Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

K povinnému členstvu sa ministri vyjadria do konca leta

11.08.2003, 10:50 | Zuzana Horníková | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Ministerstvo hospodárstva SR sa svojím oficiálnym stanoviskom pridalo k názoru, že povinné členstvo v stavovských komorách podnikateľskému prostrediu škodí. V sedemstranovej správe, ktorú v polovici júla vzala na vedomie vláda, sa však obmedzilo iba na všeobecné konštatovanie o povinnom členstve ako bariére vstupu na trh.

Úradníci ministerstva žiadali podklady na svoju analýzu od samých komôr, a preto márne. Svoje výstupy tak opierajú iba o okrúhly stôl s podnikateľskými združeniami a verejne dostupné zdroje. „Veľa informácií sme stiahli z internetu,“ priznáva sekčný riaditeľ pre stratégiu, podporu a tvorbu podnikania na ministerstve hospodárstva Peter Ondrejka. „Vypovedacia hodnota materiálu je miminálna,“ hovorí na rovinu.

Vláda očakávala podrobnú analýzu vplyvu komôr a s výsledkom tak spokojná nebola. „Sami si dávame otázku, prečo sme tú úlohu dostali my. Veď ani jedna komora s povinným členstvom nepatrí pod náš rezort,“ hovorí P. Ondrejka.

Rozhodnutím vlády preto napokon pri ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi vznikla pracovná skupina ministrov zdravotníctva, financií, hospodárstva, dopravy, výstavby a pôdohospodárstva a predsedníčky Protimonopolného úradu SR. Výsledky svojich sedení majú predložiť do konca tohto mesiaca.

P. Ondrejka a M. Novodomec: Naša analýza nemohla byť objektívna ani seriózna.Bariéra či dôvod

Napriek krátkosti analýzy ministerstva hospodárstva je jej odkaz jasný. Povinné členstvo v devätnástich komorách je bariérou podnikania, treba ho zrušiť.

Ministerstvo tvrdí, že ambícia zvyšovať profesionalitu, kvalitu a etiku v danej profesii, na ktoré sa odvolávajú komory, je len kamuflovaný záujem eliminovať konkurenciu.

Platenie povinných členských príspevkov treba hodnotiť ako dodatočné zdanenie. Možnosť profitovať z prerozdelenia členského vidí správa ako jeden z hlavných motívov pre záujmové skupiny presadzovať povinné členstvo.

Podľa autorov analýzy je príznačné, že uzákonenie komory, a teda povinného členstva sa rôzne skupiny podnikateľov snažia väčšinou presadiť formou poslaneckých návrhov. Je to pre nich jednoduchšie ako vládny návrh, dodáva materiál.

Nerozumeli si

Sekcia podnikania rezortu hospodárstva pre potreby analýzy oslovila listom všetky komory so žiadosťou o vyplnenie formulára ešte v marci tohto roka. Komory v ňom mali obhájiť svoju opodstatnenosť, vyjadriť sa k vlastným pozitívam, negatívam a navrhnúť zlepšenia.

„Chceli sme, aby samy seba analyzovali. Objektívne. V stanovenom limite troch týždňov sa však ozvalo len sedem, formulár kompletne vyplnila jediná,“ konštatuje Miroslav Novodomec z odboru stratégie tvorby podnikateľského prostredia.

Ani jedna komora nenašla jedinú bariéru, ktorú spôsobuje podnikateľskému prostrediu. „Komora geodetov a kartografov uviedla, že je veľký počet subjektov a nízka cena práce. Tým odôvodňovala svoje povinné členstvo. Typický príklad, ktorý neakceptujeme,“ vraví P. Ondrejka.

Veľa subjektov na trhu a nízka cena práce je podľa neho skôr pozitívom. P. Ondrejkovi z toho vyplýva, že komory si chcú udržať vplyv, limitovať počet vykonávateľov na trhu a zvyšovať tak cenu práce. Rezort to chápe ako bariéru, komory ako dôvod svojej existencie.

Členov sa nepýtali

Medzi podnetmi na zlepšenie spomenuli komory zvýšenie finančnej podpory od štátu a posilnenie svojich kompetencií. To je podľa rezortu hospodárstva absolútne neakceptovateľné. M. Novodomec uznáva, že z takýchto údajov nemohla vzniknúť objektívna analýza. Rezort však nemal možnosť komory donútiť, aby odpovedali.

Komory s povinným členstvom

Názov komory

Počet členov

Ročný príspevok

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

5 270

1% z hektára pôdy, 1 promile z tržieb

Slovenská lekárska komora

14 000

2 700 Sk

Slovenská komora zubných lekárov

3 100

štátni 3 000 Sk, súkromní 6 000 Sk

Slovenská lekárnická komora

2 700

lekárnik 1 500 Sk, majiteľ 10 000 Sk

Slovenská komora stredných zdravotných pracovníkov

3 200

500 Sk

Slovenská komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek

39 571

340 Sk

Slovenská komora zubných technikov

1 986

prevádzkovateľ a jeho odborný zástupca 3 600 Sk, zamestnanec 1 500 Sk, udržiavací poplatok 300 Sk, pasívny člen 500 Sk

Komora veterinárnych lekárov

980

3 000 Sk členské, 1 300 poistné

Slovenská komora psychológov

n

n

Slovenská advokátska komora

2 000

6 000 Sk

Komora komerčných právnikov

1 500

5 500 Sk

Notárska komora SR

279

25 000 Sk

Slovenská komora exekútorov

240

30 000 Sk

Slovenská komora audítorov

801 FO, 179 PO

FO -- 6 000 Sk, PO -- 30 000 Sk, zamestnanci -- 2 000 Sk

Slovenská komora daňových poradcov

633 FO, 48 PO

FO -- 7 000 Sk, PO -- 1% z obratu

Slovenská komora stavebných inžinierov

4 172

3 000 Sk plus 0,5% zo základu dane

Slovenská komora architektov

1 100

3 000 Sk plus 1% zo základu dane

Komora geodetov a kartografov

620

4 500 Sk, noví členovia prvý rok 5 500 Sk

Komora reštaurátorov

163

špecializovaní 1 000 Sk, autorizovaní 2 000 Sk, noví 5 000 Sk

n -- nedostupný údaj

Údaje boli zbierané v období september 2002 až august 2003.

PRAMEŇ: dokumentácia TRENDU, Ministerstvo hospodárstva SR



Pre krátkosť času sa neurobila ani anketa medzi členmi komôr. Východiskom pre ministerstvo boli iba názory, ktoré odzneli na besede s podnikateľskými združeniami. M. Novodomec tvrdí, že niektoré komory majú na svojich internetových stránkach prieskum spokojnosti členov. Ani jedna vraj nemá viac ako nadpolovičnú podporu. Napríklad prezident Slovenskej lekárskej komory Ján Gajdošík vie aj o odporcoch.

Šéf Slovenskej lekárnickej komory (SleK) Peter Mihálik zas hovorí o spokojnej väčšine: „Robíme si pravidelné reprezentantívne prieskumy na našej internetovej stránke aj písomne, väčšina je spokojná.“ TREND minulý týždeň žiadny prieskum na stránke komory toho času nenašiel.

Aspoň začať diskusiu

Jediný význam analýzy je podľa ministerstva v tom, že inicioval diskusiu. „Natvrdo sme povedali, že povinné členstvo vo všetkých komorách treba zrušiť. Pomenovali sme problém a je teraz na každom ministrovi, aby zvážil, čo urobí,“ obraňuje svoj materiál P. Ondrejka. Lekár J. Gajdošík mu vyčíta, že paušalizuje bez hlbšieho pohľadu. „Ťažko vieme povedať, či komora lekárov je alebo nie je opodstatnená. To patrí do pôsobnosti zodpovedného rezortu,“ pripúšťa P. Ondrejka.

Očakáva, že niektoré komory s povinným členstvom zostanú, ale zo súčasného počtu sa zredukujú aspoň o polovicu. Jeho rezort odmieta najmä komory, ktoré regulujú na základe počtu účastníkov na trhu. Regulácia na základe vzdelania je podľa P. Ondrejku „úplne iná vec“.

S tým súhlasí aj minister zdravotníctva. Na medzirezortné pripomienkovanie už predložil návrh zákona o poskytovateľoch a stavovských organizáciách, ktorý kopíruje ambíciu obmedziť vplyv komôr redukovaním či zrušením povinného členstva.

Stavovské organizácie však už dnes tvrdia, že ak norma prejde, výrazne klesne kvalita zdravotnej starostlivosti. P. Mihálik i J. Gajdošík kritizujú, že komory stratia nástroje a sankčné mechanizmy, ako si kvalitu a dodržiavanie profesijnej etiky vymôcť. Nebudeme sa môcť vyjadrovať k nečlenom, hovorí J. Gajdošík. Znefunkční sa efektívny dohľad nad odbornosťou, varuje P. Mihálik.

Hovorí „o nezodpovednej liberalizácii“ a hrozbe nástupu právnických osôb do poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podľa dnešnej legislatívy licenciu SLeK právnická firma dostať nemôže. Minister chce počkať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý rieši podanie, či lekáreň môže vlastniť aj súkromná firma. Nový zákon tomu nemá vyslovene brániť.

Regulátorom iba vzdelanie

„Od vybraných komôr naďalej budeme chcieť, aby regulovali a nepripustili k činnosti nevzdelaných,“ hovorí o svojej predstave minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Pripúšťa však, že aj to môžu komory zneužiť a brániť vstupu na trh.

Podľa hovorkyne ministerstva Alexandry Novotnej na to využívajú súčasné etické kritériá, ktoré nie sú jasne definované. Ministerstvo zdravotníctva kritizuje aj demografické kritérium, ktoré určovalo limit jedna lekáreň na každých päťsto metrov. R. Zajac tvrdí, že má podania a sťažnosti na SLeK, ktorá „bežne cez tieto etické a demografické parametre nedávala licenciu ani tým, čo splnili kritériá“.

Problém doterajšej právnej úpravy je podľa ministra aj v tom, že komory presadzovali povinné členstvo pri takých povolaniach, kde nemá význam. Najmä u lekárov zamestnancov a zdravotných sestier zamestnaných v nemocniciach: „Komory často zasahovali do ich práv v rokovaniach o mzdách, ale to je odborová činnosť.“

Na otázku, či chce rezort zdravotníctva pre tieto povolania reguláciu, odpovedá jeho šéf áno. Ale nie podľa počtu účastníkov na trhu, výlučne podľa vzdelania.

Odvolať sa k štátu

Od tých komôr, ktoré zriadi nový zákon, bude vyžadovať, aby boli trhovo konformné. Neovplyvňovali trhové prostredie a nebránili voľnému prístupu na trh tým, ktorí splnia základné podmienky, a to odbornosť, bezúhonnosť a zdravotná spôsobilosť. Minister to chce dosiahnuť tak, že štát si ponechá možnosť druhostupňového rozhodovania. Ak komora odmietne vydať licenciu z neopodstatneného dôvodu, vydá ju štát za ňu. Komora bude mať súčasne v plnej miere zodpovednosť za škody spôsobené nevydaním licencie. Nad všetkým bude ešte stáť nový Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Obdobou komôr sú v kultúre fondy
    Okrem profesijných komôr s povinným, v zákone určeným členstvom štát direktívne udržiava pri živote aj tri samosprávne stavovské profesijné fondy, do ktorých majú umelci a používatelia ich diel povinne odvádzať príspevky. Hlavnou náplňou činnosti výtvarného, hudobného a literárneho fondu je prerozdeľovať vyzbierané prostriedky umelcom. No hoci napríklad v roku 2001 fondy takto vyzbierali spolu takmer 43 miliónov korún, umelcom vo forme grantov rozdali len niečo vyše 16 miliónov korún. Čoraz väčšiu časť z vyzbieraných prostriedkov totiž fondy míňajú na činnosti, o ktorých vyhlasujú, že tvorbu nepriamo podporujú. Patrí medzi ne napríklad dotovanie prevádzky umeleckých domov, vydavateľstiev, ale i odmeny pre členov komisií. Minister kultúry Rudolf Chmel po nástupe do funkcie označil stav, keď fondy svoje straty vykrývajú predajom majetku, ktorý im štát zveril, alebo samými príspevkami umelcov za „neudržateľný“. „Vieme, že situácia vo fondoch je v rozpore so zdravou logikou,“ priznáva riaditeľ sekcie umenia ministerstva Andrej Zmeček. Zároveň však dodáva, že na opodstatnenosť existencie fondov nemá rezort doteraz jednoznačný názor. Riešenie podľa A. Zmečeka súvisí s inými druhmi podpory umenia. Problematiku fondov rezort preto odložili na september, keď chce parlamentu i vláde po prvý raz predložiť koncepciu štátnej kultúrnej politiky.(


„Povolaní, ktoré potrebujeme regulovať, je málo,“ hovorí R. Zajac. Sú to lekári, lekárnici, zubní lekári, sestry a pôrodné asistentky. Preto navrhuje, aby sa súčasných osem komôr s povinným členstvom, ktoré rezortne spadajú pod jeho ministerstvo, zredukovalo na štyri, maximálne päť. „Otáznik visí nad klinickými psychológmi, fyzioterapeutmi, liečebnými pedagógmi a logopédmi.

Buď budú mať jednu spoločnú komoru, alebo aj s asistentmi, laborantmi a zubnými technikmi budú pracovať na základe živnostenského oprávnenia,“ hovorí minister. Ak by ich komora nevznikla, zdravotnú starostlivosť budú poskytovať na základe koncesovanej, licencovanej alebo kombinovanej živnosti. Nie voľnej. Živnostenský úrad tým preberie funkciu komory a vydaním živnostenského oprávnenia sa zaručí, že zdravotnícky pracovník spĺňa požiadavky.

Členstvo bude teda povinné len pre tých, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe licencie vydanej komorou. Nie pre tých, ktorí sú v zamestnaneckom pomere a pracujú podľa Zákonníka práce alebo zákona o verejnej službe. Netýka sa to súkromných poskytovateľov ani odborných zástupcov v lekárňach, poliklinikách a nemocniciach. Ak lekár bude napríklad predpoludním pracovať v nemocnici a popoludní vo svojej súkromnej ambulancii, povinnému členstvu sa nevyhne.

Nebránili sme

Tento princíp sa má uplatniť aj u lekárnikov. Tu však budú pravidlá regulácie trochu odlišné. Dôvodom je dlh šesť miliárd korún, ktorý majú v lekárňach zdravotné poisťovne. Preto by nebolo podľa R. Zajaca férové prudko púšťať na trh nové nezadlžené lekárne. „Budeme s komorou spoluregulovať počet lekární, pokiaľ nebudú splatené všetky dlhy. Urobíme to formou dohody, nie zákona,“ vyhlasuje R. Zajac.

Šéf komory P. Mihálik však tvrdí, že o takejto dohode s ním minister nehovoril. Počet musí podľa neho zostať stále jedným z kritérií, „pretože Slovensko nie je ekonomicky také silné, aby úplne deregulovalo vstup lekárnikov na trh“.

P. Mihálik sa ohradzuje proti tvrdeniam, že komora bránila vstupu na trh aj tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky: „Za dva roky sme vydali vyše 150 kladných rozhodnutí, nedali sme ich iba tým, u ktorých sme mali podozrenie, že sú nastrčené osoby a ich lekárne budú v nelegálnom reťazci.“ Policajné orgány momentálne vyšetrujú podozrenia zo zosnovania a riadenia siete vyše päťdesiatich lekární, ktoré mali fungovať cez nastrčených lekárnikov.

Podľa P. Mihálika nové pravidlá pre povinné členstvo znemožnia komore efektívne kontrolovať a vymáhať etiku, kvalitu a odbornosť. Na otázku TRENDU, či si tieto požiadavky nebudú vedieť vymôcť majitelia lekární na základe Zákonníka práce či zákona o verejnej službe, odpovedal, že „v týchto zákonoch to nie je dostatočne upravené“.

R. Zajac konštatuje, že koláč, o ktorý sa uchádzajú lekárne, je príliš veľký a lukratívny na to, aby ľahko k nemu pustili ďalšiu konkurenciu. „Aj ony však musia uznať, že konkurencia je to najlepšie, čo dá do poriadku ceny. To platí pre všetky komory,“ dodáva minister.

Minister spravodlivosti D. Lipšic s teóriou R. Zajaca súhlasí. Tiež hľadá mechanizmy, ako zabrániť komorám, ktoré si ponechajú povinné členstvo, aby nezneužívali svoje právomoci. Príkladom je advokátska komora. „Aby nemohla v budúcnosti brániť niekomu v členstve tým, že ho vyhodí zo skúšky, bude môcť uchádzač zložiť skúšku aj pred štátnym orgánom,“ vysvetľuje D. Lipšic.

Foto - Milan Illík

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)