Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Investor si v Trnave sám vybral miesto

22.01.2003, 18:20 | Peter Kremský | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Štefan Bošnák: Magistrát môže pre pritiahnutie investora urobi veža.Úspech Trnavy v boji o investíciu francúzskej automobilky PSA nie je náhodný.

Podľa primátora Štefana Bošnáka sa mesto cieľavedome usiluje pritiahnuť investorov a vytvoriť pre nich potrebné podmienky. Predvlani, keď automobilka BMW hľadala v strednej Európe lokalitu na výstavbu nového závodu, medzi uchádzačmi bola aj Trnava. Napokon nová továreň ostala v Nemecku.

„Išli sme do toho v nádeji, že keď motyka vystrelí, môžeme byť úspešní. Napriek neúspechu bola táto skúsenosť pre nás prínosom,“ hovorí primátor. Podobne, ako pre český Kolín bola súťaž o BMW rozcvičkou, vďaka ktorej získal projekt novej spoločnej fabriky PSA a japonskej Toyoty, stala sa odrazovým mostíkom do sveta svetových automobiliek aj pre Trnavu.

Paradoxom však je, že Peugeoty a Citroëny sa napokon nebudú vyrábať v lokalite pôvodne určenej pre bavorskú spoločnosť.

Rozhodla železnica

Tristo hektárov pozemkov vo vlastníctve mesta pri obci Ružindol, ktoré v decembri 2001 mestské zastupiteľstvo schválilo v územnom pláne ako priemyselnú lokalitu Trnava-Medziháj, si podľa Š. Bošnáka prezreli aj Francúzi.

Zaujala ich, sťažovali sa však na členitosť pozemku a veľkú vzdialenosť od železnice. Podobne pochodila druhá alternatíva vedľa diaľnice pri obci Zeleneč. Magistrát preto pripravil tretiu lokalitu, ktorá je dopravne lepšie dosiahnuteľná najmä po železnici.

Na rozdiel od Medzihája a Zelenča však pozemky v lokalite Trnava-Juh nie sú majetkom mesta. Veľká časť patrila Rímskokatolíckej cirkvi. Tú sa magistrátu po zdĺhavých rokovaniach podarilo vymeniť za pozemky rovnakej hodnoty v inej lokalite.

Aj tak však ostáva niekoľko stoviek majiteľov fliačikov pôdy, ktorých chce mesto presvedčiť, aby mu ich odpredalo.

„S malými majiteľmi sme už informatívne rokovali. Mnohí majú veľké oči, ale je to poľnohospodárska pôda, takže má tabuľkovú hodnotu,“ hovorí tlačový tajomník magistrátu Pavol Tomašovič. Nie sú to stavebné pozemky, takže „je v ich záujme“, aby sa s nami dohodli na rozumnej cene. Štát by ich inak mohol vykúpiť za úradnú cenu a dostali by ešte menej. Majitelia by podľa jeho slov mohli dostať zhruba deväť korún za štvorcový meter pozemkov.

Nielen výroba

Ako primátor vysvetľuje, magistrát môže pre pritiahnutie a udržanie miestnych investorov urobiť veľa. Trnava im ako jedno z mála slovenských miest napríklad odpúšťa časť daní z vlastníctva nehnuteľností.

„Pre prísun kapitálu nie sú rozhodujúce len podmienky výroby, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré, žiaľ, niekedy nedokážeme zabezpečiť – kultúrne, športové a spoločenské vyžitie,“ dopĺňa Š. Bošnák. Niektorí investori sa napríklad pýtajú, či Trnava má golfové ihrisko.

Najväčšie firmy so zahraničným investorom v Trnavskom kraji

(podľa tržieb za rok 2001)

Tržby (mil. Sk)

Zisk po zdanení (mil. Sk)

Priemerný počet pracovníkov

Sony Slovakia, s.r.o., Trnava

5 866,9

175,9

1 025

INA Skalica,s.r.o., Skalica

4 341,8

463,9

1 980

Skloplast, a.s., Trnava

4 165,1

856,5

1 270

Sachs Slovakia, a.s., Trnava

2 242,9

211,0

730

Protherm, s.r.o., Skalica

1 461,9

122,1

171

Opavia – LU, s.r.o., Senica

1 056,2

74,8

79

Boge Slovakia, a.s., Trnava

965,8

n

286

Punch Products, s.r.o., Trnava

760,0

76,6

413

Pozn.: Firmy, v ktorých zahraničný investor vlastní majoritný podiel.

PRAMEŇ: dokumentácia TRENDU


Zástupcovia Sony napríklad v čase svojho plánovania trnavskej investície prišli so zoznamom dvesto otázok. Bola medzi aj tá, či je výhodnejšie zamestnancom variť alebo si nechať stravu voziť externým dodávateľom. Investorov veľmi zaujíma aj vzdelanostná štruktúra, možnosti štúdia zamestnancov a podobne.

Trnava si preto dala vypracovať reklamný materiál, ktorý obsahuje potrebné informácie o meste a regióne – najmä údaje o vzdelanosti, miere a štruktúre zamestnanosti i nezamestnanosti, výšku priemerného platu, údaje o infraštruktúre, histórii, existujúcom priemysle a ďalšie.

Vo finálnom súboji s poľským Radomskom však podľa projektového manažéra investičnej agentúry SARIO Romana Kuruca v prospech Trnavy zavážil najmä rýchly prístup k letisku a blízkosť Viedne, kde sa deti francúzskych manažérov môžu učiť v školách vo svojom jazyku.

Podobné sa však majú otvárať aj v Trnave. Francúzi pred svojím rozhodnutím navštívili aj univerzity v Trnave a Bratislave, s ktorými by chceli spolupracovať.

Nie je problém

Najväčšou prekážkou príchodu nových investorov boli podľa Š. Bošnáka doteraz daňové predpisy a poplatky za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ako vysvetľuje, podľa súčasných zákonov by mesto aj v prípade prevodu pozemku zahraničnému investorovi za korunu zaplatilo daň z prevodu nehnuteľností vo výške 600 miliónov korún.

Poplatok za vyňatie z pôdneho fondu by sa vyšplhal až na tri miliardy korún. Vláda môže podľa zákona tieto poplatky znížiť alebo odpustiť.

Ako tvrdí podpredseda vlády Ivan Mikloš, ministerstvo pôdohospodárstva už dostalo za úlohu pripraviť zrušenie poplatkov za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu si zrejme legislatívny zásah vyžiada aj vykupovanie pozemkov v trnavskej lokalite, aby sa stihlo do septembrového termínu začatia stavebných prác. „Všeobecne však chceme prípravu priemyselných lokalít zjednodušiť, takže to nebude iba kvôli Peugeotu,“ vysvetľuje M. Dzurinda.

Hit pre investorov

Trnavský región patrí k najobľúbenejším lokalitám zahraničných investorov. Keď koncom 90. rokov skrachovala automobilka TAZ Sipox, a.s., vôbec už nezamestnávala vyše päťtisíc ľudí ako jej predchodca – Trnavské automobilové závody desať rokov predtým.

V tom čase sa v Trnave nevyrábali len mikrobusy Škoda 1203, ale aj spojky a nápravy pre mladoboleslavskú Škodu.

Napriek tomu je Trnava s takmer 70-tisíc obyvateľmi v súčasnosti mestom s rýchlo rastúcim ekonomickým potenciálom. Miera nezamestnanosti sa podľa primátora Štefana Bošnáka pohybuje na hranici dvanástich percent, čo sú len dve tretiny celoštátneho priemeru.

Navyše je tu ešte rezerva okolitých mestečiek a dedín, kde je nezamestnanosť vyššia. „Zatiaľ ľudia odtiaľ do Trnavy za prácou vo veľkom nedochádzajú, mesto má ešte stále päťtisíc nezamestnaných,“ hovorí primátor.

Významným medzníkom priemyselného rozvoja mesta bol najmä príchod japonského výrobcu televízorov Sony v roku 1996. V súčasnosti zamestnáva podľa ročného obdobia tisíc až 1 400 ľudí, tohtoročné tržby by mali dosiahnuť 7,5 mld. Sk. Ďalším významným investorom je britský koncern Invensys. Do trnavskej továrne na osadzovanie plošných spojov súčiastkami investoval vlani 300 mil. Sk.

Najsilnejšie investície prúdili v ostatných rokoch do strojárstva, odvetvia tradičného pre Trnavu. Okrem Železničných opravovní, ktoré zamestnávajú 1 300 ľudí, sa oživil aj areál bývalých automobilových závodov.

Nemecký výrobca spojok Sachs tu v súčasnosti zamestnáva takmer tisíc ľudí. Do susedstva navyše pritiahol sesterskú firmu Boge, ktorá v rýchlo rastúcej výrobe gumokovových tlmiacich súčiastok vytvorila vyše tristo pracovných miest.

Dobrá poloha

Výhodou Trnavy je vynikajúca geografická poloha na križovatke dôležitých cestných a železničných spojení. Bezprostredná blízkosť diaľnice a len 50 kilometrov do hlavného mesta ju robí ideálnym miestom na zriadenie logistických a distribučných centier pre západné Slovensko a najväčší trh v krajine – Bratislavu.

V Trnave si preto zriadilo zastúpenie množstvo zahraničných, najmä českých firiem. Slovenský trh odtiaľ obsluhujú napríklad významní českí exportéri, ako je Škoda alebo Vitana.

Logistické centrum tu má aj britská maloobchodná sieť Tesco, podobne ako francúzsky výrobca mliečnych produktov Danone, ktorý na okraji Trnavy rozbehol aj výrobu jogurtov.

Foto – Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)