Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

K obchvatu chcú súkromníkovi pribaliť aj osempruh na D1

03.11.2016, 19:22 | Ján Kováč | © 2016 News and Media Holding

Do prác na diaľničnom obchvate Bratislavy sa pustili len nedávno. Teraz majú dostať na starosť ďalšiu stavbu – rozšírenie diaľnice D1 smerom na Senec na osempruh. Reč je o konzorciu španielskej firmy Cintra, rakúskeho Porru a austrálskeho Macquarie.

  • Tlačiť
  • 7

Táto zostava nedávno vyhrala tender na vybudovanie obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7. Zmluvná cena za takmer 60 kilometrov ciest je 1,7 miliardy eur. Sú v nej zarátané aj náklady na opravy a údržbu počas 30 rokov.

Ministerstvo s firmami teraz rokuje o možnosti, že by im zverilo aj rozšírenie D-jednotky, ktorá sa nachádza v tej istej lokalite. Aj preto, aby tento projekt nemusel platiť štát. O tomto zámere oboznámil novinárov na pracovných raňajkách minister dopravy Arpád Érsek.

D-jednotka by mala mať po novom štyri jazdné pruhy v každom smere plus odstavný pruh. Dnes má na trase Bratislava – Trnava tri zúžené pruhy a odstavný chýba. Rozšírená D-jednotka má byť hotová v roku 2020 – takisto ako obchvat D4 a rýchlocesta R7.

Pôvodne chcel stavať štát

Podľa pôvodného plánu mala D-jednotku rozširovať štátna Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Spomínané konzorcium Cintry dostalo za úlohu postaviť diaľnicu D4, ktorá D-jednotku prekríži na východnom okraji Bratislavy - medzi Ivankou pri Dunaji a Vajnormi. Každý si mal stavať svoju časť križovatky. Ministerstvo dopravy sa v zmluve s Cintrou zaviazalo, že D-jednotku rozšíri do konca januára 2019.

Lenže teraz A. Érsék uvažuje inak. Koncesionárovi chce zveriť výstavbu celej križovatky. A nielen jej. Ale aj nadväzujúceho úseku osempruhovej D1. Až po ďalšiu križovatku na D1 pri Bernolákove.

„Pretože spojenie výstavby týchto dvoch stavieb by mohlo priniesť synergické efekty a zjednodušiť priebeh výstavby ako aj dopravu počas samotnej výstavby, keďže na stavbe by sa nemuseli koordinovať dve spoločnosti, ale celú stavbu by koordinoval priamo koncesionár,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu. Vo svojom stanovisku potvrdilo, že rokujú s koncesionárom o možnosti, že by sa rozšírenie D1 spojilo s výstavbou D4.

Rezort sa tým zbaví svojho záväzku rozšíriť D-jednotku do roku 2019. Ten je veľmi tesný. Zostávajú dve sezóny a to ešte treba robiť verejné obstarávanie, ktoré bežne trvá aj rok. Preto už dnes vážne hrozí, že sa termín nestíha. Prehodiť túto výstavbu na koncesionára preto znamená ušetriť čas.

Rezort sa tým zbaví aj záväzku financovať rozšírenie D-jednotky. Výstavbu zaplatí koncesionár. Štát mu ju bude splácať 30 rokov. Takisto, ako je to pri projekte D4/R7. „Je tu možnosť využiť lacné peniaze na svetových finančných trhoch a získať tak pre štát výhodnú cenu a ušetriť peniaze z rozpočtu, ktoré bude možné rýchlo použiť na iné stavby na Slovensku,“ vysvetlil ďalší dôvod tlačový odbor rezortu.

Ďalšie podrobnosti zverejniť nechcel, keďže rokovania sú iba v počiatočnej fáze.

Rozšírenie kontraktu by bolo zaujímavé aj pre konzorcium Cintry. Jeho členom je totiž aj rakúska stavebná firma Porr. Tá zároveň stavia nadväzujúci úsek na D1 – križovatku Triblavina.

Výsledkom Érsekovho riešenia by teda bolo to, že Porr dostane na starosť všetky tri nadväzujúce cesty – D4, rozšírenie D1 po Triblavinu a samotnú Triblavinu. Dá sa predpokladať, že by vďaka tomu výstavba prebiehala efektívnejšie.

Takéto riešenie však musí byť právne aj politicky obhájiteľné. Práce navyše musia byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. A dohodnutá cena nesmie byť premrštená, aby to minister politicky ustál.

Problémy s Triblavinou

V okolí Bratislavy sa teda môže výrazne zlepšiť dopravná situácia. Ale aj nemusí. Rezort dopravy musí odstrániť ešte jeden problém. NDS, ministerstvo a kraj mali donedávna jasnú dohodu, ako má rozšírená D1 vyzerať. Mala mať tri pruhy v každom smere a vedľa nich ešte paralelné cesty pre lokálnu dopravu, takzvané kolektory.

NDS držala všetkých niekoľko rokov v tom, že to bude takto. Teraz to ale zmenila. Diaľnica má mať štyri pruhy v každom smere a paralelné cesty nebudú. S tým nesúhlasí kraj a Občianske združenie (OZ) Triblavina, ktorého členmi sú niektorí komunálni politici.

Kraj aj OZ žiadajú, aby sa NDS vrátila ku kolektorom. V mnohom majú pravdu. Celé to zavinila NDS, tým, že nedodržala to, čo plánovala. Štát a samosprávy nemajú pripravené alternatívne možnosti, ako vylepšiť dopravu v regióne, lebo sa všetci spoliehali na kolektory.

Minister je dnes v ťažkej situácii. Stáva sa politicky zodpovedným za situáciu, ktorú nezavinil. Ak napokon potvrdí rozhodnutie stavať D1 bez kolektorov, dôležité bude, aby prijaté riešenie umožňovalo zmysluplné napojenie okolitých obcí na diaľničnú sieť. Dnes takéto riešenie nie je. Obce má na diaľnicu napojiť križovatka Triblavina. Lenže dnes sa buduje tak, že skončí v poli. OZ Triblavina má pravdu v tom, že bude slúžiť najmä jednému developerovi – spoločnosti Starland Holding.

Nadväzujúce cesty má vybudovať kraj. To však stále nie je doriešené. Obce na sever od diaľnice má na križovatku Triblavina pripojiť nová cesta druhej triedy. Stavať ju má kraj. Ten ale nemá schválené ani územné rozhodnutie. Dôvodom je meškajúci územný plán mesta Pezinok. Ide totiž o pokračovanie takzvaného pezinsko-modranského obchvatu v celkovej dĺžke takmer 12 kilometrov. Kraj ho rieši ako jeden veľký projekt – od Modry po križovatku Triblavina. Dôvod TRENDU vysvetlil primátor Pezinka Oliver Solga. „Možnosť pokračovať v prípravných administratívnych prácach podľa harmonogramu, ktorý zverejnil BSK, brzdí bezprecedentný postup - nečinnosť štátneho úradu, konkrétne Okresného úradu v Bratislave - odbor výstavby a bytovej politiky pod vedením Ing. T. Mateičku. Po období kladenia nových a nových podmienok, ktoré muselo mesto „ vyrokovať“, sme ani po odstránení týchto prekážok do dnešného dňa nedostali pozitívne stanovisko k novému Územnému plánu,“ napísal TRENDU O. Solga.

Podľa neho úrad nereagoval ani na žiadosť kraja. Jeho pracovníci mali podľa O. Solgu osobne navštíviť úrad, aby sa tam prihovorili za schválenie územného plánu. Aj z toho dôvodu, aby sa mohla stavať spomínaná cesta. „Preto sa v najbližších dňoch obraciame na štátne orgány vyššieho stupňa, ako i na kompetentné výbory NR SR, konkrétnych poslancov a na médiá,“ napísal primátor.

Okresný úrad spadá pod ministerstvo vnútra. TREND čaká na vyjadrenie už tri týždne. Ani po opakovaných urgenciách zatiaľ nedorazilo.

Problém je aj s pripojením obcí na južnej strane diaľnice. Stále chýba vysvetlenie, ako sa križovatka Triblavina pripojí na takzvanú starú seneckú cestu prvej triedy medzi Bernolákovom a Ivankou pri Dunaji. Vie sa len to, že od križovatky Triblavina po starú seneckú postaví cestu kraj. Lenže nie je jasné, aké bude technické riešenie tejto križovatky. Slovenská správa ciest tam pripravuje mimoúrovňovú križovatku. Ale nechystá sa ju stavať. TREND dostal na župe neoficiálnu informáciu, že na križovatke by mal byť semafor, túto informáciu ešte overujeme.

Doplnené 8. 11. 2016

Hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková dnes potvrdila, že na starej seneckej osadia semafor. "Pôjde o stykovú križovatku riadenú cestnou dopravnou signalizáciou a toto riešenie bude zabezpečovať napojenie križovatky Triblavina na cestu I/61," uviedla E. Žgravčáková.

Pôjde o provizórne riešenie, ktoré má neskôr nahradiť mimoúrovňová križovatka. Tá bude súčasťou projektu rozšírenia starej seneckej na štvorpruh. Okolité obce tlačia na to, aby sa táto cesta rozšírila čo najskôr aspoň po Bernolákovo. Lenže NDS ide zároveň rozširovať D-jednotku a nechce, aby sa stavalo na oboch úsekoch naraz. "Rekonštruovať naraz dve prístupové cesty do Bratislavy – diaľnicu D1 aj starú seneckú súčasne, by bolo veľmi problematické. NDS neustále hľadá riešenie, ktoré bude optimálne z hľadiska plynulosti dopravy a aj výstavby jednotlivých úsekov,“ uviedla E. Žgravčáková.

  • Tlačiť
  • 7

Tagy D1, diaľnice, obchvat Bratislavy