Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Každé štvrté dieťa v bratislavskej škôlke je „cezpoľné“

26.05.2019, 07:00 | Tomáš Nejedlý | © 2019 News and Media Holding

Nielen bratislavská mestská časť Petržalka zápasí s problémom ako uspokojiť záujem o miesta vo svojich materských školách. Takmer všetky mestské časti v hlavnom meste bojujú s nedostatkom kapacít. Zvlášť napätá situácia je však v centrálnych častiach, kde sa nachádza najviac pracovných miest.

  • Tlačiť
  • 3

Rodičia tu z praktických dôvodov prihlasujú svoje deti, aby ich dokázali vyzdvihnúť pred zavretím škôlky bez toho, aby museli kvôli z práce odísť aj o hodinu skôr. Dopravné zápchy v špičke im totiž neumožňujú presúvať sa rýchlejšie.

Štatisticky to potom vyzerá tak, že štvrtina detí, ktoré navštevujú materské školy v Bratislave žije v inej časti mesta alebo v úplne inom meste či obci. Najkomplikovanejšia situácia je vo Vrakuni a Starom Meste – takmer polovica detí v tamojších materských školách nemá trvalý pobyt v tejto časti mesta.

Made with Flourish

Starosta Petržalky Ján Hrčka prišiel s riešením, ktoré počíta s poplatkom tristo eur za navštevovanie ktorejkoľvek z 26 petržalských škôlok. Obyvatelia, ktorí sa preukážu trvalým pobytom v tejto mestskej časti majú mať tento poplatok odpustený – ak tak rozhodne petržalské zastupiteľstvo. Pre 21 riaditeliek materských škôl to bol jeden z dôvodov pre hromadný odchod z funkcie. Postup, ktorý navrhuje vedenie Petržalky totiž považujú za diskriminačný a v rozpore so zákonom.

Na prvý pohľad ide o právne elegantné a funkčné riešenie. Prinútilo by viacerých rodičov priznať trvalý pobyt v Petržalke, čo by zvýšilo príjmy mestskej časti z daní, prípadne dieťa prihlásiť v inej mestskej časti a uvoľniť tak miesto petržalským deťom. Vďaka poplatku 300 eur by zase mestská časť získala viac peňazí pre prevádzku materských škôl. Riešenie je však v rozpore so zámerom súčasnej legislatívy. Vzbúrené riaditeľky materských škôl majú pravdu v tom, že mestská časť dostáva peniaze za všetky deti v škôlke a nielen za tie petržalské.

Finančná decentralizácia v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu priniesla systém, v ktorom nezáleží na tom, kde má dieťa trvalé bydlisko, ale koľko detí školské zariadenie navštevuje. V praxi to znamená, že čím viac detí z Ružinova, Rusoviec či Dunajskej Stredy petržalské škôlky privítajú, tým viac peňazí mestská časť dostane.

Biznis či doplácanie

Otázka je teda v tom, aké náklady má Petržalka na jedno škôlkarske miesto a aká je výška dotácie v prepočte na jedno miesto v materskej škole. Ak sú náklady nižšie ako suma získaná z daní, môže si Petržalka urobiť z prevádzkovania škôlok takpovediac výnosný biznis.

Zdroj: Shutterstock.com

Naopak, ak je suma výnosu z dane v prepočte na jedno miesto nižšia ako náklady, má smolu. V takom prípade dopláca nielen na „svojich“ škôlkarov, ale aj na deti Ružinovčanov, Rusovčanov či Trebišovčanov – z peňazí určených na opravu ciest či starostlivosť o dôchodcov.

Takto nastavené financovanie má aj ďalší rozmer. Riaditelia materských škôl nesmú podľa platnej legislatívy prednostne prijímať deti podľa trvalého bydliska dieťaťa. Hoci to na prvý pohľad znie nelogicky a pre obyvateľov dotknutej mestskej časti poburujúco, práve vzhľadom na spomínaný spôsob rozdeľovania peňazí z daní medzi obce a mestá je tento systém spravodlivý.

V rozpore so zákonom

Viaceré samosprávy sa napriek tomu snažia regulovať prijímanie detí z iných miest do miestnych materských škôl v prospech svojich obyvateľov. „Uplatňovanie kritéria trvalého pobytu v rámci nášho prieskumu uviedla až štvrtina riaditeliek materských škôl, pričom v Bratislavskom kraji miesto bydliska zohľadňuje pri prijímaní detí až 60 percent riaditeliek,“ upozorňuje odborníčka na predprimárne vzdelávanie Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum s odkazom na minuloročný prieskum.

Potvrdzujú to aj vyhlásenia mestských častí Bratislavy.

Napríklad v Ružinove prijali všeobecne záväzné nariadenie s bodovacím systémom, ktorý diskriminačne zohľadňuje aj trvalý pobyt dieťaťa v Ružinove.

„Bodovací systém predstavuje férové a transparentné prostredie, kde rodičia budú vedieť, na základe čoho sa rozhoduje,“ tvrdí hovorkyňa mestskej časti Ružinov Tatiana Tóthová. Jedným dychom pritom dodáva, že nariadenie má len odporúčací charakter a prijímanie detí je v konečnom dôsledku plne v kompetencii riaditeľov materských škôl. 

Všeobecne záväzné nariadenie je na stránke mestskej časti aktuálne nedostupné.

Všeobecne záväzné nariadenie Ružinova o spôsobe výberu detí do materskej školy je aktuálne nedostupnéZdroj: ruzinov.sk

Mestská časť Bratislava-Dúbravka otvorene priznáva, že pri výbere zohľadňuje aj kritérium trvalého pobytu – podľa hovorkyne Lucie Marcinátovej je prioritou mestskej časti vziať aj všetky trojročné deti s trvalým pobytom v Dúbravke a tento cieľ sa tento rok podarilo dosiahnuť .

Napriek zákazu diskriminácie sa teda mestské časti snažia uprednostniť deti svojich obyvateľov. Pre politika totiž nevyzerá dobre, ak sa nedokáže postarať o „svojich“ voličov.

Systém je však nastavený inak – posiela peniaze tam, kde je skutočná potreba a dopyt po mieste. Vďaka tomu napríklad aj matka samoživiteľka z okrajovej časti mesta môže pracovať v centre bez strachu, že nestihne po svoje dieťa prísť včas.

Mestské časti by teda mali zabojovať na inom fronte a zabezpečiť potreby mestskej časti inak, než zápasom s riaditeľkami materských škôl. Napríklad rokovaním so štátom o prehodnotení vzorca, ktorým získavajú peniaze na chod škôlok. Efektívnejšou prevádzkou materských škôl, či flexibilným systémom, ktorý by podľa vývoja demografie využil kapacity cirkevných a súkromných zriaďovateľov materských škôl a ich záujem vstúpiť do tohto biznisu.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Bratislava, materská škola, Petržalka, školstvo, vzdelávanie