len kvoli peniazom inak by už davno z tej krajiny odišli preč ....takže never všetkym jeho nezmyselnostiam čo piše o ich dokonalosti

09.12.2016 | alf1

podla koho? podla vasila bilaka ci kim-ir-sena?
kapitalizmus budovany komunistami a estebakmi? cez statne dotacie kamaratom a bruselske granty?

09.12.2016 | LPB

Zlému učiteľovi nepomôže ani 10 hodín týždenne.

09.12.2016 | salamoon

fasista Roman Kanala oslavujuci v kazdom prispevku velkokapital a svajciarsku bielu rasu poucuje o fasizme.. no to je zase citanicko :)

09.12.2016 | Don Quijote

Pán Kanala by sa dal v mnohých ohľadoch označiť skorej za konzervatívca starého strihu. Ktorý svoj svetonázor, na rozdiel od minulosti, neodvodzuje od privilegovaného sociálneho postavenia a stým spojeným spoločenským statusom a majetkom, ale od príslušnosti k istej elitnej skupine, ktorou sú v jeho chápaní pôvodný obyvatelia Švajčiarskej konfederácie.

09.12.2016 | Anonym

Bodaj by u nás nepretrvávali problémy nielen v oblasti školstva, ale i v ďalších oblastiach života tejto krajiny.
Kompetentní vydávajú rozhodnutia bez konzultácií s odbornou verejnosťou.

Diskusie odborníkov by mala mať príležitosť čo najčastejšie sledovať aj laická verejnosť, lebo zo sledovania internetových diskusií je jasné, že ich účastníkom chýba poznanie toho, čo je kultivovaná a konštruktívna diskusia. Príležitosti na diskusiu chýbajú aj v súčasných školách, a to práve pre nedostatok času diskutovať na hodinách spoločenskovedných a humanitných predmetov.
Sklony inklinovať k prejavom extrémizmu a radikalizmu môže mať len ten, kto nemá dostatok kvalitných poznatkov a kto bol možno nesprávne usmerňovaný aj rodičovskou výchovou. Je zarážajúce, že v mnohých rodinách u nás sa ešte stále traduje pozitívny vzťah k vojnovej Slovenskej republike. Vraj to bola doba pokoja (do vypuknutia SNP), ekonomického rastu, rozvoja vzdelanosti, kultúry. Mnohí občania prišli
k majetkom i vďaka arizáciám. A početné židovské obyvateľstvo žilo aj v našich najmenších najzapadlejších dedinkách. Kým pre niekoho to bola doba konca dôstojného života, a života vôbec, pre niekoho to bola doba materiálneho vzostupu.
Treba prestať s iniciatívou zaraďovať do vzdelávacích programov škôl také vyučovacie predmety, ktorých problematiku kvalitnejšie a komplexnejšie zvládnu učitelia v rámci tradičných vyučovacích predmetov pri dostatku hodín odučiť naplánovaný vzdelávací obsah. Aj problematika mediálnej výchovy môže byť prirodzenou súčasťou vyučovacích predmetov, ako sú slovenský jazyk a literatúra, náuka o spoločnosti, etika.
V dejepise treba skutočne viac vyučovacích hodín, aby počas ich priebehu bolo viac príležitostí pre žiakov počúvať aj seba samých, počúvať a posudzovať, ako kto pochopil študijnú problematiku, ako ju kto vie sformulovať vlastnými slovami, kde treba vidieť súvislosti, čo s čím možno porovnávať, ako možno isté skutočnosti hodnotiť. Toto je najistejšia cesta ku kritickému mysleniu. Samozrejme, že vyžaduje istú sumu poznatkov. Kriticky, logicky myslieť, samostatne, nezávisle, sa rozhodovať, dokáže len ten, kto má dosť vedomostí. Bez poznania istých faktov niet o čom diskutovať.

Pri súčasnom charaktere vyučovania na našich školách žiak veľa nehovorí. Ústne prejavy žiakov sa celkom vytratili z hodín. Stačí používať klávesnicu počítača, ukazovať niečo, sem-tam povedať slovko, jednu vetu. Vedomosti a zväčša preverujú písomnou formou a na počítačoch. Preto i upadla (a to veľmi povážlivo)
i jazyková kultúra "verejného priestoru" (médiá, internetové diskusie, vážne nedostatky i v reči "odborníkov").
Samostatnou kapitolou problémov nášho školstva je čitateľská gramotnosť. Tu platí "starého psa novým kúskom nenaučíš"! Ak sa zmešká najvhodnejší čas na nenásilné prebúdzanie a posilňovanie vzťahu dieťaťa ku knihám, ťažko si ho bude žiak vytvárať vo veku, kedy nabádanie k čítaniu, k práci s knihou, bude vnímať ako trest, ako násilie na ňom páchané. Vzťah ku knihe musí byť uvedomený, to znamená, že čitateľ siaha po knihe aj v túžbe objavovať v nej sám seba, objavovať svet, objavovať návody na život. Taký vzťah ku knihám prebúdza v dieťati jeho rodič, keď mu už v predškolskom veku aspoň čas od času číta z detských kníh, knihy mu pravidelne kupuje a knihou ho občas obdaruje aj v jeho neskoršom veku.

Zo škôl v súčasnosti miznú - vraj ako zastarané - také formy práce s knihou, ktoré nútia správne pochopiť zmysel, podstatu textu, nútia žiaka samostatne prepracovávať text. Žiaduce je precvičovať ich najmä na základných školách (vyhľadávanie kľúčových slov textu, zostavenie osnovy textu, zredukovanie odsekov do téz vystihujúcich ich podstatu, sformulovanie celého obsahu jedinou kľúčovou vetou, "prerozprávanie" obsahu vlastnými slovami v zostručnenej - v "skonspektovanej"- podobe. Tieto formy práce s knihou je vhodné využívať najmä na hodinách SJL, lebo od úrovne vyučovania tohto predmetu závisí neraz schopnosť žiakov úspešne nadobúdať poznatky aj v iných vyuč. predmetoch.

Kdeže by sa dnes na také podoby práce so študijným textom našiel čas.

O tom, čo sa deje v súčasnosti na vyučovacích hodinách, sa možno ľahko presvedčiť aj rozhovormi s deťmi
v rodinách. Rozhovory detí s rodičmi o škole sú mimoriadne dôležité. Nie všetci rodičia si uvedomujú, že
nielen škola, ale aj oni majú zodpovednosť za úroveň vedomostí svojich detí.