Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Korunní svedkovia už nebudú závislí od milosti prezidenta

19.06.2003, 10:32 | Zuzana Fričová

  • Tlačiť
  • 0

Niektoré vysoko nebezpečné formy kriminality, najmä organizovaná trestná činnosť a terorizmus, disponujú takými silnými obrannými mechanizmami, že informácie o nich sú len ťažko prístupné zvonku. „Málo bezúhonných ľudí je v kontakte s trestnou činnosťou mafií,“ vysvetľuje minister spravodlivosti Daniel Lipšic, prečo je potrebné nájsť vnútorný zdroj informácií.

Niekoho, kto výmenou za to, že nebude stíhaný alebo že dostane nižší trest, vypovedá a usvedčí predstaviteľov organizovaného zločinu alebo korupčných schém.

Korunným svedkom však nemôže byť každý. Pri rozhodovaní o priznaní tohto statusu sa musí zvažovať, či závažnosť trestného činu, ktorý korunný svedok pomáha objasňovať, je väčšia, než pri trestnom čine, ktorý sám spáchal.

„Dohody páchateľov s orgánmi činnými v trestnom konaní dnes nemôžu existovať z dôvodu, že slovenský trestný proces je ovládaný zásadou legality, čo znamená, že orgány sú povinné stíhať všetky trestné činy,“ vysvetľuje minister súčasný stav.

Podľa hovorcu ministerstva vnútra Borisa Ažaltoviča polícia už dlhšie očakáva zavedenie možnosti použitia korunného svedka, ktorý je v mnohých krajinách v boji proti organizovanej trestnej činnosti bežný. Novela Trestného poriadku, ktorá tento inštitút zavádza, by mala byť podľa predstáv ministerstva spravodlivosti účinná od novembra tohto roku.

Najprv svedčiť

Mechanizmus použitia korunného svedka má byť poistený tak, aby svedok nemohol svoje postavenie zneužiť. Najprv musí splniť svoju časť dohody, až potom môže získať imunitu alebo zníženie trestu. V prípade objasňovaného deliktu musí ísť vždy o obzvlášť závažný trestný čin, teda taký, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby je najmenej osem rokov. Navyše musí ísť o spáchanie činu organizovanou formou alebo o korupciu.

Po tom, čo páchateľ pri objasňovaní organizovaného zločinu dobrovoľne spolupracuje a dohodu splní, prokurátor by mal mať tri možnosti.

Prvou je zastavenie trestného stíhania – rozhodne tak vtedy, ak záujem spoločnosti na objasnení korupcie alebo trestného činu spáchaného organizovanou formou prevyšuje záujem na potrestaní korunného svedka.

Druhou možnosťou je vzniesť obvinenie a trestne stíhať korunného svedka podľa miernejšieho ustanovenia Trestného zákona. Do úvahy prichádza aj navrhnúť súdu, aby uložil korunnému svedkovi trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby.

Skúsenosti s chráneným svedkom, ktorý si rozhodnutie svedčiť rozmyslel majú aj na banskobystrickom krajskom súde. Chránení svedkovia

Na použitie inštitútu korunného svedka nadväzuje často program ochrany svedka. Ten podľa D. Lipšica na Slovensku už päť rokov funguje a počet svedkov doň zaradených sa počíta na desiatky. Viac k nemu prezrádza len toľko, že o tom, či svedok alebo obvinený bude zaradený do programu ochrany, rozhoduje komisia zložená zo zástupcov ministerstva vnútra a spravodlivosti.

Svedok sa chráni len v prípade, ak hrozia konkrétne riziká vo vzťahu k jeho osobe alebo osobám jemu blízkym. „Vie o tom len minimum osôb, pretože únik informácií môže mať fatálne dôsledky,“ zdôrazňuje šéf rezortu spravodlivosti. Priznáva, že tento program je na financie náročný.

 Dokladá to príkladom z USA, kde napríklad existuje špeciálne sústreďovacie stredisko, v ktorom pripravujú chránených svedkov na novú identitu. Aby neprišlo k odkrytiu legendy a utajenia, je potrebné dávať pozor aj na také detaily, ako je spôsob, akým sa človek podpisuje.

Najprv odsúdiť

Do roku 2000 sa podobný mechanizmus ako pri navrhovanom inštitúte spolupracujúceho alebo korunného svedka uplatňoval prostredníctvom milosti udelenej prezidentom. „Osobe, na ktorej výpovedi bol záujem, prezident udelil milosť, v dôsledku čoho voči nej bolo zastavené trestné stíhanie,“ vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie trestného práva ministerstva spravodlivosti Jozef Kandera.

V súčasnosti to už nie je možné, prezident je oprávnený udeliť milosť už len v právoplatne skončených veciach, teda až po odsúdení. Právo prezidenta rozhodnúť o nezačatí alebo nepokračovaní v trestnom stíhaní bolo totiž z Ústavy SR a z Trestného poriadku v polovici roka 2001 vypustené.

„Ponuka udelenia milosti až po právoplatnom odsúdení sa však môže zdať neurčitá a aj v minulosti páchatelia len ťažko na takúto dohodu pristupovali a pod dojmom ďalších udalostí od nej jednoducho odstupovali,“ spomína J. Kandera. Podľa neho, ak sa aj v niektorých kauzách organizovaného zločinu takíto svedkovia objavili, boli použití „skôr s menším úspechom“. Preto je teraz inštitút korunného alebo spolupracujúceho svedka v novele trestného poriadku upravený úplne iným spôsobom.

Na hrane ústavy

Na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti je však už dnes možné použiť aj inštitút agenta. Podľa definície Trestného poriadku je ním príslušník Policajného zboru SR, ktorý na príkaz orgánu činného v trestnom konaní „prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“.

Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť pritom agentom aj osoba ustanovená ministerstvom vnútra. Použitie agenta však zákon pripúšťa len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené. Už získané poznatky musia zároveň dávať dôvodné podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať ju.

„Inštitút agenta podľa paragrafu 88b Trestného zákona sa v praxi uplatňuje relatívne málo,“ hovorí riaditeľ sekcie trestného práva ministerstva spravodlivosti. Príčina je podľa neho v tom, že Slovensko je malá krajina, kde každý každého pozná. Preto človek, ktorý začne pôsobiť ako agent, sa po istom čase stáva nepoužiteľným.

Operácia žihadlo

Na ministerstve však napriek tomu uvažujú, ako umožniť agentom pracovať efektívnejšie. Dnes sú totiž zviazaní tým, že slovenský trestný proces vyprovokovanie trestnej činnosti zakazuje. Takýto postup je však dovolený v mnohých v západoeurópskych krajinách, a poznajú ho napríklad aj v Spojených štátoch pod názvom sting operation, čiže operácia žihadlo. „Štátny orgán ako agent tak môže provokovať osoby, u ktorých je dôvodné podozrenie alebo sa predpokladá, že majú sklony k páchaniu korupcie,“ približuje J. Kandera. Vtedy je podľa neho prípustné vyprovokovať trestnú činnosť.

V týchto prípadoch sa však neskôr pred súdom musí preukázať, že vyprovokovaná osoba mala sklony ku korupcii. „Aby sa nemohlo stať, že bezúhonná osoba bude provokovaná tak dlho, až ju na niečo vyprovokujú,“ hovorí. S inštitútom agenta provokatéra nemajú skúsenosti ani v Českej republike, kde sa nevyužíva vôbec, hoci policajný zákon ho pripúšťa. Rozhodnutie českého ústavného súdu jeho praktické uplatňovanie zabrzdilo. Slovenskí policajti sa však nevzdávajú a mienia úpravu inštitútu agenta v zákone zmeniť.

Polovicu nachytali

Podľa informácií tlačového oddelenia ministerstva vnútra je inštitút agenta podľa paragrafu 88b Trestného poriadku využívaný kriminálnou políciou predovšetkým pri odhaľovaní trestnej činnosti korupcie. Kriminálna polícia hodnotí jeho používanie pozitívne, čo potvrdzuje aj štatistika. V roku 2001 bol súvislosti s bojom proti korupcii agent použitý päťkrát, z toho trikrát úspešne. V minulom roku bola bilancia lepšia, keď z 13 prípadov bolo jeho použitie úspešné v deviatich. Do konca mája tohto roku bol agent zapojený do vyšetrovania šiestich prípadov, z ktorých jeden bol dosiaľ úspešný.

    Aby sa páchateľ a poškodený dohodli

    „Slovensko je poslednou krajinou strednej Európy, ktorá zavádza mediačnú a probačnú službu,“ sťažuje si minister Daniel Lipšic na pomalý pokrok v zavádzaní alternatívnych trestov pri menej závažnej kriminalite. Zákon o mediačných a probačných úradníkoch, ktorý by mal byť účinný od začiatku budúceho roka, by to mal zmeniť.

    „Dnes sa totiž mnoho trestných prípadov končí podmienečným odsúdením, ktoré má minimálny – ak vôbec nejaký – efekt,“ vysvetľuje. Návrh zákona prináša nový dohľadový trest – probáciu, ktorého výkon budú sledovať takzvaní probační úradníci.

    Páchateľ by mal byť ušetrený výkonu trestu odňatia slobody, ostal by však pod stálou kontrolou probačného úradníka, ktorý bude sledovať jeho správanie a plnenie povinností a obmedzení počas skúšobnej lehoty.

    Probácia má plniť aj resocializačnú funkciu. Preto úradník bude odsúdenému poskytovať individuálnu pomoc a poradenstvo, napríklad pri hľadaní si zamestnania, aby jediným východiskom po skončení trestu nebola recidíva.

    Na rozdiel od probácie, o ktorej uložení rozhodne súd, mediácia je formou zmierovacieho konania, s ktorou musí písomne súhlasiť poškodený aj obvinený. „Cieľom mediácie je odstránenie konfliktného stavu medzi páchateľom a poškodeným,“ hovorí J. Kandera z ministerstva spravodlivosti s tým, že nejde len o samo nahradenie materiálnej škody, ale aj o trvalejšie odstránenie príčin konfliktu, ktorý viedol k spáchaniu trestného činu. Mediácia dnes už funguje podľa novely Trestného poriadku prijatej pred rokom.

    Tá ustanovila zmierovacie konanie a na troch okresných súdoch vybraných do pilotného projektu už pôsobia mediační úradníci. Ide o okresné súdy v Nových Zámkoch, v Spišskej Novej Vsi a Okresný súd Bratislava IV. „Mediácia sa dnes uplatňuje pri menej závažných trestných činoch so sadzbou najviac tri roky a pri nedbanlivostných trestných činoch so sadzbou maximálne päť rokov,“ vysvetľuje D. Lipšic.

    Zdôrazňuje, že pri mediácii musí páchateľ uznať svoju vinu a nahradiť škodu alebo sa dohodnúť o jej náhrade s poškodeným. Zmier ako taký potom schvaľuje buď prokurátor – v prípravnom konaní alebo súd v súdnom konaní.

    Mediační a probační úradníci budú dohliadať aj na výkon nových druhov trestov, ktoré prinesie rekodifikovaný Trestný zákon, napríklad na trest domáceho väzenia alebo trest verejnoprospešných prác. Účinnosť nových trestných kódexov je však naplánovaná až na začiatok roka 2005.



Foto – TASR

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)