Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Keď cukor zhorkne

05.08.2011, 07:00 | Ivan Haluza | © 2011 News and Media Holding

Názor | Západoeurópanom ide o to, aby sami nakŕmili nových členov

  • Tlačiť
  • 4

haluza_komentar

Pred rokmi sa ukázalo, že cukrový režim v Európskej únii treba zmeniť. Únia vo svojom tradičnom ťažení za sebestačnosťou totiž vyrábala repného cukru až priveľa. A bol drahý, lebo v jeho cenách sa spotrebitelia museli skladať aj na dotovaný vývoz jeho prebytkov. Ciele reformy vyzerali na papieri dobre – znížime výrobu, skoncujeme s dotovanými exportmi, cukor bude lacnejší a ešte pomôžeme rozvojovému svetu zvýšením dovozu ich trstinového cukru. Výsledky sú však úplne iné a až z nich kričí, ktorí lobisti uspeli u bruselských reformátorov najviac.

Reforma dramaticky skresala výrobu v novoprijatých krajinách a cukor ešte viac zdražel. Na vysokých cenách najviac zarábajú západoeurópske cukrovary a aj zisky z importu trstinového cukru idú viac do vreciek obchodníkov ako do rozvojových štátov.

Bruselskí úradníci i politici urobili pri reforme jednu veľkú chybu a vykopali aj jednu ešte väčšiu pascu pre menej rovných členov. Pri okresávaní „celoeurópskej“ výroby si mysleli, že chýbajúce tri milióny ton do naplnenia celoeurópskej spotreby bez problémov pritečú z rozvojového sveta. No únia teraz nevie doviezť toľko cukru, koľko potrebuje. Lebo polia zasahujú čoraz častejšie povodne či suchá a veľa trstiny smeruje do výrobní biopalív.

A podvod voči Stredoeurópanom spočíva v tom, že úradníci naďalej trvajú nielen na socialistickom modeli pevných produkčných kvót pre jednotlivé členské krajiny, ale ešte ho aj zmutovali. Pri vyhlásení redukcie výroby cukru totiž dobre vedeli, že na udicu odškodnenia pre končiacich pestovateľov repy skočia najmä finančne slabší stredoeurópski farmári. Ak už chceli byť spravodlivými socialistickými plánovačmi, výroba cukru sa mala znižovať vo všetkých krajinách s vhodnými podmienkami na pestovanie repy rovnomerne. Teraz cukrovary vo Francúzsku či Nemecku vyrábajú takmer rovnaké množstvá cukru ako pred reformou, tie slovenské však už kryjú domácu potrebu krajiny len na tri štvrtiny a napríklad Maďarsko musí dovážať až dve tretiny svojich potrieb cukru.

Tento systém ešte možno napraviť – ak únia skoncuje s reguláciou cukrovarov a rozvojový svet začne pestovať viac trstiny. No satisfakcia za podvod na nových členoch už neexistuje. Rozdané tromfy držia pevne v rukách zachované západoeurópske cukrovary.

Ešte vážnejšie je, že v rovnakom duchu sa nesú všetky reformy agrárnej politiky chystané v Bruseli. Za eurofondmi na agroturistiku či krajší park trčí strategický cieľ poľnohospodárskej loby veľkých krajín EÚ – nakŕmiť svojou produkciou aj stred a východ Európy.

Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy cukor, , Názory, poľnohospodárstvo