Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kandidát Daňo sám sebe podivne predával domény a pýtal za to vratky DPH

08.03.2019, 16:29 | Xénia Makarová, Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu

V rokoch 2011 a 2012 firmy Martina Daňa takmer v každom mesiaci požiadali štát o vratky DPH za tisíce eur. Vratky si pýtajú firmy, ktoré hlavne nakupujú tovary a služby. U Daňových firiem však išlo najmä o nákupy medzi jeho firmami, napríklad si predávali program na vedenie účtovníctva, nastavenie e-mailových serverov, ale aj napríklad poradenské služby.

  • Tlačiť
  • 31

K obchodom nevedel daniarom ani elitným policajtom z NAKA doložiť iné doklady, ktoré by potvrdzovali reálne podnikanie týchto firiem. Aj preto podľa záverov vyšetrovania bola povaha týchto obchodov „vytvorená bez hospodárskeho opodstatnenia, iba s cieľom vytvorenia daňovej výhody“.

Celkovo si mali Daňove firmy za spomínané dva roky „neoprávnene“ vyžiadať od štátu takmer 188-tisíc eur cez DPH, pričom takto ich zástupca konal „aj napriek tomu, že mal vedomosť, že v skutočnosti menované spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť“, respektíve nie v takom rozsahu. Uvádza sa to v uznesení o jeho obvinení, ktoré má Nadácia Zastavme korupciu k dispozícii. Martin Daňo v súčasnosti kandiduje na prezidenta.

V súvislosti s opísaným podnikaním čelil od októbra 2017 obvineniu z daňového podvodu. Obvinenie však považuje za „účelové“, podľa neho sa stíhanie viedlo na podnet „oligarchu Bödöra a za účasti jeho komplicov“ – funkcionárov protikorupčnej jednotky NAKA a bývalého šéfa polície Tibora Gašpara.

Jeho firmy si fakturovali medzi sebou

V obvinení sa okrem iného napríklad spomína, že za február 2011 si M. Daňo medzi svojimi firmami Sysoon a Smer spol. s r.o. fakturoval za odplatu „spracovanie dát a internetové služby“. Podobné služby si v danom mesiaci a ďalších fakturoval aj so svojou ďalšou firmou Akropola, pričom podľa vyšetrovania „nedošlo k zdaniteľnému plneniu“, teda reálne sa tieto fakturované obchody neuskutočnili.

K vyšetrovaniu bol prizvaný aj znalec z odboru kriminalistickej informatiky. Ten okrem iného poukázal „na zjavne neprimeranú hodnotu domén, ktorých prevod bol realizovaný a fakturovaný“, a dodal, že tieto prevody „v skutočnosti nemali žiadne hospodárske opodstatnenie“ a že boli robené „výlučne účelovo“. Znalec tiež poukázal, že na „plnenie takmer polovice“ posudzovaných obchodov „nemali osoby, ktoré plnenia fakturovali, ani len oprávnenie“. Čím opäť spochybnil reálnosť niektorých faktúr medzi Daňovými firmami.

Informácie o „skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu pokračovacieho zločinu“ odovzdali zosumarizované daniari na NAKA ešte koncom roka 2013. Okrem iného upozornili, že „prevažná časť spoločností sídli na jednej adrese, pričom bolo zistené, že nemajú žiadne náklady na prevádzku a ani žiadny majetok“.

Ide o adresu na Ľubinskej ulici, v lukratívnom centre hlavného mesta, kde sídli väčšina Daňových firiem doteraz. M. Daňo to pre nadáciu vysvetlil, že ako fyzická osoba „som vlastnil nebytový priestor na Ľubinskej 18, ktorý som však predal svojmu známemu advokátovi Radoslavovi Kačurovi, ktorý ma tiež úspešne zastupoval v mnohých veciach, a kúpna cena pri predaji bola dohodnutá tak, že spoločnosti, ktoré som zastupoval, môžu na uvedenej adrese sídliť a vyvíjať podnikateľskú činnosť. Nevidím na tom nič neobvyklé.“

Čo sa týka opakovaného fakturovania medzi ním ovládanými firmami, jeho vysvetlenie spočíva v tom, že „konanie daňových úradov, ako i NAKA považujem za vysoko účelové a je to druh odplaty za zverejnenie vzťahu medzi pánom Gašparom a Bödörom“. Dodal, že už len to, že takéto zistenia mal vykonávať vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky a nie národnej finančnej polície, svedčí o tom, že toto stanovisko nemôže byť odborné.

„Všetky transakcie mali jednoznačne ekonomický dôvod a opodstatnenie, čo preukážem v uvedenom trestnom konaní,“ dodal prezidentský kandidát.

S kontrolórmi nespolupracoval, skôr naopak

Daniari v opise dodali, že „účelové konanie“ podľa nich preukázalo aj komunikovanie zástupcu kontrolovaných firiem, ktorý na výzvy nereagoval, nepredkladal potrebné doklady a robil „obštrukcie“. Počas vyšetrovania boli k prípadu vypočutí napríklad aj zástupcovia daniarov.

Podľa nich M. Daňo v konaniach „vystupoval ako dodávateľ, ale aj ako odberateľ“ a v rámci konania neexistovala žiadna tretia osoba, ktorá by sa k jeho tvrdeniam, ako obchody medzi jeho firmami prebiehali, „vedela alebo mohla vyjadriť“. M. Daňo bol tiež voči daňovým kontrolórom „komunikatívny, ale robil v konaniach procesné prieťahy, čím maril samotný výkon kontroly“.

Napríklad, keď ho chceli v roku 2017 vypočuť k veci, navrhol preloženie termínu výsluchu s odôvodnením, že „potrebuje čas na prípravu“. Na nový termín výsluchu sa dostavil, ale uviedol, že účtovníctvom firiem Sysoon, Sysoon Europe a Smer spol. s r. o. za dané roky „nedisponuje“. Podľa obchodného registra pritom v rokoch 2011 a 2012 bol stále konateľom všetkých spomínaných firiem a vlastnil ich tiež cez svoje ďalšie firmy. V týchto firmách figuruje ako konateľ doteraz.

„Ja o takomto obštrukčnom konaní nemám žiadnu vedomosť a nemám vedomosť ani o tom, aby sa Finančná správa takto vyjadrovala,“ reagoval na otázky M. Daňo a dodal, že veľmi rád odpovie na tieto otázky, ak bude mať stanovisko Finančnej správy, z ktorej bude toto vyplývať.

Prvé vyšetrovanie stopli

Protikorupčná časť NAKA začala M. Daňa riešiť za zločin daňového podvodu po podnete od daniarov prvýkrát na konci októbra 2014. No už do troch týždňov prokurátorka generálnej prokuratúry konanie zrušila ako „nezákonné“. Len pre zaujímavosť, v tom čase generálnej prokuratúre už šéfoval Jaromír Čižnár.

Následne začala NAKA opäť obchody Daňových firiem vyšetrovať v lete 2015. Z daňového podvodu obvinili samotného M. Daňa koncom roku 2017. Prípad dozoruje tentoraz bratislavská okresná prokuratúra. Tá v týchto dňoch po zhruba roku a pol rozhodla o sťažnosti M. Daňa, ktorú podal po svojom obvinení.

Prokuratúra ani M. Daňo však nekonkretizovali, ako prokurátor s jeho sťažnosťou naložil. „Nemám žiadnu vedomosť o takomto rozhodnutí, nebolo mi doručené a ani môjmu obhajcovi, ale predpokladám, že pán prokurátor rozhodol náhle o mojej sťažnosti, a to len v nadväznosti na vaše otázky, ktoré ste pravdepodobne prokuratúre adresovali, to znamená, že jeho rozhodnutie je následkom vášho tlaku, ktorý bol spôsobený vašimi otázkami,“ reagoval M. Daňo.

Advokát Michal Mandzák, ktorého M. Daňo viackrát spomína pozitívne vo svojich videách, robil mu reklamu na jeho firmu s nožmi a bol jeho klientom v spore s exministrom Počiatkom, na otázky k obvineniu Daňa priamo neodpovedal. V stanovisku pre nadáciu uviedol, že keďže autorky textu nemajú postavenie novinárok a nevzťahuje sa na ne podľa Mandzáka etický kódex syndikátu novinárov, nebude odpovedať na ich otázky. Dodal, že za tejto situácie nevidí relevantný dôvod na poskytnutie vyjadrení.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Matej Izakovič potvrdil, že o sťažnosti bolo dozorujúcim prokurátorom z okresu rozhodnuté. „Avšak toto rozhodnutie ešte nebolo doručené všetkým oprávneným subjektom. Z tohto dôvodu bližšie informácie ohľadom rozhodnutia nebudeme nateraz poskytovať,“ reagoval pre nadáciu v stredu 6. marca.

Prečo prokuratúra rozhodovala o sťažnosti voči obvineniu rok a pol, vysvetlil tým, že išlo o rozsiahly spisový materiál blížiaci sa k počtu 7-tisíc listov. Dodal, že okrem tohto prípadu bratislavská okresná ani krajská prokuratúra nedozoruje žiadny iný prípad, kde by Martin D. vystupoval v postavení obvineného v daňovej oblasti.

Státisícové daňové dlhy

Podľa trestného zákona hrozí za opísané daňové úniky „vo väčšom rozsahu“ aj 12 rokov väzenia. Daňovo meno figuruje alebo figurovalo v minulosti v obchodnom registri v desiatkach firiem. Pôsobia v rôznych biznisoch, od predaja cez sprostredkovateľské či reklamné služby. Mnohé už aktívne nefungujú.

Transparency International Slovensko (TIS) nedávno zverejnila, že spomedzi všetkých prezidentských kandidátov Daňove firmy dlhujú štátu najviac, napočítala až 600-tisíc eur. Vysoké daňové nedoplatky majú pritom aj firmy, v ktorých Daňo stále figuruje.

Napríklad spoločnosti Smer spol. s.r.o., Welington či Latour ku koncu januára tohto roka dlhovali na daniach od 40-tisíc do 170-tisíc eur. Jeho firmy tiež často v rozpore so zákonom nezverejňujú čísla o svojom hospodárení.

Autorky pracujú Nadácii Zastavme korupciu. Obe sú bývalé investigatívne novinárky, naposledy písali pre týždenník TREND

  • Tlačiť
  • 31

Tagy Martin Daňo, NaKA