Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kauza nebankovky a muzikanta z Elánu. Ako ju senát s Harabinom stopol

27.04.2018, 13:30 | Zuzana Petková | © 2018 News and Media Holding

Posledný pracovný deň minulého roku Najvyšší súd definitívne zastavil trestné stíhanie v kauze tunelovania košickej nebankovky. Prípad bol kuriózny tým, že nebanková spoločnosť pred konkurzom previedla milióny na muzikanta zo slávnej kapely Elán. Senát v zložení Pavol Farkaš, Štefan Harabin a Martin Piovartsy rozhodol na neverejnom zasadnutí. A to celkom opačne ako v inej veci rozhodli ich kolegovia.

  • Tlačiť
  • 5

Definitívna bodka za trestným stíhaním ľudí obvinených z tunelovania Sporinvestu by prešla celkom bez pozornosti médií, keby si ju tento týždeň nevšimol košický Korzár. Trestné konanie sa vlieklo takmer 15 rokov a skončilo vďaka Najvyššiemu súdu oslobodením obvinených.

Akciovku Sporinvest založili v Košiciach v roku 2001. Od klientov vytiahla 27,7 milióna eur, sľubovala zhodnotenie do 50 percent. Už o rok po vzniku však svoje pobočky zavrela. Pred vyhlásením konkurzu a uspokojením veriteľov však majetok previedla na Ľubomíra H. Išlo o známeho hudobníka, člena kapely Elán.

Hudobníka neskôr obvinili zo zločinu poškodzovania veriteľa. Polícia vzniesla obvinenie spolu šiestim mužom. To bolo ešte pred 15 rokmi a odvtedy sa roztočil kolotoč konaní. Obžaloba prišla na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, ktorý ju dvakrát odmietol pre procesné chyby. Napokon vlani rozhodol, že trestné konanie zastaví pre neprimeranú dĺžku konania a a zložité dokazovanie.

Ľubomír Horňák (vľavo)Zdroj: TASR/S. Písecký

Pritom podľa obžaloby škoda, ktorú mala skupina spôsobiť mala dosiahnuť v tom čase až 560 miliónov korún. Oklamaných bolo 7 444 veriteľov.

Prokurátor podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd. Senát, kde sedel P. Farkaš, Š. Harabin a M. Piovartsy, ju 29. decembra zamietol. Odôvodnili to tým, že trestné konanie pre neprimeranú dĺžku stráca svoj zmysel. Argumentovali tiež medzinárodným dohovorom a rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré zmierňovali alebo rušili tresty sťažovateľov. „Je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom,“ uvádza senát v odôvodnení. Odkazuje tiež na jeden starší verdikt Najvyššieho súdu, podľa ktorého už dĺžka ôsmich rokov je extrémna.

Iný právny názor

Rozhodnutie úplne zastaviť trestné stíhanie z dôvodu jeho dĺžky je opačné ako rozsudok iného senátu na čele s Jurajom Klimentom publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu. V roku 2006 znížil súd kvôli prieťahom uložený trest za daňovú kriminalitu.

Zároveň však konštatoval, že toto nemôže byť príčina zastavenia stíhania. Rovnako sa pritom odvolával na prax Európskeho súdu pre ľudské práva. „Neprimeraná dĺžka konania odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom,“ poznamenáva.

Podobný právny názor publikoval v odbornom článku v Právnych listoch prokurátor Ondrej Repa. Podľa neho častá požiadavka obhajoby na zastavenie stíhania kvôli prieťahom nemá oporu v slovenskom trestnom poriadku. „Na vydanie takého uznesenia nie je daný zákonný podklad,“ zdôraznil.

Odvoláva sa pritom okrem iného aj na známy kriminálny prípad Cervanová, kde došlo k právoplatnému odsúdeniu až po 30 tich rokoch od vraždy. Napriek tomu ESĽP konštatoval, že k porušeniu dohovoru nedošlo. Prokurátor poukazuje na doterajšiu prax slovenského Najvyššieho súdu a stotožňuje sa s tým, že zastavenie stíhania pre prieťahy je bez ďalšieho nezákonné a neprijateľné.

Spor už bol

Nie je to prvý raz, čo senát, v ktorom je aj kontroverzný sudca Štefan Harabin rozhodol inak ako kolegovia. V roku 2015 bol na Najvyššom súde spor o policajnú inšpekciu na ministerstve vnútra. Harabinov senát konštatoval, že je nezákonná. Klimentov tvrdil, že má oporu v zákone.

Napokon o tom rozhodovalo Trestnoprávne koelégium Najvyššieho súdu, ktoré sa priklonilo k J. Klimentovi. Zjednocujúce stanovisko kolégia nie je právne záväzné. Sudca Štefan Harabin sa po jeho prijatí vyjadril, že on sa bude riadiť vedomím, presvedčením, ústavou a medzinárodnými dohovormi.

  • Tlačiť
  • 5

Tagy nebankovka, NS, Š. Harabin