Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Koniec družby

14.01.2009, 16:01 | Rado Baťo

Názor | R. Baťo: Ruský signál
už aj pre zadubených politikov.

  • Tlačiť
  • 12

Tagy

Názory

Eskalácia rusko-ukrajinského plynového konfliktu s mrznúcimi európskymi zákazníkmi v pozícii rukojemníkov je taká absurdná, až sa nechce veriť, že to Kremeľ dopustil. Dôvod je prostý ako napísal energetický expert Karel Hirman, január 2009 znamená koniec 40-ročnej vzájomne výhodnej a korektnej energetickej spolupráce medzi Moskvou a Európou.

Kľúčové slová sú „vzájomne výhodnej". Európania potrebujú ruský plyn, Rusi potrebujú európske peniaze. O to viac to platí teraz, keď ruskú ekonomiku drví finančná kríza a prudký pokles cien ropy. Preto je konflikt strategicky absurdný - Moskva si môže dovoliť kadečo, len nie spochybniť sa ako spoľahlivý dodávateľ surovín. Veľa iného ponúknuť nevie.

Hazard v podobe obetovania dôvery v budúcu spoluprácu robia krajiny vtedy, keď nedocenia situáciu alebo očakávajú veľký krátkodobý zisk. Prvá možnosť nie je vylúčená. Moskva tentoraz narazila na protivníka s dostatočnými zásobami plynu, odhodlaného vyostriť spor. Politické elity rozbitej Ukrajiny momentálne imidž očividne až tak netrápi. Navyše, Rusi a Ukrajinci by neboli prví, čo v snahe o okamžité zisky riskujú neporovnateľne vyššie budúce straty.

bato-t.jpg

Ak mal Kremeľ v úmysle signalizovať Európe „ruky preč od Ukrajiny", nevybral si šťastný spôsob. Pravda, momentálne európski politici nemajú viac možností, ako mávať päsťou na východ a „dôrazne žiadať" obnovenie dodávok. Ale opájanie sa silou, ktoré si Moskva dožičila, sa môže skončiť poopičnými bolesťami hlavy. Ak európski lídri zareagujú správne.

Európania nemôžu a keby mohli, nemali by začať obchodnú vojnu. Najlepší vzťah k Rusku je naďalej kultivácia spoluprácou. Ale spoliehať sa, že v rukojemníckej dráme išlo o jednorazový nedomyslený exces Kyjeva a Moskvy, by bol hazard. Rovnako ako staviť na to, že agresivita je prejav slabosti kremeľského režimu, ktorý je vinou krízy pod tlakom. Nikde nie je záruka, že náhradníci by boli lepší ako Putin s Medvedevom.

Nie je originálne napísať, že životne dôležitá reakcia je diverzifikácia a energetické úspory motivované cenami a daňami. Január 2009 by mal byť signál i pre zadubenejších politikov. Obzvlášť slovenských, čo riadia krajinu stopercentne závislú od ruských energetických surovín. Naivnú servilnosť voči nespoľahlivému partnerovi musí nahradiť ostražitosť a diverzifikačné eso v zálohe. Ešte je čas. Aj Rusi majú zatiaľ slabé karty, hoci im nechýba guráž spôsobiť druhej strane škody. Ale kým budú potrebovať európske peniaze, nedovolia si vydieranie dotiahnuť do katastrofálneho konca.

Bolo by dobré žiť vo svete, kde sa biznis s plynom riadi obchodnou logikou, z ktorej profitujú všetky strany. Podmienka je, aby aktéri hrali rovnakú hru. Lenže v takomto svete nežijeme. Ak sa Európanom nepáči, čo vidia, zlaté pravidlo hovorí, že hru musia zmeniť. Neurobiť to by bola slovami najväčšieho experta na všetko ekonomická vlastizrada.

  • Tlačiť
  • 12

Tagy Názory