Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Hlavné mesto sa naučilo skromnosti, na rozvoj však nemá

22.01.2002, 00:00 | Peter Kremský | © 2002 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rozpočet hlavného mesta Bratislavy sa aj tento rok usiluje pokryť najdôležitejšie potreby mesta bez zvyšovania zadlženosti. Metropolu totiž čaká v budúcom roku splatenie emisie dlhopisov za takmer päť miliárd korún.


Prvý námestník primátora Pavol Minárik verí, že sa veľkú časť týchto peňazí podarí získať z nových úverov alebo dlhopisov. Niečo by však magistrát chcel splatiť. Tento rok preto do rozpočtu vložil vytvorenie rezervy na splatenie istiny dlhopisov vo výške 168 mil. Sk.


Daňové príjmy by sa mali tento rok oproti vlaňajšku zvýšiť až zhruba o 80 percent na 1,7 mld. Sk vďaka presmerovaniu poplatkov za odvoz odpadu cez mestský rozpočet. O podobnú sumu sa zvýšia aj bežné výdavky, kde zasa mesto vybrané poplatky zaplatí spoločnosti OLO, a.s., Bratislava.


Metropola chce podľa viceprimátora aj tento rok pokračovať v predaji pozemkov, plánom je utŕžiť za ne 360 mil. Sk. „Mali by sme to bez problémov splniť. To, čo sa podarí predať nad túto sumu, použijeme na tvorbu rezervy na splácanie dlhov,“ vysvetľuje.


Oproti minulým rokom by sa mali výrazne zvýšiť aj príjmy z predaja akciových podielov Bratislavy, pretože sa konečne vykryštalizoval záujemca o Istrobanku, a.s., Bratislava. Magistrát predáva svoj 18-percentný balík spolu s majoritným vlastníkom – Slovenskou poisťovňou, čo by mu malo zabezpečiť dobrú cenu. Plánom je získať z tohto obchodu zhruba 394 mil. Sk.


Rezervy na splatenie dlhov plánovalo mesto vytvoriť aj peniazmi získanými od dlžníkov skrachovanej Slovenskej kreditnej banky, a.s., Bratislava. Z 370 mil. Sk, ktoré si do nej pôvodne uložilo, však napriek smelým plánom zatiaľ vymohlo iba zlomok. „Predpokladám, že z tej sumy získame späť od nula do sto miliónov korún,“ pripúšťa P. Minárik. Nie je to však problém rozpočtu, lebo pohľadávky k SKB sa už umorili z rezervného fondu.


Najhladnejšia je doprava


Na strane bežných výdavkov sa bez vplyvu poplatkov za odpad veľa nezmenilo. Úsporné opatrenia zaviedlo mesto už v predchádzajúcich rokoch. Znamenalo to za dva roky zníženie pracovníkov magistrátu z pôvodných 460 o sto ľudí. Menej dostáva napríklad Bratislavská informačná služba či Park kultúry a oddychu.


Najväčším hltačom peňazí je tradične Dopravný podnik Bratislava, a.s., ktorý každoročne potrebuje dotáciu vyše miliardy korún. Z toho tri štvrtiny dostáva od štátu. Pred časom ohlásený vstup súkromného investora do spoločnosti je podľa P. Minárika nereálny.


„Ťažko si to viem predstaviť, keď je výška príjmov, najmä dotácií neistá,“ hovorí. Ako vysvetľuje, veľkým bojom boli aj rokovania o zvýšení cien cestovného v mestskej doprave o infláciu s bratislavskými okresnými úradmi.


Dopravný podnik však tento rok získa z mestského rozpočtu navyše zhruba 100 mil. Sk na nákup a rekonštrukciu vozidiel. Časť pôjde na prestavbu autobusov na plynový pohon.


Závislosť od štátu


Ďalšími veľkými investíciami bude stavba mosta Košická, ktorá si spolu vyžiada takmer štyri miliardy korún. Mesto podľa viceprimátora požiadalo štát o preplatenie ekologických prác pri odstránení zamorenia pôdy pod budúcimi privádzačmi mosta. Peniaze potečú aj do prestavby prejazdu Vajnor v súvislosti s dostavbou diaľnice pri Zlatých pieskoch, ciest v Devíne a Devínske Novej Vsi a niektorých križovatiek, napríklad ulíc Seberíniho a Tomášikovej.


O veľkých projektoch, ako je stavba metra alebo severného obchvatu Bratislavy, sa zatiaľ pre nevyriešené financovanie nedá hovoriť. „Mesto má zatiaľ nedokončenú prestavbu spaľovne komunálneho odpadu,“ poukazuje P. Minárik. Finančne náročné dopravné stavby podľa neho nie sú len vecou Bratislavy, ale celej krajiny. Bez príspevkov zo štátneho rozpočtu sa preto nikdy nepostavia.


Rozpočtové hospodárenie Bratislavy

mil. Sk

05ff4b5b9a05f85aca07af8ef8b7b2ff.gif

2000

2001

2002

a) Príjmy okrem predaja majetku1

2 222,2

2 399,3

3 310,4

....z toho: daňové príjmy

854,7

902,2

1 712,3

................nedaňové príjmy

466,7

496,7

439,7

................granty a transfery

900,8

1 000,4

1 158,4

b) Príjmy z predaja majetku

309,5

359,3

360,0

I. Rozpočtové príjmy (a+b)

2 531,7

2 758,6

3 670,4

c) Ostatné zdroje (najmä prijaté úvery)

4 698,5

184,0

394,0

II. Celkové zdroje (I+c)

7 230,3

2 942,6

4 064,4

d) Výdavky bez zvyšovania majetku2

2 747,7

2 503,6

3 706,6

e) Obstaranie nových kapitálových aktív

651,6

297,4

189,8

III. Rozpočtové výdavky (d+e)

3 399,3

2 801,0

3 896,4

f) Ostatné náklady (najmä splátky istín úverov)

3 632,3

141,6

168,1

IV. Celkové náklady (III+f)

7 031,6

2 942,6

4 064,4

Rozpočtové saldo (I - III)

-867,6

-42,4

-226,0

Saldo bežného hospodárenia (a-d)

-525,5

-104,3

-396,2

Bilančné saldo (II-IV)

198,5

0,0

0,0

1nezahŕňajú príjmy z predaja kapitálových aktív, napríklad budov a pozemkov; 2 nezahŕňajú investície do zaobstarania nových kapitálových aktív; Pozn: V roku 2001 upravený schválený rozpočet, v roku 2002 schválený rozpočet

PRAMEŇ: Magistrát mesta Bratislava

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)