Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Košice krízu nepotrebujú, vystačia si samy

17.09.2009, 00:04 | Branislav Sobinkovič | © 2009 News and Media Holding

Metropola východu stále dopláca na hriechy z minulosti, pomalosť a nerozhodnosť

  • Tlačiť
  • 4

Tagy

Košice

Na jar odvrátili Košice nebezpečenstvo finančného kolapsu. Súd vtedy zamietol žalobu za vyše 33 miliónov eur týkajúcu sa zmlúv na čistenie a údržbu komunikácií. Išlo o kontrakty podpísané ešte koncom 90. rokov minulého storočia. Lenže mestskí radní sa dlho netešili. Ďalšej hroziacej strate v zhruba polovičnej výške čelia v inej súdnej kauze.

Popritom musí magistrát hasiť blamáž okolo prehratého súdneho sporu týkajúceho sa pozemkov pod oceliarňami U.S. Steel. Súdne spory o obrovské sumy ukazujú, že najväčšou hrozbou pre finančnú stabilitu druhého najväčšieho slovenského mesta nie je ekonomická kríza, ale vlastné góly politikov a ľudí platených magistrátom.

Tretí sa smeje

S istou dávkou irónie možno konštatovať, že svár dvoch samospráv priniesol U.S. Steelu v čase krízy finančnú injekciu. V tomto roku na daniach z nehnuteľností zaplatí o milión eur menej ako v minulosti. Vďaka tomu, že obec Sokoľany vyhrala s Košicami spor o vlastníctvo takmer sedemsto hektárov pôdy, na ktorej ležia železiarne. Východoslovenská metropola má iné daňové sadzby ako malá dedinka, preto U.S. Steel už neplatí za pozemky 1,7 milióna eur ročne, ale o spomínaný milión menej.

kosice_fleischer

Pritom aspoň rok si Košice dane ponechať mohli. V pravdepodobne beznádejnom spore mohli pár mesiacov zotrvať, no koncom vlaňajška sa neskoro odvolali proti rozhodnutiu krajského súdu potvrdzujúceho Sokoľanom vlastníctvo pozemkov. Tak to aspoň konštatoval Najvyšší súd SR, ktorý opravný prostriedok Košíc zamietol.

Potvrdil to aj primátor František Knapík, s dôvetkom, že mesto s tým nesúhlasí a sťažuje sa na Ústavnom súde SR. Tým však nemohlo oddialiť verdikt, ktorým prišlo o pozemky. Primátor odporúčal pýtať sa na detaily u advokáta Daniela Adamčíka, ktorý mesto v tejto kauze zastupuje. No ten bol skúpy na slovo a TRENDU nevyšiel ani jeden z troch pokusov o osobné stretnutie.

Právnik nechcel viac informovať do času, kým nebude o sťažnosti rozhodnuté. V nej mesto namieta, že Najvyšší súd SR pochybil, lebo odvolanie a ani následné dovolanie mesta neprerokoval. D. Adamčík odmieta tvrdenie, že neskoro podal odvolanie. Ide podľa neho o zložitý právny problém týkajúci sa podmienky náhradného doručenia. Z kusých informácií poskytnutých telefonicky vyplynulo, že jeho manželka prevzala na pošte zásielku zo súdu v 17. deň, teda deň predtým, než by sa považovala za doručenú. Právnik upozornil, že pracuje doma. Keď sa tam nenachádza a mimo príbytku je aj jeho manželka, nemá mu kto preberať poštu.

Premárnený čas

Mesto sa mohlo pokúsiť zachrániť aspoň časť peňazí plynúcich z pozemkov pod železiarňami, keby sa so Sokoľanmi dohodlo mimosúdne. Malo na to dostatok času. Dedinka, spolu s ďalšími okolitými obcami, prišla o pôdu ešte začiatkom 80. rokov. Košický krajský národný výbor vtedy rozhodol, že spolu 3 500 hektárov zeme pod železiarňami pripadne mestu. Malé samosprávy toto rozhodnutie napadli v roku 1997. Z nich vytrvali len Sokoľany, ktoré predvlani dosiahli prvý úspech.

Košická správa katastra vtedy rozhodla o prinavrátení 667 hektárov do vlastníctva obce. Mesto sa odvolalo na krajský súd, ktorý rozhodol v jeho neprospech minulý november. Starosta Sokolian Jozef Suchý tvrdí, že s Košičanmi sa chcel niekoľkokrát dohodnúť. Mal v úmysle hľadať riešenie, podľa ktorého by jeho obec dostala z daní vtedajších 20 miliónov korún, zvyšok by si ponechali Košice. Reakcie sa nedočkal.

Zástupcovia magistrátu mu podľa jeho slov dohodu ponúkli až po prehratom spore. Mimo iného vraj operovali s návrhom, aby sa Sokoľany stali jednou z košických mestských častí. Upozorňuje, že obyvatelia dediny by po výhre na krajskom súde s takou ponukou nesúhlasili, preto ani neuvažoval o vyhlásení referenda.

Opačne na to spomína Jaroslav Vrábeľ, vedúci komunikačného referátu magistrátu. „Vzhľadom na priebeh sporu a vývoj rozhodnutí príslušných orgánov sme pristúpili k rokovaniam s obcou Sokoľany, v rámci ktorých mesto bolo a naďalej je otvorené hľadaniu možností, ktoré by boli obojstranne výhodné,“ tvrdí v stanovisku. Konštatuje tiež, že v minulosti odzneli zo strany Sokolian len bližšie nešpecifikované úvahy, ktoré nikdy nemali relevantnú podobu. Obec podľa neho žiaden právne uskutočniteľný návrh nepredložila a ani nenadviazala oficiálnu komunikáciu. Košice podľa hovorcu stále hľadajú obojstranne výhodný model spolupráce so Sokoľanmi. Taký, ktorý by umožnil zachovať doterajšiu výšku príjmov z dane z pozemkov pod železiarňami spolu v rozpočtoch oboch samospráv. Podrobnosti navrhovaného riešenia neuviedol.

Odpadkové déjà vu

No finančné straty Košiciam nespôsobujú len dôsledky socialistického prerozdeľovania. O ďalšie sa postarali miestni politici v nedávnejšej ére. Pre spory s firmami, ktoré čistili ulice mesta a zbierali odpad. Ich korene siahajú do čias, keď bol primátorom Rudolf Schuster.

V polovici 90. rokov mesto jednostranne, zo dňa na deň, odstúpilo od zmluvy na údržbu komunikácií, ktorú malo uzavretú s firmou Strelingstav. Tieto činnosti potom dohodilo firme Ekothermal 99, ktorá získala monopol v odpadovom hospodárstve. Do vienka navyše dostala aj mimoriadne výhodné ceny. Za služby si mohla fakturovať viac ako jej predchodca.

Nástupca R. Schustera Zdenko Trebuľa vypovedal Ekothermalu zmluvy práve pre ich nevýhodnosť pre mesto. Firma sa začala súdiť, pričom jej pohľadávka putovala na rôzne spoločnosti. Jednou z nich bola aj skrachovaná nebankovka AGW, od ktorej ju potom získala neznáma firma Arwa Investment Limited. Tá chcela od Košíc vysúdiť v prepočte konverzným kurzom 35,5 milióna eur. Išlo o sumu, ktorá by mohla mesto finančne položiť, pretože prevyšuje tretinu jeho tohtoročných príjmov.

Túto zákrutu sa mestu vybrať podarilo. Krajský súd tento rok na jar žalobu zamietol. Lenže balvan starého prípadu sa nepodarilo odvaliť úplne. Žalobu totiž podal aj samotný Strelingstav, ktorý sa cítil rozhodnutím z minulosti poškodený.

Aj v tomto prípade pohľadávka skončila v tretích rukách. Tentoraz u neznámej britskej firmy Waltz Properties Limited. Tú v rokovaniach s mestom zastupuje finančná skupina J&T. Natískajúcu sa indíciu, že zahraničná firma je len nastrčenou figúrkou bratislavských žralokov, zúčastnení odmietajú, ponúkajúc tradičné vysvetlenia. Waltz Properties má byť len klientom J&T.

No nech za pohľadávkou zo Strelingstavu stojí ktokoľvek, zatiaľ žne úspech. Od minulého roka má Najvyšším súdom SR potvrdený rozsudok košického krajského súdu. Podľa neho odstúpením mesta od zmluvy vznikla škoda. Jej výšku má určiť nové súdne pojednávanie na krajskom súde.

Košice medzitým prešli do protiútoku. Navrhli obnovu pôvodného konania pred krajským súdom, ktorý už raz skonštatoval, že Košice spôsobili škodu. „V procese, ktorý prebieha, sa objavili nové fakty,“ vysvetľuje F. Knapík. Najdôležitejší nový argument je podľa neho hlavne to, že Waltz Properties nadobudol pohľadávku neoprávnene. Dôvody primátor nechcel konkretizovať, pretože sú predmetom súdneho dokazovania.

Dohoda v nedohľadne

Košice viedli s ľuďmi z J&T, ktorí majú Waltz Properties údajne zastupovať, viacero rokovaní o mimosúdnom urovnaní sporu. Zatiaľ sa skončili neúspechom. Vymáhajúca firma najprv požadovala vyplatiť vyše 20 miliónov eur. Potom ponuku znížila o viac ako tretinu, na 13 miliónov. Na jej splatenie ponúkla viacero možností: uhradenie celej sumy alebo zaplatenie časti peňazí v hotovosti a zvyšok v podobe majetku mesta. Najväčší záujem mala hlavne o Malinovského kasárne, ktoré sa nachádzajú v centre mesta.

Návrhom na obnovenie konania sa šance Košíc na mimosúdnu dohodu znižujú. V stanovisku to potvrdzuje aj Alexander Kadela, právny zástupca Waltz Properties. Košice podľa neho dostali výhodnú ponuku urovnať spor kompenzáciou za areál kasární, ktoré mesto získalo pred troma rokmi od ministerstva obrany za symbolickú korunu. Ich hodnota vraj nebola vyššia ako necelých sedem miliónov eur, teda jedna tretina nároku uplatňovaného Waltz Properties. A. Kadela tiež tvrdí, že nehnuteľnosti trpia ekologickou záťažou a ich revitalizácia by si podľa analýz Waltz Properties vyžiadala 1,3 milióna eur. Firma to chcela uhradiť na vlastné náklady.

Takisto vraj navrhovala, že súčasťou zmluvy o urovnaní bude záväzok Waltzu zabezpečiť v kasárňach investíciu za viac ako 66 miliónov eur, ktorej podoba mala byť vopred schválená mestom. Vymáhač dlhu takisto sľuboval, že dodávateľské práce na stavbách budú vykonávať firmy z Košíc a že v novopostavenom areáli zabezpečí vytvorenie minimálne 60 pracovných miest.

A. Kadela verí, že firma, ktorú zastupuje, odvráti protiútok Košíc. Jej právna analýza vraj dospela k záveru, že nepredstavuje riziko, pre ktoré by sa mala vzdávať podstatnej časti uplatnených nárokov. Waltz Properties je v súčasnosti vlastníkom Strelingstavu, preto jej je jedno, kto bude náhrady škody v konečnom dôsledku uplatňovať. Momentálne plánuje opäť vymáhať plnú výšku, teda dvadsať miliónov eur. Sumu stanovila na základe vlastných analýz, vychádzajúcich z marží bežných v biznise, do ktorého bolo mestom nezákonne zasiahnuté. Uplatňovaná náhrada je podľa právnika vyčíslená konzervatívne.

To, že podaním návrhu na obnovu konania sa znižujú šance Košíc na mimosúdnu dohodu, si uvedomuje aj prvý muž mesta. Posledné rokovanie s Waltz Properties sa podľa F. Knapíka nieslo v takomto podtexte. Verí však vlastným právnym analýzam. Tvrdí, že je pre neho dôležité využiť všetky prostriedky na ochranu financií mesta.

V každom prípade, ak ponechá definitívne rozhodnutie o výške škody na súd, zachová si nádej na výhru v spore. Minimálne získa pre mestskú kasu čas. Kým bude mať mesto viac peňazí alebo kým sa skončí súčasné volebné obdobie.

kosice_graf

Zdroj: graf

Foto - Ivan Fleischer, na titulke - Flickr

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Košice