Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Iracká kríza: Ultimátum pre Husajna vyprší vo štvrtok nadránom

17.03.2003, 22:31 | SITA | Reuters

  • Tlačiť
  • 0

Saddám môže použiť chemické zbrane a obviniť z toho USA

LONDÝN 19. marca (SITA/Reuters) - Britskí velitelia sa obávajú, že Irak by mohol použiť chemické zbrane proti vlastným ľuďom a potom obviniť z ich smrti koaličné sily ako súčasť propagandistickej kampane, informovali v stredu zdroje z britského ministerstva obrany. "Je to jedna z vecí, ktoré sa plánujú," uviedol nemenovaný zdroj, podľa ktorého by sa iracké sily mohli obliecť ako spojeneckí vojaci, vystaviť civilné obyvateľstvo takejto hrozbe a potom obviniť britských a amerických vojakov.

Odporcovia vojny varovali, že americké a britské bombardovanie bude znamenať veľké straty na životoch civilistov. Britský premiér Tony Blair opakovane uviedol, že obete, aj keď sú nevyhnutné, by mali byť minimálne. Veľký počet civilných obetí by sa mohol odraziť na verejnej mienke a stať sa pohromou pre Blaira, jeho krajinu a Labouristickú stranu, hlboko rozdelených kvôli vojne.

Pod podmienkou anonymity zdroj z britského ministerstva obrany poskytol detailný psychologický profil nepriateľa, ktorému budú americké a britské sily čeliť už zrejme v priebehu niekoľkých hodín. "Snažíme sa vcítiť do mysle nepriateľa, do mysle Saddáma Husajna a vypracovať, čo ho motivuje, aké sú jeho slabé a silné stránky," uviedol.

Varoval, že Saddám môže zapáliť ropou naplnené výkopy v okolí veľkých miest. Takisto upozornil, že iracký plánuje mieni použiť chemické zbrane proti vlastným ľuďom, napríklad proti Kurdom na severe, alebo šiitom na juhu v okolí mesta Basra. Saddámove sily použili chemické zbrane proti irackým Kurdom pred 15 rokmi, kedy za jeden deň zabili 5 tisíc ľudí.

Turecké "nie" znamená isté riziko pre americké sily

LONDÝN 19. marca (SITA/Reuters) - Rozhodnutie Turecka neumožniť tisícom amerických vojakov zaútočiť z jeho územia znamená isté riziko pre plánovačov Pentagónu, nebude to však znamenať zmenu časového harmonogramu vojny. Uviedli to v stredu vojenskí experti.

"Spojené štáty opakovane uviedli, že severný front môže byť otvorený bez využitia územia Turecka zaútočením na severný Irak vzdušnými útočnými silami," uviedol Ian Kemp, redaktor Jane\'s Defence Weekly, odvolávajúc sa na 101. výsadkovú divíziu. Odpor Turecka poskytnúť svoju pôdu neumožnilo skoré použitie najsofistikovanejšej mechanizovanej sily americkej armády - 4. pechotnej divízie. Turecká vláda v stredu uviedla, že iba môže požiadať parlament o schválenie amerických vojenských preletov do Iraku, signalizujúc koniec americkým snahám zhromaždiť 62 tisíc vojakov na hraniciach s Irakom.

Štvrtá pechotná divízia s 20 tisíc vojakmi je plne vyzbrojená divízia, ktorá zahrňuje leteckú brigádu a je hodnotená expertmi obrany ako veľmi významný prvok amerického útoku. V divízii sú aj americké najmodernejšie bojové tanky M1-A2 Abrams, ktoré sú plne digitalizované, umožňujúc stálu vzájomnú komunikáciu s velením. Vojnové lode naložené zariadením americkej armády už týždne čakajú na vylodenie tankov a zásob v blízkosti južného Turecka. Analytici hovoria, že by trvalo asi mesiac, kým by divízia mohla byť pripravená na boj v Kuvajte, čo znižuje jej význam ako okupačnej sily.

"Americká armáda sa môže zaobísť bez povolenia, ale je to väčšie riziko. Problém, ktorému čelí, je veľmi rýchle prevzatie kontroly v Kirkuku," uviedol Michael Clarke, riaditeľ Inštitútu pre medzinárodnú politiku na Kráľovskej univerzite v Londýne v súvislosti s hlavnou ropnou oblasťou na severe Iraku.

Niektorí experti si myslia, že rýchla útočná kapacita zhromaždená v Perzskom zálive pod spojeneckým velením by mohla nahradiť potreby druhej ťažkej divízie. Spolu so 101. výsadkovou divíziou rozmiestnili Spojené štáty v oblasti brigádu z 82. výsadkovej divízie, 173. výsadkovú brigádu z Talianska a sily amerického námorného armádneho zboru vybavené helikoptérami. Briti poskytli 16. vzdušnú útočnú brigádu a 3. údernú brigádu, obe jednotky rýchleho nasadenia.

Životopis irackého prezidenta Saddáma Husajna

LONDÝN 19. marca (SITA/Reuters)

28. apríla 1937 - narodil sa v dedine al-Awja na okraji mesta Tikrit asi 150 km severne od Bagdadu
október 1956 - pripája sa k povstaniu proti pro-britskému rojalistickému vedeniu a stáva sa povstalcom a členom arabskej svetskej strany Baath
október 1959 - rok po zvrhnutí monarchie sa zúčastní na pokuse zabiť premiéra Abdela-Karima Kassema. Po jeho neúspechu uteká za hranice
február 1963 - keď vo vojenskom puči preberá vládu v krajine strana Baath, vracia sa do Iraku. Po deviatich mesiacoch je však vedenie krajiny opäť zvrhnuté, Saddáma chytia a uväznia. Počas pobytu vo väzení ho zvolia za zástupcu generálneho tajomníka strany
júl 1968 - pomáha pri vojenskom prevrate, ktorý posadí stranu Baath opäť do vedenia krajiny pod vedením prezidenta Abdula-Rahmana Arefa
marec 1975 - ako viceprezident Revolučnej veliteľskej rady (RCC) podpisuje dohodu o hranici s iránskym Šachom, ktorou končí iránska podpora revolty irackých Kurdov
16. júla 1979 - preberá vedenie v krajine potom, čo prezident Ahmed Hassan al-Bakr odstupuje z pozície predsedajúceho RCC
22. september 1980 - po nepokojoch na hraniciach začne osem rokov trvajúcu vojnu s Iránom
16. marec 1988 - počas chemického útoku na iracké mesto Halabja zabíja asi 5000 Kurdov
20. august 1988 - iracko-iránsky konflikt končí prímerím. Kampaň proti Kurdom pokračuje
2. august 1990 - iracká invázia susedného Kuvajtu, nasledujú sankcie Bezpečnostnej rady OSN
17. januára 1991 - medzinárodné sily pod vedením USA začínajú vojnu v zálive s leteckými útokmi na Irak a okupovaný Kuvajt
28. februára 1991 - iracká armáda po bojoch opúšťa Kuvajt
3. apríla 1991 - Bezpečnostná rada OSN požaduje od Iraku, aby ukončil vývoj biologických, chemických a jadrových zbraní a rakiet s dlhou dráhou letu
15. októbra 1995 - v referende o prezidentovi získava viac ako 99 percent hlasov a stáva sa prezidentom krajiny
23. februára 1996 - dvaja dezertéri, ktorí sa oženili s dcérami Saddáma Husajna, sú po šesťmesačnom pobyte v Jordánsku po návrate zabití vlastnými príbuznými
22. februára 1998 - generálny tajomník OSN Kofi Annan po stretnutí so Saddámom Husajnom v Bagdade popiera krízu ohľadom zbrojných inšpekcií v krajine
15. októbra 2002 - podľa oficiálnych výsledkov získava v novom referende o prezidentovi 100 percent hlasov, čím sa potvrdila jeho pozícia prezidenta aj pre ďalšie volebné obdobie
7. decembra 2002 - ospravedlňuje sa za kuvajtskú inváziu, ale dodáva, že jej príčinou bolo kuvajtské vedenie. Kuvajt ospravedlnenie neprijíma
2. februára 2003 - v prvom rozhovore po viac ako desiatich rokoch popiera, že by mal Bagdad vo vlastníctve zakázané zbrane a akékoľvek spojenie s organizáciou al-Kájda
15. marca 2003 - vyhlasuje v Iraku vojnový stav a rozdeľuje krajinu na štyri zóny. Velením nad najdôležitejšou zónou, ktorá zahŕňa Bagdad a mesto Tikrit poveruje svojho syna Kusaja.

Azíz vystúpil naživo v irackej televízii

BAGDAD 19. marca (SITA/Reuters) - Iracký vicepremiér Tárik Azíz v stredu v živom vstupe vystúpil v irackej televízii. Počas rozhovoru s novinármi v Bagdade vyvrátil zvesti o tom, že údajne ušiel pred režimom, alebo že bol postrelený počas pokusu utiecť z hlavného mesta krajiny. "Rozhodol som sa s vami stretnúť, aby som opäť potvrdil, že sme pripravení bojovať," uviedol pre novinárov. Správy o jeho údajnom odchode ako aj blízkosť konca ultimáta amerického prezidenta Georga W. Busha Saddámovi Husajnovi a jeho synom opustiť Irak ovplyvnili cenu ropy v New Yorku.

Vicepremiér Azíz ušiel na sever krajiny

SULAYMANÍYAH 19. marca (SITA) - Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií kanadskej televíznej stanice CBC iracký vicepremiér Tárik Azíz ušiel z Bagdadu, alebo bol zabitý. Vyplýva to zo slov pracovníka britského Ministerstva zahraničia Mikea O`Briena, ktorý pred parlamentom uviedol: " Británia má zatiaľ nepotvrdenú správu, že Tárik Azíz ušiel do severného Iraku na územie kontrolované Kurdskou demokratickou stranou (KDP)". "Je na území kontrolovanom KDP," uviedol zástupca riaditeľa miestnej organizácie KDP Nabez Rašíd Ahmad. "Tárik Azíz utiekol z Bagdadu na územia na severe krajiny," vyhlásil iracký opozičný aktivista Ismail Sayer. Podľa Ahmada je Azíz v okolí severného mesta Irbil, ale bližšie detaily neuviedol. Hovorca KDP v meste nemohol správu potvrdiť. Azíz je jediným kresťanom v irackom vedení a pochádza práve z území na severe krajiny, uviedla CBC.

Rakúsko neotvorí USA vzdušný priestor

VIEDEŇ/BERLÍN 19. marca (SITA/Reuters) - "Keby prišlo k vojne s Irakom bez súhlasu Organizácie spojených národov (OSN), Rakúsko sa zachová neutrálne," vyhlásila vo Viedni ministerka zahraničných vecí Rakúska Benita Ferrerová-Waldnerová v utorok.

Neskôr dodala, že rakúski vojaci sa na vojne nezúčastnia a ani nebude sprístupnený vzdušný priestor pre Spojené štáty a ich spojencov. Prevoz vojnového materiálu taktiež nebude povolený. Spolkový kancelár Wolfgang Schüssel zdôraznil, že Rakúsko sa zasadí za odzbrojenie Iraku, ale len s podporou Spojených národov.

Nemecko v stredu zaručilo americkým silám preletové právo počas irackej vojny napriek svojmu opozičnému postoju k vojenskému zásahu, ktorý podľa Berlína bude porušením medzinárodného práva. Kancelár Gerhard Schröder zároveň odmietol výzvy opozície na parlamentné hlasovanie o umožnení nemeckým vojakom uskutočniť prieskumné lety NATO nad Tureckom a o poskytnutí nukleárnych a chemických kontaminačných detekčných zariadení v Kuvajte.

Posledná možnosť pre Saddáma opustiť Irak

WASHINGTON 19. marca (SITA/Reuters) - Posledný termín, ktorý dáva americký prezident George W. Bush Saddámovi Husajnovi na odchod z Iraku je streda 20. hodín večer (štvrtok o 2. hodine ráno SEČ), informoval o tom Biely dom.

Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer odmietol povedať, či by sa vojenský zásah mohol začať pred vypršaním termínu. Na otázku, čo sa stane o 20. hodine (amerického času) uviedol: "Uvidíte". "Neuvediem žiadne predpovede alebo vyhlásenia. Je to posledný termín pre Saddáma Husajna, aby opustil Irak a uvidíme, či odíde pred jeho vypršaním alebo nie," povedal Fleischer.

Základné geopolitické údaje o Iraku

BRATISLAVA 19. marca (SITA)

Základné historické údaje: Irak, v minulosti súčasť Otomanskej ríše, získal nezávislosť v roku 1932. Republika bola vyhlásená v roku 1958, no na čele krajiny stáli len vojenskí predstavitelia. Posledným je Saddám Husajn, ktorý prevzal moc v júli roku 1979 potom, ako rezignoval prezident Ahmad Hasan al-Bakr. V septembri 1980 vtrhli iracké ozbrojené sily do Iránu, pričom iracko-iránsku vojnu ukončilo až prímerie pod záštitou OSN v roku 1988. 2. augusta 1990 Irak obsadil Kuvajt. Američanmi vedená koalícia skončila okupáciu po 100-hodinovej pozemnej bitke a Irak sa stiahol z Kuvajtu. Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak sankcie kvôli okupácii Kuvajtu. OSN v rezolúcii 687 zaviazala Irak zbavením sa zbraní hromadného ničenia. Americké, britské a francúzske jednotky vytvorili na severe Iraku bezpečnú zónu.
Poloha: Blízky východ - susedí s Jordánom, Kuvajtom, Iránom, Tureckom, Sýriou, Saudskou Arábiou a Perzským zálivom (58 km). Celková dĺžka hraníc predstavuje 3,650 km.
Rozloha: 438 tisíc štvorcových km
Podnebie: Väčšinou púštne, čo znamená chladné zimy a suché a horúce letá (teploty od 10 do 35 stupňov Celzia). V horských oblastiach na severe bývajú tuhšie zimy so snehom. Časté púštne búrky.
Nerastné suroviny: Ropa, zemný plyn, síra.
Počet obyvateľov: 24 miliónov
Etnické skupiny: Arabi (75 - 80 %), Kurdi (15 - 25 %), Turkméni a Asýrčania (asi 5 %).
Náboženské skupiny: Moslimovia - 97 % (Šiiti - 65 %, Suniti - 35 %), kresťania - 3 %.
Jazyky: Arabský, kurdský, arménsky a asýrsky.
Gramotnosť: 58 % obyvateľstva, väčšinou nad 15 rokov.
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: Iracká republika - hl. mesto: Bagdad
Rozdelenie: 18 provincií - al-Anbar, al-Basrah, al-Mutanna, al-Kadisijáh, An Nadžaf, Arbil, As Sulajmanijáh, At Ta\'mim, Babil, Bagdad, Dahuk, Di Kar, Dijala, Karbala\', Majsan, Ninawa, Salah ad Din, Wasit.
Hlava štátu: Saddám Husajn - od roku 1979. Husajn bol po piaty krát znovuzvolený prezidentom v referende 15. októbra 2002 na päťročné obdobie. 99 % obyvateľstva hlasovalo za jeho znovuzvolenie.
Legislatíva: 250-členný parlament (220 poslancov volených vo všeobecných voľbách, 30 poslancov určí prezident pre tri severné provincie Dahuk, Arbil a As Sulajmanijáh.
Politické strany: Baas (Socialistická strana arabskej obrody) - predseda Saddám Husajn.
EKONOMIKA: Dominuje ropný sektor, ktorý predstavuje až 95 percent príjmov.
Rast HDP: mínus 6 %
Inflácia: 60 %
Vývoz: Ropa - 15,8 miliardy US dolárov ročne. USA - 46%, Taliansko - 12,2 %, Francúzsko - 9,6 %, Španielsko - 8,6 %.
Mena: Iracký dinár

Iracký parlament jednomyseľne odmietol ultimátum USA

BAGDAD 19. marca (SITA) - Iracký parlament podľa agentúry AFP v stredu jednomyseľne odmietol 48-hodinové ultimátum USA na odchod irackého prezidenta Saddáma Husajna a jeho synov do exilu. Mimoriadne zasadanie irackého parlamentu sa uskutočnilo len niekoľko hodín pred vypršaním ultimáta.

Poslanci vyjadrili oddanosť prezidentovi Husajnovi a poďakovali sa mu za to, že odmietol ultimátum zo strany Spojených štátov a rozhodol sa zostať v Iraku po boku svojich občanov. Podľa predsedu parlamentu Sáduna Hammádího je Irak pripravený sa brániť voči americkej agresii.

Bush dal Husajnovi a jeho synom 48-hodinové ultimátum na to, aby opustili Irak. Inak na túto krajinu Američania so svojimi spojencami zaútočia. Bush sa síce nezmienil o tom, že by vojna mala začať hneď po vypršaní ultimáta, svetoví politici a politológovia však tvrdia, že je to veľmi pravdepodobné. Ultimátum Husajnovi vyprší vo štvrtok v noci o 04.15 bagdadského času (02.15 SEČ).

Saudská Arábia ponúkla azyl Saddámovi Husajnovi

RIJÁD 19. marca (SITA/Reuters) - Saudská Arábia v stredu na poslednú chvíľu v snahe odvrátiť vojnu v Iraku ponúkla irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi politický azyl. "Kráľovstvo vyvíja obrovské úsilie na zastavenie vojny. Navrhli sme azyl pre Saddáma. Jemu aj jeho rodine môžeme poskytnúť bezpečné miesto pre život," uviedol saudskoarabský diplomat, ktorý si prial zostať v anonymite.

Vojna proti Iraku sa začne vo štvrtok, hneď po vypršaní 48-hodinového ultimáta, ktoré dal americký prezident George Bush irackému vodcovi Saddámovi Husajnovi na opustenie krajiny. Pre austrálske rádio ABC to v stredu vyhlásil šéf austrálskej diplomacie Alexander Downer. "Je vysoko pravdepodobné, že sa to celé začne vo štvrtok. Dúfali sme, že Husajn využije ultimátum, ale začína to vyzerať tak, že ho nevyužije," povedal Downer.

Bush dal Husajnovi a jeho synom 48-hodinové ultimátum na to, aby opustili Irak. Inak na túto krajinu Američania so svojimi spojencami zaútočia. Bush sa síce nezmienil o tom, že by vojna mala začať hneď po vypršaní ultimáta, svetoví politici a politológovia však tvrdia, že je to veľmi pravdepodobné. Ultimátum Husajnovi vyprší vo štvrtok v noci o 04.15 bagdadského času (02.15 SEČ).

Wall Street posilnila v očakávaní krátkej vojny v Iraku

NEW YORK 19. marca (SITA, Reuters) - Americké burzy nakoniec v utorok vzrástli. Väčšinu dňa sa pohybovali okolo neutrálneho teritória, keď investori porovnávali nádeje na skorý koniec vojny v Iraku so signálmi, že ekonomika USA je zoslabnutá. "Ľudia, ktorí si pamätajú operáciu Púštna búrka z roku 1991 a vtedajší silný rast trhu, si uvedomujú zisky, ktoré už zaznamenali počas čakania na vojenskú akciu. Uvedomujú si tiež, že je ešte možné ísť ďalej," povedal Paul Cherney, analytik S&P Marketscope.

Hlavný akciový index Dow Jones vzrástol o 0,64 % na 8 194,23 bodu a technologický index Nasdaq posilnil o 0,59 % na 1 400,55 bodu. Americká centrálna banka ponechala v utorok kľúčovú úrokovú sadzbu na viac ako 40-ročnom minime 1,25 %. Vzhľadom k veľkej neistote Fed nečakane nevydal ohodnotenie ekonomických rizík s tým, že nemôže ekonomiku "užitočným spôsobom charakterizovať".

Wall Street zdvihla do pozitívneho teritória vlna nákupov, ktorá prišla v posledných minútach dňa. Do tej doby indexy po pondelkovom viac ako 3-percentnom raste stagnovali. Ekonomické údaje ukázali, že minulý mesiac klesol v USA počet novozačatých stavieb obytných zariadení. Objavili sa tak pochybnosti o zdraví najväčšej svetovej ekonomiky.

Vojna sa začne vo štvrtok

CANBERRA 19. marca (SITA/Reuters) - Vojna proti Iraku sa začne vo štvrtok, hneď po vypršaní 48-hodinového ultimáta, ktoré dal americký prezident George Bush irackému vodcovi Saddámovi Husajnovi na opustenie krajiny. Pre austrálske rádio ABC to v stredu vyhlásil šéf austrálskej diplomacie Alexander Downer. "Je vysoko pravdepodobné, že sa to celé začne vo štvrtok. Dúfali sme, že Husajn využije ultimátum, ale začína to vyzerať tak, že ho nevyužije," povedal Downer.

Bush dal Husajnovi a jeho synom 48-hodinové ultimátum na to, aby opustili Irak. Inak na túto krajinu Američania so svojimi spojencami zaútočia. Bush sa síce nezmienil o tom, že by vojna mala začať hneď po vypršaní ultimáta, svetoví politici a politológovia však tvrdia, že je to veľmi pravdepodobné. Ultimátum Husajnovi vyprší vo štvrtok v noci o 04.15 bagdadského času (02.15 SEČ).

Austrálsky premiér John Howard v stredu oznámil, že Austrália sa zúčastní vojny v Iraku. "Toto rozhodnutie prijal kabinet na svojom zasadnutí v utorok ráno po ďalšom telefonickom rozhovore medzi mnou a prezidentom Bushom, ktorý naznačil, že diplomatické snahy dospeli ku koncu," uviedol Howard na tlačovej konferencii. Austrália už do Perzského zálivu vyslala 2 tisíc vojakov vrátane elitných jednotiek SAS, bojových stíhačiek a lietadlových lodí, ktoré sa pripojili k americkým a britských ozbrojeným silám.

Washington Post: Podmienkou víťazstva USA je rýchla vojna

BRATISLAVA 19. marca (SITA) - Málokedy býva trvanie vojny takým dôležitým faktorom ako teraz, keď rozhodne o víťazstve či prehre USA v Iraku. "Pre Busha, víťazstvo môže priniesť len rýchla vojna," povedal Andrew Bacevich z Bostonskej univerzity. "Tipujem, že ak presiahne (vojna) tri týždne, Bush bude mať problémy," dodal pre stredajšie vydanie amerického denníka The Washington Post.

Blížiaca sa vojna s Irakom, ktorá dosiahne plnú intenzitu behom niekoľkých dní, bude veľmi krátka. Ako sa zhodujú vojenskí plánovači, predstavitelia vlády i nezávislí experti, boje potrvajú maximálne dva až tri týždne. "Myslím si, že tvrdý boj bude trvať pár dní možno týždeň. No a potom to budú už len sporadické boje, tak asi mesiac," povedal nemenovaný veterán, ktorý sa zúčastnil viacerých špeciálnych operácií.

Ak sa USA podarí rýchly vojenský úspech a navyše odhalia zakázané chemické a biologické zbrane, bude to jasným úspechom Bushovej vlády. "Ak bude vojna krátka, dostaneme Saddáma a nájdeme ukryté zbrane hromadného ničenia, podpora vojny verejnosťou by sa mohla vyšvihnúť na veľmi vysokú úroveň," povedal Michele Flournoy, bývalý pracovník ministerstva obrany.

Nájdu sa však aj analytici, ktorí úvahy o krátkej vojne považujú za príliš optimistické. "Myslím si, že sa (USA) zahrabú v mestách," povedal bývalý špecialista z oblasti vojenského spravodajstva. Ako dodal, organizovaný odpor Iračanov môže trvať najmenej do leta. "Hovoria o tom (o vojne) akoby to bola prechádzka parkom, ale mohlo by sa to zmeniť na cestu do pekla," varoval obdobne Flournoy.

Kľúčovým momentom pre vývoj názorov verejnej mienky bude zrejme piaty týždeň, vtedy bude vojna totiž dlhšia ako tá v roku 1991. Ako uviedol plukovník vo výslužbe Joe Adamczyk, Američania sa potom začnú pýtať, prečo táto vojna nie je taká ľahká ako tá prvá.

Dôležitým faktorom však nepochybne bude aj počet obetí v radoch amerických vojakov. "Z hľadiska vnútropolitického si myslím, že počet obetí je oveľa dôležitejší ako trvanie (vojny)," povedal Stephen Zunes z univerzity v San Franciscu.

"Ak vojna potrvá mesiac a bude stáť viac ako 200 KIA (vojakov zabitých v akcii), bude to pre Georga W. Busha katastrofou," povedal David Sconyers zo South Florida Community College. Nemožno tiež zabúdať na amerických "nepriateľov" po celom svete, ako je napríklad Severná Kórea, ktorí by mohli zneužiť sústredenie americkej pozornosti na Irak, uzatvára The Washington Post.

Die Welt: Tri rôzne odpovede na otázku, kto môže za vojnu s Irakom

BRATISLAVA 19. marca (SITA) - Traja komentátori si v stredajšom vydaní nemeckého denníka Die Welt kladú otázku, kto je zodpovedný za vojnu v Iraku. Každý z nich však nachádza iného hlavného vinníka.

Ako píše Uwe Schmitt, príčinou vojny je zlyhanie diplomacie a hlavnú zodpovednosť za "najhoršiu katastrofu americkej diplomacie" nesie práve prezident George W. Bush. Je síce pravda, že v prípade neúspechu zbrojnej inšpekcie Paríž nebol ochotný podporiť vojnu. No a Washington zasa nebol ochotný sa vojny vzdať ani v prípade, že by inšpekcia bola úspešná. Obe strany boli natoľko arogantné, že sa obviňovali z "blafovania" a zhodne sa mýlili. To však nevedie k záveru, že oba štáty sú zodpovedné za súčasnú situáciu. Ako uvádza Schmitt v Die Welt, v konečnom dôsledku rozhoduje o vojne Washington. Francúzsko ani Rusko ani Čína mu v tom nijako nemôžu zabrániť. A navyše, autor sa nevie vzdať podozrenia, že "abstraktná vojna proti terorizmu musela byť nahradená nejakým náhradným nepriateľom" a tým sa stal Husajnov Irak. Bagdad tak zaplatí účet za činy bin Ládina.

Francúzsky prezident Jacques Chirac je hlavným vinníkom v očiach Jochena Hehna. Rast Chiracovej popularity nikoho nenecháva na pochybách, že Američania a Briti prehrali nielen diplomatickú vojnu, ale aj boj o verejnú mienku. Väčšine ľudí zrejme uniklo, že Parížu sa nepodarilo presadiť svoju politiku mierového odzbrojenia Iraku, píše Hehn v Die Welt. Francúzsku išlo od počiatku o postavenie USA ako svetovej superveľmoci a o úlohu Európy pri riešení konfliktu. Akýkoľvek kompromis s Washingtonom o vojenskom zásahu bol podľa autora od začiatku nemožný. Francúzsko chcelo posilniť Európu a osamostatniť ju od USA. Namiesto toho porušilo transatlantické vzťahy, otriaslo Severoatlantickou alianciou a rozdelilo EÚ.

K odlišnému záveru dospel Boris Kalnoky, podľa ktorého je za súčasnú situáciu zodpovedný iracký prezident Saddám Husajn. Jediné čo mal urobiť, bolo zničiť zakázané zbrane hromadného ničenia. Husajn opäť raz ukázal taktickú šikovnosť, ale aj strategickú slepotu. Vedel ako rozdeliť medzinárodné spoločenstvo, ale nepochopil, že to nestačí. Na druhej strane, Husajn je presvedčený, že Američania by Irak napadli aj keby spolupracoval s inšpektormi. Je možné, že Washington začal plánovať jeho zosadenie už po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Napriek tomu mohol Saddám vojne zabrániť, a to nielen tej súčasnej. Ak by v roku 1990 nenapadol Kuvajt, nestál by teraz na okraji priepasti. V nasledujúcich rokoch mal potom šancu prijať "strategické rozhodnutie" a zbaviť sa zakázaných zbraní. Namiesto toho pripravoval v roku 1993 atentát na amerického prezidenta Georga Busha seniora. Za svoj vlastný pád je zodpovedný sám iracký diktátor, uzatvára komentátor v Die Welt.

Južná Kórea podporuje USA v otázke Iraku

SOUL 19. marca (SITA/Reuters) - Južná Kórea plne podporuje USA v otázke Iraku a zrejme im poskytne nebojové jednotky. V stredu to vyhlásil poradca prezidenta Ro Mú-hjuna pre národnú bezpečnosť. "Zatiaľ sme sa ešte nerozhodli o konkrétnych opatreniach, ako je napríklad aj vyslanie pomocnej vojenskej jednotky, ktorá by sa však nezapojila do bojov," povedal Ra Jong-yil.

Turecko povolí Američanom len prelety

ANKARA 19. marca (SITA/Reuters) - Turecko v stredu vyhlásilo, že uzavrelo dohodu s USA. V priebehu dneška bude parlament hlasovať o povolení preletov amerických vojenských lietadiel, smerujúcich do Iraku ako aj o použití leteckých základní. Týmto sa skončili snahy USA rozmiestniť na tureckom území svojich vojakov a otvoriť severný front v Iraku. Ako ďalej uviedol hovorca vlády Cemil Cicek, Ankara sa s Washingtonom dohodla, že turecké ozbrojené sily vstúpia do severného Iraku počas prípadnej americkej invázie, aby vytvorili nárazníkovú zónu kvôli prílivu irackých utečencov.

Blix pochybuje, že Irak použije chemické zbrane

NEW YORK 18. marca (SITA/Reuters) - Vrchný zbrojný inšpektor Organizácie Spojených národov Hans Blix pochybuje, že by Saddám Husajn v prípade útoku Spojených štátov na Irak použil chemické alebo biologické zbrane, pretože by tým proti sebe postavil svetovú verejnú mienku.

"Myslím si, že je nepravdepodobné, že by tak (Iračania) urobili, pretože verejná mienka, ktorú veľmi pozorne sledujú, je do značnej miery naklonená názoru, že je na vojnu ešte priskoro," vyhlásil Blix na tlačovej konferencii. Podľa jeho slov väčšina sveta pochybuje o potrebe vojenského zásahu. "Tento skepticizmus (voči vojne) by sa však okamžite stratil, keby použili chemické alebo biologické zbrane. Podľa mňa tak neurobia," konštatoval Blix.

Na irackých hraniciach rastú utečenecké tábory

RUWEISHED 18. marca (SITA/Reuters) - Na hraniciach Jordánska začali v utorok stavať dva utečenecké tábory pre prípad vojny v Iraku. Predstavitelia OSN uviedli, že stany budú pripravené v stredu, deň pred vypršaním amerického ultimáta irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, podľa ktorého má opustiť krajinu alebo čeliť vojne. "Chceme byť pripravení prijať utečencov hocikedy, aj hneď," uviedol zástupca Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Sten Bronee pre agentúru Reuters.

Bronee bol na inšpekcii v dvoch utečeneckých táboroch, ktoré boli zriadené pri meste Ruweished, 50 kilometrov od irackých hraníc. Nainštalované už sú elektrické stĺpy, mobilné toalety, vodné nádrže, potrubia a zabezpečené sú zásoby potravín. Zástupcovia detského fondu OSN (UNICEF) v Jordánsku pripravujú pomoc pre možno až 60 tisíc irackých utečencov, ktorých deti môžu byť traumatizované alebo podvyživené.

"Je veľmi dôležité obnoviť normálny život irackých detí a jednou z ciest ako im dať takýto pocit je návrat do školy," uviedla hovorkyňa UNICEF v Jordánsku Hind Lara Mango.

Ako v Ammáne uviedol Geoffrey Keele, hovorca UNICEF so sídlom v Bagdade, viac ako milión irackých detí je chronicky podvyživených kvôli silným hnačkám zo znečistenej vody. "Ak by bol prísun potravín prerušený v dôsledku vojny, bude to znamenať prudký nárast podvýživy ako aj silný nárast detskej úmrtnosti," uviedol.

Podľa UNICEF patrí Irak ku krajinám s najväčšou detskou úmrtnosťou na svete, keď každé ôsme dieťa zomrie pred dovŕšením piateho roku. "Hlavným dôvodom je fakt, že je to krajina, ktorá má za sebou dve vojny a 12 rokov sankcií za posledných dvadsať rokov, ale sankcie majú rozhodne najväčší dopad," povedal Keele. Irak bojoval v osemročnej vojne s Iránom v osemdesiatych rokoch a žije pod prísnymi sankciami OSN od svojho útoku na Kuvajt v roku 1990. Iracké jednotky boli z Kuvajtu vyhnané počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991.

Kurdi budú pod velením koalície v prípade vojny

ANKARA 18. marca (SITA/Reuters) - Iracké opozičné skupiny, ktoré sa dnes stretli v Ankare, schválili odovzdanie svojich síl pod kontrolu Spojenými štátmi vedenej koalície, v prípade, že v Iraku vypukne vojna. Informoval o tom americký vyslanec Zalmay Khalilzad. Rozhodnutie sa týka tisícov irackých kurdských bojovníkov "pešmergov" v autonómnej oblasti na severe krajiny, ktorých predstavitelia sa zúčastnili na rokovaní v tureckej metropole.

"Zúčastnené iracké strany sa zaväzujú plne spolupracovať s koalíciou a odovzdať všetky sily, ktoré majú, pod velenie a kontrolu veliteľov koalície," uviedol Khalilzad. Ako dodal, témou diskusie bol aj mechanizmus na zabránenie stretov medzi kurdskými a tureckými jednotkami, ktorých pravdepodobnú úlohu v prípadnej vojne ešte musí určiť turecká vláda.

Putin vyjadril poľutovanie nad ultimátom pre Irak

MOSKVA 18. marca (SITA/Reuters) - Ruský prezident Vladimír Putin v utorňajšom telefonickom rozhovore so svojím americkým partnerom Georgeom Bushom vyjadril poľutovanie nad ultimátom, ktoré Iraku dali Spojené štáty pod hrozbou vojenského útoku.

"Vladimír Putin vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím Washingtonu dať Iraku ultimátum, ako aj nad zlyhaním diplomatického úsilia o dosiahnutie všestranne akceptovateľného kompromisu," uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Kremľa. Putin zároveň zdôraznil, že je potrebné, aby jednotlivé strany aj napriek rozdielnym názorom na riešenie irackej krízy udržiavali blízke kontakty.

M. Dzurinda podporuje USA, Busha a rodiacu sa medzinárodnú koalíciu

BRATISLAVA 18. marca (SITA) - Politickú podporu USA, prezidentovi Georgeovi Bushovi a rodiacej sa medzinárodnej koalícii, ktorá sa rozhodla už naďalej netrpieť hrozbu zbraní hromadného ničenia a šírenia medzinárodného terorizmu, dnes vyjadril premiér Mikuláš Dzurinda. Ako povedal pred novinármi, veľmi si želá, aby sa konflikty riešili mierovou cestou.

"Cítim však obrovskú zodpovednosť, aby sme postavili hrádzu medzinárodnému terorizmu a to skôr, ako prerastie cez hlavu," povedal. Podľa neho existuje dostatok dôvodov, aby režimy, ktoré disponujú zbraňami hromadného ničenia boli odzbrojené.

M. Dzurinda si nechal urobiť právne rozbory medzinárodných dokumentov OSN. Tie podľa neho hovoria o tom, že sedemnásť rezolúcií za dvanásť rokov poskytujú priestor na útok USA a spojencov. Nejde len o poslednú rezolúciu 1441, zdôraznil. Pripomenul však, že Saddám Husajn má stále šancu na mierové riešenie konfliktu. Nie je však možné donekonečna čakať, uviedol.

Ak si bude OSN chcieť udržať svoju autoritu, čakajú podľa predsedu vlády jej orgány vážne diskusie. Stiahnutie návrhu ďalšej rezolúcie z rokovania Bezpečnostnej rady OSN nepovažuje premiér za diplomatický neúspech USA a Veľkej Británie. "Najľahšie je vždy hovoriť nie," povedal. Podľa neho je však otázne, či je to múdre a predvídavé.

Rozhodujúcim kritériom by mala byť zodpovednosť za Zem, aby "kult smrti medzinárodného terorizmu nám neprerástol cez hlavu," dodal. Dzurinda si myslí, že mandát pre pôsobenie slovenských vojakov na Blízkom východe je veľmi široký a preto nemusí o ich pôsobení znovu rozhodovať parlament. Máme záujem na humanitárnom pôsobení našich vojakov, konštatoval.

Slovenskí chemici sa pripravujú na ochranu obyvateľov aj za hranicami Kuvajtu

BRATISLAVA 18. marca (SITA) - Príslušníci 1. česko-slovenského práporu v Kuvajte pokračujú v monitorovaní radiačnej, chemickej a biologickej situácie, v budovaní a posilňovaní ochrany v hlavnom meste Kuvajt. Veliteľ slovenského kontingentu pplk. Ladislav Svatík uviedol, že vojaci sú pripravení na splnenie humanitárnych úloh - to znamená pomoc obyvateľom mesta a štátu Kuvajt v prípade použitia zbraní hromadného ničenia. Sú tiež pripravení poskytnúť pomoc štátom v rámci koalície, ktorej velí centrálne veliteľstvo amerických ozbrojených síl. Vojaci sa pripravujú v rozsahu mandátu, ktorý jednotka má, na ochranu obyvateľov v prípade použitia zbraní hromadného ničenia aj za hranicami Kuvajtu.

Nálada slovenských vojakov je ovplyvnená očakávaním začiatku akcie. Zdravotný stav slovenských príslušníkov práporu je bezproblémový. Stav techniky, materiálu a prístrojov je plne bojaschopný. Drobné technické nedostatky sa odstraňujú svojpomocne. Obyvateľstvo Kuvajtu si váži a cení podľa Svatíka prítomnosť česko-slovenskej jednotky na svojom území a v kuvajtskej tlači sú uverejňované veľmi pozitívne články na adresu práporu.

Francúzsko možno pomôže koalícii vo vojne proti Iraku

WASHINGTON 18. marca (SITA/Reuters) - Napriek svojmu opozičnému postoju k vojne v Iraku by Francúzsko mohlo pomôcť vojenskej koalícii vedenej Spojenými štátmi, ak Irak použije biologické a chemické zbrane. Povedal to v utorok francúzsky veľvyslanec v USA pre americkú televíznu stanicu CNN. "Ak by Saddám Husajn použil chemické a biologické zbrane, úplne a okamžite by to pre francúzsku vládu zmenilo situáciu," povedal Jean-David Levitte.

Levitte uviedol, že o účasti Francúzska vo vojne rozhodne francúzsky prezident Jacques Chirac, ak a keď Irak použije biologické a chemické zbrane. Aj keď odmietol uviesť detaily o možnej francúzskej účasti, vyhlásil, že "máme výbavu na boj v týchto podmienkach".

Izrael sa spolieha na rakety Arrow

JERUZALEM 18. marca (SITA/Reuters) - Izrael je presvedčený, že jeho obranný systém raketami Arrow bude pre krajinu dostatočnou ochranou, ak Irak zaútočí na židovský štát raketami Scud podobne, ako to urobil počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Experti však nie sú si tým až takí istí.

"Je možné, že rakety budú odpálené na Izrael," povedal v pondelok minister obrany Šaul Mofaz, pričom dodal, že "šanca, že rakety padnú na Izrael, je veľmi malá". Rakety Arrow budú hlavnou izraelskou obranou, ak Irak použije rakety Scud. Vojenskí experti však hovoria, že všetko stále závisí od toho, či bude na svete jediná plne operačná antibalistická raketa na zákazku použitá aj v boji. "Je to otázka za 64 tisíc dolárov," uviedol expert pre strategické štúdie na izraelskej univerzite v Haife Uri Bar-Joseph.

Zlyhanie rakiet Arrow stále vzbudzuje obavy, keďže neboli odskúšané v skutočnom boji, ale len v provizóriu. Zároveň sú obavy, že v prípade krajnosti by iracký prezident Saddám Husajn mohol odpáliť rakety Scud s chemickými a biologickými hlavicami na Izrael. V roku 1991 odpálil na židovský štát 39 rakiet Scud s konvenčnými hlavicami, ktoré spôsobili materiálne škody a stáli aj jeden ľudský život.

Niekoľkomiliardové rakety Arrow sú doteraz jediným raketovým obranným systémom na svete, ktorý je schopný spoľahlivo zadržať balistické rakety mimo zemskú atmosféru. Podľa expertov je percento úspešnosti vysoké. "Je tu vysoká pravdepodobnosť zadržania," uviedol nedávno bývalý izraelský minister obrany Moše Arens, ktorý je jedným z prvých podporovateľov sčasti Spojenými štátmi financovaného projektu.

Rakety Arrow nedávno predviedli v rámci testov pri simulácii útoku rakiet Scud. Viacerí experti však hovoria, že skutočné možnosti rakiet Arrow budú známe, až keď budú vyskúšané v boji. "Problém s každým systémom je ten, že kým nebude vyskúšaný v skutočnej operácii, vo vojnovej operácii, neviete ako dobre funguje," povedal Bar-Joseph.

V Izraeli sú už rozmiestnené dve batérie rakiet Arrow na utajených lokalitách, aby chránili krajinu pred raketovými útokmi. Ak Arrow zostrelí Scud s chemickými a biologickými hlavicami, smrteľné agensy sa pravdepodobne rozložia vysoko v atmosfére dlho predtým, ako dopadnú na zem.

Rakety Arrow boli vyvinuté po neúspešnosti amerických rakiet Patriot v roku 1991, určených na zostrelenie balistických rakiet. Systém bol odvtedy zmodernizovaný a najmenej šesť vylepšených batérií Patriotov je v súčasnosti uložených v okolí Tel Avivu a Haify, ak by Arrowy nezadržali iracké Scudy. Izrael 5. januára uskutočnil testy rakiet Arrow, ktoré boli úspešné.

Saddámov syn odmietol výzvu odísť do exilu

BAGDAD 18. marca (SITA/Reuters) - Najstarší syn Saddáma Husajna v utorok odmietol americké ultimátum pre irackého lídra a jeho synov na odchod do exilu a uviedol, že ak americké sily zaútočia na Irak, budú čeliť krvavým bojom. "Návrh prichádza od osoby, ktorá nie je celkom normálna. Návrh by skôr mal znieť, aby Bush so svojou rodinou opustil svoj úrad v Amerike," uvádza sa vo vyhlásení Saddámovho syna Udaja. "Ženy a deti Američanov, ktorí na nás zaútočia, budú roniť krv, nie slzy. Nemali by žiť v predstave, že budú v bezpečí kdekoľvek na svete," uviedol.

Saudská Arábia nedokáže zabrániť USA v útoku na Irak

RIJÁD 18. marca (SITA/Reuters) - Saudská Arábia je proti vojenskému útoku na Irak, no nemá moc zastaviť Spojené štáty a Britániu, uviedol v utorok saudský minister vnútra princ Naíf. "Táto krajina je našou prvoradou zodpovednosťou. Musíme zabrániť všetkému, čo by ju mohlo ohroziť," uviedol Naíf pre denník Okaz. Ako povedal, vzniknutú situáciu treba zobrať do úvahy bez ohľadu na to, či je správna alebo nesprávna. "Musíme zabrániť negatívnemu dopadu konania, ktoré odmietame," zdôraznil.

Saudská Arábia, najväčší svetový exportér ropy a spojenec Spojených štátov, vyhlásila, že nepovolí jednotkám USA umiestneným v krajine útok na Irak zo svojho územia tak, ako to urobila počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. "Podľa nás ešte stále existuje možnosť na prijatie novej rezolúcie OSN a na mierové riešenie krízy. Nevieme však zabrániť USA, Británii a ďalším spojencom, aby urobili, čo chcú," uviedol Naíf.

Schröder: Neexistuje dôvod na začatie vojny

BERLÍN 18. marca (SITA/Reuters) - Neexistuje dôvod na začatie vojny proti Iraku, ani dôvod na ukončenie inšpekčného procesu s cieľom odzbrojiť Irak, uviedol v utorok nemecký kancelár Gerhard Schröder. Jeden z najsilnejších kritikov amerického postoja voči Iraku tiež povedal, že väčšina členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN je proti vojne a že tento názor zdieľa aj jasná väčšina obyvateľov Nemecka, ako aj celého sveta.

"Pýtam sa, či je úroveň hrozby irackého diktátora na svet dostačujúca na ospravedlnenie vojny, v ktorej určite zomrú tisíce nevinných mužov, žien a detí? Moja odpoveď bola a je, že nie," uviedol vo vysielaní nemeckej televízie. Schröder počas trojminútového príhovoru k národu povedal, že stále verí, že zbrojní inšpektori pod vedením Hansa Blixa urobili pokroky v ich snahe odzbrojiť Irak. Irak bol podľa neho v poslednej dobe pod silnejšou kontrolou ako kedykoľvek predtým.

"V súčasnosti neexistuje dôvod na ukončenie tohto procesu. Moja vláda spolupracovala aj s našimi partnermi na úspechoch Hansa Blixa a jeho kolegov. Vždy sme to videli ako náš príspevok svetovému mieru," uviedol nemecký kancelár. "Som hlboko presvedčený, že valná väčšina ľudí, ako aj väčšina členov BR OSN zdieľa tento názor," povedal, ale zároveň dodal, že má pochybnosti o tom, že by ešte ostávala šanca na mier.

Slovenskí chemici nebudú priamo nasadení do bojových operácií

BRATISLAVA 18. marca (SITA) - Slovenskí chemici v oblasti Perzského zálivu nebudú priamo nasadení do bojových operácií proti Iraku. Podľa ministra obrany Ivana Šimka to napríklad znamená, že vojaci nebudú robiť útočiacim jednotkám bojový prieskum. "Poslaním jednotky je poskytovanie humanitárnej pomoci," zdôraznil Šimko s tým, že ak sa použijú zbrane hromadného ničenia a bude potreba poskytnúť záchranné práce, vojaci ich poskytnú bez ohľadu na to či ide o vojaka alebo civilnú osobu.

Minister obrany odmietol komentovať, či existuje alebo neexistuje mandát OSN na použitie sily pri vynucovaní plnenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. "Je to vecou právnikov s príslušnou špecializáciou na medzinárodné právo," dodal. Pre ministra je rozhodujúci mandát, ktorý slovenským chemikom dal parlament. Podľa Šimka dostali slovenskí chemici od poslancov neobmedzený mandát na poskytovanie humanitárnej pomoci. Národná rada SR svojím uznesením rozhodla tiež o tom, že vojaci môžu byť nasadení kdekoľvek v regióne.

Dánsko sa chce zúčastniť na vojne proti Iraku

KODAŇ 18. marca (SITA) - Dánsko sa chce zúčastniť na vojne proti Iraku. Oznámili to v utorok predstavitelia opozičnej Sociálno-demokratickej strany po stretnutí s premiérom Andersom Foghom Rasmussenom. Vláda chce do oblasti vyslať ponorku Saelen, vojenské plavidlo Olfert Fischer a jednotku elitných vojakov. Vládny návrh bude ešte v utorok predložený dánskemu parlamentu.

Rasmussenova liberálno-demokratická vládna koalícia už dlho podporuje postup USA voči Iraku a o spolupráci na prípadnej vojne rozhodla ešte pred dnešným stretnutím. Ľavicové opozičné strany sú proti vojenskému útoku bez mandátu OSN.

Saddám ani jeho synovia neopustia Irak

MOSKVA 18. marca (SITA/Reuters) - Ani iracký líder, ani jeho synovia sa pod americkým nátlakom nevzdajú a neopustia krajinu, uviedol v utorok významný predstaviteľ Ruskej federácie, ktorý sa v pondelok stretol v Bagdade so synom irackého prezidenta Saddáma Husajna. "Ani Saddám Husajn, ani jeho synovia neopustia Irak a sú pripravení brániť krajinu," uviedol pre agentúru Interfax prezident Kalmyckej republiky Kirsan Iljumžinov.

Iljumžinov, ktorý je aj prezidentom Medzinárodnej šachovej federácie FIDE, vydal vyhlásenie potom, ako sa stretol so Saddámovím najstarším synom Udajom Saddámom Husajnom, ktorý riadi aj irackú národnú Olympijskú komisiu. Podľa Iljumžina je situácia v irackom hlavnom meste pokojná. "Situácia v Bagdade bola pokojná. Nebolo vidieť ani vojakov, ani žiadne vojenské vozidlá," dodal.

Kto podporí Spojené štáty v útoku na Irak

DUBAJ 18. marca (SITA/Reuters) - V roku 1991 Spojené štáty reagovali vojenskými operáciami na inváziu irackých vojsk do Kuvajtu. Podporilo ich vtedy viac než 30 krajín. Dvanásť rokov po vojne v Perzskom zálive prezident George Bush mladší plánuje nový útok na Irak a spolieha sa na podporu takzvanej "koalície ochotných". Nasleduje stručný prehľad krajín, ktoré sa do útoku na Irak pravdepodobne aktívne zapoja.

Austrália: Do oblasti Perzského zálivu vyslala 2000 vojakov, vojnové lode a stíhačky. Oficiálne však zatiaľ neoznámila, či sa do útoku na Irak zapojí.

Bahrajn: Už celé desaťročia miesto hlavného štábu Piatej americkej flotily.

Veľká Británia: Hlavný spojenec Washingtonu. Do oblasti vyslala 45,000 príslušníkov ozbrojených síl spolu so stíhačkami a vojnovými loďami.

Bulharsko: Ponúklo svoj vzdušný priestor, základne a dopĺňanie pohonných hmôt pre americké bojové lietadlá. Na Blízky východ vyslalo špeciálne jednotky protichemickej a protibiologickej obrany.

Chorvátsko: Poskytlo vzdušný priestor a letiská pre civilné transportné lietadlá koaličných síl.

Česká republika: Na žiadosť Spojených štátov do oblasti vyslala tím špecialistov na dekontamináciu objektov zasiahnutých chemickými zbraňami.

Nemecko: Napriek odmietavému postoju Nemecka voči útoku na Irak, v Kuvajte ostali nemeckí špecialisti na dekontamináciu objektov zasiahnutých chemickými zbraňami.

Maďarsko: Poskytlo základňu na výcvik irackých utečencov, ktorý by po vojne mali v Iraku zastávať administratívne funkcie.

Taliansko: Ponúklo logistickú podporu, vojenské základne a prístavy.

Jordánsko: Otvorilo vzdušný priestor pre prelety koaličných lietadiel. Na jeho území sa nachádzajú americkí vojaci, ktorí budú vykonávať pátracie a záchranné akcie v západnom Iraku a ktorí budú obsluhovať protiraketové obranné systémy Patriot.

Kuvajt: Hlavné zhromaždisko koaličných vojakov pripravených na inváziu do Iraku.

Omán: Základňa pre americké lietadlá operujúce v Afganistane. Tvrdí však, že v útoku na Irak nebude zohrávať nijakú úlohu.

Portugalsko: Poskytlo základne NATO a leteckú základňu na Azorských ostrovoch.

Katar: Miesto hlavného mobilného štábu amerického Centrálneho veliteľstva. Taktiež Washingtonu dovolil upraviť leteckú základňu tak, aby bola schopná prijať čo najväčší počet bojových lietadiel.

Rumunsko: Otvorilo vzdušný priestor a poskytlo vojenské základne. Do oblasti na žiadosť Spojených štátov vyslalo špecialistov na protichemickú obranu, lekárov, ženistov a vojenskú políciu.

Saudská Arábia: Americké a britské stíhačky využívajú jej leteckú základňu Princa Sultána na hliadkové lety v bezletovej zóne na juhu Iraku.

Slovensko: Na žiadosť Spojených štátov do oblasti vyslalo špecialistov na dekontamináciu objektov zasiahnutých chemickými zbraňami.

Španielsko: Prisľúbilo poskytnutie svojich základní.

Turecko: Poskytuje základne na hliadkové lety v bezletovej zóne na severe Iraku. Turecký parlament však nepovolil Američanom využitie tureckých základní na útok na Irak.

Spojené arabské emiráty: Poskytli základne pre prieskumné lety a na dopĺňanie pohonných hmôt. Na ich území sa nachádza približne 3000 koaličných vojakov.

Ukrajina: Súhlasila s požiadavkou Spojených štátov na vyslanie expertov na protichemickú a protijadrovú obranu do Iraku.

Vojna proti Iraku nespomalí pátranie po bin Ládinovi

BAGRAM 18. marca (SITA/Reuters) - Armáda USA v utorok vyhlásila, že vojna proti Iraku nespomalí pátranie po Usámovi bin Ládinovi a členoch jeho teroristickej organizácie al-Kájda. Spojené štáty pátrajú v Afganistane po členoch Talibanu a al-Kájdy už 18 mesiacov, no niektorí Afganci a predstavitelia humanitárnych organizácia sa obávajú, že vojna proti Iraku by mohla odvrátiť záujem USA na pátraní.

Hovorca armády v Afganistane plukovník Roger King však uviedol, že vojna proti Iraku neovplyvní operácie v Afganistane. "V prípade Afganistanu neexistuje konečný termín. Naše jednotky budú pokračovať vo svojej misii," uviedol v sídle armády USA v Bagrame. Dodal, že kvôli hrozbám zvýšeného počtu útokov boli prijaté príslušné bezpečnostné opatrenia.

Americké jednotky robia posledné prípravy na inváziu Iraku

SEVERNÝ KUVAJT 18. marca (SITA/Reuters) - Americké vojská v kuvajtskej púšti začali v utorok ráno s presúvaním na nové pozície a poslednými prípravami na inváziu Iraku po tom, ako americký prezident George W. Bush poskytol Bagdadu 48-hodinové ultimátum pred začatím vojny.

Dopisovatelia Reuters, ktorí sprevádzajú americké jednotky informovali, že niektorí vojaci museli vstať už o pol druhej ráno, zbaliť si svoje stany a výstroj, a presunúť sa na nové pozície v rámci prípravy na hroziaci útok. Ten by sa mal začať, ak iracký prezident Saddám Husajn do štvrtka 2.15 hod. SEČ neopustí krajinu.

"Konečne niekam ideme. Ideme do vojny," povedal 25-ročný seržant Robert Vennebush, pridelený k jednotke vojenských inžinierov. Medzi vojakmi vládne sebadôvera a zdravý zápal po týždňoch nepohodlného čakania pod stanovými plachtami uprostred stúpajúcej teploty a púštnych búrok nehostinnej kuvajtskej púšte.

V Perzskom zálive je v súčasnosti približne 280 tisíc amerických a britských vojakov pripravených na masívne high-tech bombardovanie irackých, väčšinou slabo vyzbrojených jednotiek a preniknúť hlboko na iracké územie za pomoci útokov rýchlych vrtuľníkov a tankov.

Na palube lietadlovej lode Abraham Lincoln operujúcej vo vodách Perzského zálivu bola podobná bojová nálada. "Bombardujme, aby sme mohli ísť domov," zvolal jeden mladý americký námorník pred začiatkom Bushovho prejavu.

Počúvajúc prezidenta v tábore námornej pechoty poručík Tyson Belanger zjavne nebral ohľad na kritiku amerických vojnových plánov, ktoré prichádzajú zo všetkých svetových strán, keď na adresu Bushovho prejavu povedal: "To čo povedal, vyjadrilo pocity nás všetkých, čo sme tu. Je dobré mať vodcu s takou morálkou."

Chirac je proti Bushovmu ultimátu Husajnovi

PARÍŽ 18. marca (SITA/Reuters) - Francúzsko v utorok vyhlásilo, že svet nepodporuje ultimátum amerického prezidenta Georgea W. Busha irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, na základe ktorého musí iracký líder do 48 hodín opustiť Irak, v opačnom prípade bude čeliť vojenskej akcii.

Vo vyhlásení kancelárie francúzskeho prezidenta Jacquea Chiraca sa uvádza, že Bezpečnostná rada OSN je proti tomuto kroku a že ignorovanie mienky medzinárodného spoločenstva so sebou nesie "veľkú zodpovednosť".

"Toto jednostranné rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodného spoločenstva, ktoré si želajú pokračovať v odzbrojovaní Iraku v súlade s rezolúciou (OSN) č. 1441," uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. "Obchádzanie legitimity OSN a uprednostňovanie moci pred spravodlivosťou nesie v sebe veľkú zodpovednosť," píše sa v stanovisku.

Chirac, ktorý stojí na čele západnej opozície voči vojne v Iraku, vyhlásil, že bude vetovať prijatie rezolúcie, ktorá by znamenala zelenú vojne v Iraku.

Koizumi podporil Bushovo ultimátum Husajnovi

TOKYO 18. marca (SITA/Reuters) - Japonský premiér Džuničiro Koizumi, riskujúc veľkú ranu svojej popularite, podporil v utorok Spojené štáty po tom, ako Washington poskytol irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi 48 hodín na opustenie krajiny, v opačnom prípade bude čeliť vojne. "Prezident Bush podnikol všetko úsilie o medzinárodnú spoluprácu a v tomto zmysle si myslím, že urobil nevyhnutné rozhodnutie," vyhlásil na tlačovej konferencii Koizumi.

Japonskí voliči sa výrazne stavajú proti americkému útoku na Irak, ale vláda dala najavo, že nevidí inú možnosť, ako dať prednosť bezpečnostnej aliancii s Washingtonom v atmosfére obáv, ktoré vyvolali nukleárne ambície susediacej Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

Ultimátum skončí vo štvrtok o 2.15 hod. SEČ

WASHINGTON 18. marca (SITA/Reuters) - Oznámením 48-hodinového ultimáta americkým prezidentom Georgeom W. Bushom sa v pondelok večer začalo odpočítavanie času, ktorý zostáva irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi na to, aby opustil krajinu. Ultimátum vyprší v stredu večer washingtonského času.

Odpočítavanie sa podľa Bieleho domu začalo po zverejnení ultimáta. Bushov prejav skončil v utorok o 2.15 hod. SEČ a 48 hodín odvtedy uplynie presne vo štvrtok o 2.15 hod. SEČ, resp. o 4.15 hod. bagdadského času. Bush nepovedal, že ak Saddám neodíde, vojenská akcia sa začne presne po uplynutí ultimáta. Začne "v okamihu, keď sa pre ňu rozhodneme," vyhlásil.

Bush vyzval Husajna, aby do 48 hodín opustil Irak

WASHINGTON 18. marca (SITA) - Americký prezident George W. Bush dal irackému prezidentovi 48 hodín na to, aby opustil Irak. V opačnom prípade bude musieť čeliť vojne. "Saddám Husajn a jeho synovia musia opustiť Irak do 48 hodín. Ak tak odmietnu urobiť, dôjde k vojenskému konflikt v okamihu, keď sa preň rozhodneme," vyhlási v mimoriadnom prejave k americkému ľudu George W. Bush.

"Viac ako desať rokov sa USA a ďalšie národy trpezlivo snažili odzbrojiť iracký režim bez vojny. Tento režim sľúbil, že zničí všetky svoje zbrane hromadného ničenia. Poslali sme množstvo zbrojných inšpektorov do Iraku, ale žiaľ naše požiadavky neboli splnené. Iracký režim sa iba snažil využiť diplomaciu na získaniu času. Odmietol splniť požiadavky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN," skonštatoval americký prezident. "Mierové snahy neuspeli, pretože nemáme dočinenia s človekom, ktorý by si skutočne želal mier," vysvetlil.

"Americké spravodajské služby zistili, že iracký režim aj naďalej ukrýva smrteľné zbrane hromadného ničenia, ktoré už použil proti svojim susedom, ako aj proti vlastnému ľudu. Je nepriateľom Spojených štátov, ktorý ukrýva teroristov, vrátane teroristov al-Kájdy. Jedného dňa by mohol použiť aj jadrové zbrane. Tvrdí, že dokáže zabiť státisíce ľudí u nás i v iných krajinách," uviedol ďalej v prejave Bush.

Podľa jeho slov preto nadišiel deň, keď je potrebné niečo urobiť, aby sa Spojené štáty zbavili tohto nebezpečenstva. "Ja som prisahal na to, že ubránim svoju krajinu. Americký kongres v minulom roku schválil použitie sily proti Iraku. OSN sa snažila tento problém vyriešiť mierovou cestou. Bola založená preto, aby odvrátila snahy diktátorov a aby nemohli ohrozovať nevinných ľudí."

Dnes podľa Busha nemôže nikto povedať, že Irak skutočne odzbrojil. "(Irak) neodzbrojí, dokiaľ bude pri moci Saddám Husajn." Skonštatoval, že OSN a Bezpečnostná rada si nesplnili svoju zodpovednosť, a preto si ju musia splniť Spojené štáty. "Dúfajme, že desaťročiam krutej nadvlády je koniec," vyhlásil.

Bush Iračanov v prejave ubezpečil, že vojenský konflikt bude namierený proti ich diktátorom, a nie proti civilnému obyvateľstvu. "Budeme sa snažiť dodať vám potraviny a potrebné lieky. Budeme bojovať proti teroru a pomôžeme vám vybudovať nový Irak, ktorý bude prosperovať, a ktorý bude slobodný. Tyrani zmiznú. Deň vášho oslobodenia sa blíži," sľúbil americký prezident.

"Pre Saddáma Husajna je príliš neskoro, už nemôže zostať pri moci," vyhlásil Bush. Zároveň však dodal, že ešte nie je neskoro pre irackú armádu, aby jednala čestne. Vyzval preto irackých vojakov, aby spolupracovali s cudzími jednotkami pri odzbrojovaní. "Keď príde k vojne, prosím irackú armádu, aby nebojovala za zomierajúci režim. Pri konflikte bude váš osud závisieť na tom, čo budete robiť. Neničte ropné vrty, pretože sú bohatstvom, ktoré patrí irackému ľudu."

Bush uistil, že Spojené štáty urobia všetko preto, aby vojnu s Irakom vyhrali. Nevylúčil však, že Husajnovi spojenci sa budú snažiť o teroristické útoky proti Američanom a ich priateľom. "Nemôžeme žiť v neustálom nebezpečenstve. Keď bude Husajn odzbrojený, toto nebezpečenstvo sa zníži," povedal. Informoval preto americkú verejnosť o zvýšenej ochrane letísk a pobrežia.

"Saddám Husajn a jeho teroristickí spojenci by si mohli vybrať okamih, aby napadli Spojené štáty. Rozhodli sme sa konať teraz, keď nebezpečenstvo iba začína rásť. Nemôžeme čakať, kým títo nepriatelia zaútočia. Bola by to samovražda. Veríme, že iracký ľud má právo na ľudskú slobodu a keď diktátor odíde, môže byť príkladom celému strednému Východu," vyhlásil v závere prejavu americký prezident George W. Bush.

Podľa Blixovej správy Irak nesplnil 12 úloh

NEW YORK 18. marca (SITA/Reuters) - Šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix zostavil v pondelok zoznam úloh, ktoré má Irak v rámci odzbrojenia splniť, a to aj napriek stiahnutiu svojich inšpekčných tímov pred hroziacim vojenským konfliktom. Blixove "zostávajúce kľúčové úlohy" vyplývajú z rezolúcie prijatej v roku 1999 vyzývajúcej Irak na "pracovný program". 83-stranová správu už v pondelok dostali členovia Bezpečnostnej rady OSN.

Blix žiada Irak o vysvetlenie v nasledujúcich oblastiach: rakety Scud a súvisiace biologické a chemické bojové hlavice, technológia rakiet SA-2, výskum a vývoj všetkých rakiet a ich komponentov, strelivo pre chemické a biologické látky, rozprašovacie zariadenia a parazity.

Čo sa týka chemických a biologických zbraní, Blix žiada o informácie o smrteľnom plyne VX a jeho prekurzoroch, horčičnom plyne a jeho prekurzoroch, sarine, cyklosarine a ich prekurzoroch, a všetkých zostávajúcich zásobách antraxu a nenahlásených biologických látkach, vrátane kiahní.

V dokumente sa neuvádza, že by Irak ukrýval nebezpečné zbrane. Správa však jasne naznačuje, že inšpektori neboli spokojní s informáciami, ktoré im Bagdad poskytol o svojich zbraniach hromadného ničenia.

Hrozba teroristických útokov sa po Bushovom prejave zvýši

WASHINGTON 18. marca (SITA/Reuters) - Spojené štáty by mohli zvýšiť svoju farebne odlíšenú stupnicu hrozby teroristického útoku na stupeň "oranžová", čo znamená "vysoké" riziko útoku, po tom, ako americký prezident George W. Bush vystúpi pred americkým ľudom s prejavom o Iraku, oznámili predstavitelia USA.

Ako uviedli, rozhodnutie, ktoré urobí rada pre národnú bezpečnosť a následne ho predloží prezidentovi, by mohlo byť oznámené už v pondelok v noci. Bush pripraví Američanov na pravdepodobnosť vojny s Irakom v najbližších dňoch počas televízneho vystúpenia v pondelok o 20.00 hod. (v utorok o 2.00 hod. SEČ).

Ministerstvo pre národnú bezpečnosť pravdepodobne zvýši stupeň ohrozenia teroristickým útokom na druhý najvyšší z päťstupňovej škály. V súčasnosti platí "žltý" stupeň, teda "zvýšené" nebezpečenstvo.

Podľa amerických predstaviteľov správy tajných služieb svedčia o vysokej pravdepodobnosti nejakého druhu odplaty v prípade, že Spojené štáty zaútočia na Irak. Útoky môžu mať na svedomí organizované skupiny alebo takzvaní "vlci samotári", ktorých môže k útoku motivovať vojna.

Pravdepodobnosť vojny je vysoká a s rastúcim stupňom ohrozenia budú súvisieť aj početné bezpečnostné opatrenia v celej krajine, ktoré by mali byť ešte prísnejšie, ako počas 20-dňového "oranžového" stupňa ohrozenia začiatkom tohto roku.

Verheugen obhajoval postoj kandidátskych štátov k irackej kríze

BRUSEL 17. marca (SITA/Reuters) - Komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen v pondelok obhajoval správanie kandidátskych krajín, ktoré sa v irackej kríze postavili na stranu USA. Francúzsky prezident Jacques Chirac a niektorí členovia Európskeho parlamentu (EP) totiž obvinili postkomunistické štáty z nelojálnosti k EÚ.

"Nemôžeme od kandidátskych krajín očakávať, že sa budú pridržiavať spoločnej pozície EÚ, keď táto jednoducho neexistuje," povedal Verheugen na pôde Zahraničného výboru EP. "Musíme sa vyvarovať situácie kedy budúcich členov prinútime vybrať si medzi EÚ a USA," pokračoval.

Ako ďalej podotkol, väčšina kandidátskych štátov má s USA veľmi priateľské vzťahy a rozšírenie by tak malo viesť k "prehĺbeniu a rozšíreniu transatlantických väzieb". Na adresu Bulharska a Rumunska povedal, že nie je dôvod spomaliť prebiehajúce prístupové rokovania kvôli ich podpore USA v irackej otázke, ako to predtým naznačil Chirac.

Napriek obhajobe kandidátskych krajín ich však Verheugen vyzval, aby v budúcnosti konzultovali EÚ predtým ako zaujmú verejný postoj ku kľúčovým medzinárodným otázkam.

Iracká kríza vážne rozdelila samu EÚ. Británia, Španielsko a Taliansko stoja za USA, naproti tomu Francúzsko a Nemecko stoja v čele odporcov vojny. Z kandidátskych krajín poskytli Američanom konkrétnu pomoc Slovensko a Česká republika.

Prijatie návrhu európskej ústavy sa spomalí kvôli irackej kríze

BRUSEL 17. marca (SITA/Reuters) - Konvent o budúcnosti Európskej únie (EÚ) zrejme následkom irackej krízy nepredloží návrh európskej ústavy v júni, čo bol plánovaný termín. V pondelok to vyhlásil Valéry Giscard d\'Estaing. Podľa prezidenta Konventu bude dokument predložený zrejme koncom septembra.

"Medzinárodná kríza (V Iraku) ovplyvnila našu prácu," povedal d\'Estaing. "Čo je dôležité, je kvalita našej práce. Nevidím žiadny rozdiel medzi tým, či skončíme našu prácu koncom júna alebo koncom septembra. Ak potrebujeme nejaké týždne navyše, v čom je problém?," pokračoval.

Iracká kríza vážne rozdelila členské štáty EÚ a Giscard d\'Estaing vyhlásil, že pre Konvent je ťažké diskutovať o plánoch spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ pokiaľ sa situácia neupokojí. Pôvodne mali návrh európskej ústavy predložiť na summit hláv štátov a vlád, ktorý bude 20. až 21. júna v Grécku. Ako dodal d\'Estaing, na stretnutie je už aj tak pripravená rozsiahla agenda a lídri EÚ budú zrejme potrebovať mimoriadny summit na prediskutovanie návrhu ústavy.

E. Kukan: Čas na diplomatické riešenie irackej krízy sa kráti

BRATISLAVA 17. marca (SITA) - Odchod Saddáma Husajna z krajiny by síce dokázal zabrániť ozbrojeným operáciám v Iraku, minister zahraničných vecí Eduard Kukan však nepredpokladá, že iracký prezident tak urobí. "V takom prípade bude musieť niesť zodpovednosť," povedal Kukan pre agentúru SITA.

Podľa ministra je avizované ultimátum amerického prezidenta Georgea Busha pre Saddáma Husajna dôkazom, že čas na diplomatické riešenie irackej krízy sa kráti. "Hlavný cieľ však bol zrejmý od začiatku -bolo to odzbrojenie Iraku a jeho zbavenie zbraní hromadného ničenia, ktoré môže sám použiť, prípadne ich poskytnúť teroristickým organizáciám vo svete," dodal Kukan.

V prípade irackej krízy sa podľa ministra nedá hovoriť jednoznačne o zlyhaní OSN, tá je totiž spoločenstvom mnohých členov, ktorí rozhodujú o tom, čo organizácia prijme. " Faktom však je, že už skoro 12 rokov sa Husajnovi darí s úspechom realizovať rovnakú taktiku," uviedol Kukan. Iracký prezident podľa neho vždy niečo z nariadení OSN splní, a zvyšok nie. Mnohé rezolúcie OSN boli pritom jednoznačné.

O irackej kríze dnes hovoril s americkým veľvyslancom v SR Ronom Weiserom aj prezident Rudolf Schuster. Podľa jeho hovorcu Jána Füleho išlo o stretnutie medzi štyrmi očami, počas ktorého ho Weiser informoval o súčasnom vývoji.

V Kuvajte zostalo približne 80 slovenských občanov

BRATISLAVA 17. marca (SITA) - V Kuvajte je približne 80 slovenských občanov. Ako povedal dnes pre agentúru SITA hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel, tí v oblasti zostali na vlastné riziko. Ide najmä o ľudí, ktorí majú na danom území rôzne kontakty. Ministerstvo minulý týždeň vypravilo do oblasti letecký špeciál, aby umožnilo občanom SR vrátiť sa do vlasti. Prepravu využilo devätnásť žien a

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)