Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kovovýroba nám nedá dýchať. Ktoré odvetia znečisťujú najviac?

17.01.2020, 11:14 | TASR

Na popredných priečkach najväčších producentov znečisťujúcich látok je oblasť hutníctva a kovovýroby. Podiel týchto oblastí na produkcii oxidu uhoľnatého (CO) predstavuje na Slovensku v rámci stovky najväčších znečisťovateľov ovzdušia až 89 %.

  • Tlačiť
  • 1

V prípade oxidov dusíka ide o tretinový podiel, v prípade tuhých znečisťujúcich látok (TZL) o podiel presahujúci dve tretiny. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík. Analýza zisťovala, ktoré odvetvia či podniky sú v SR najväčšími producentmi emisií.

Dôvodom prvenstva hutníctva a kovovýroby je podľa inštitútu energeticky náročná výroba a závislosť od fosílnych palív. Pri výrobe železa a ocele dochádza k chemickému uvoľňovaniu uhlíka. To je podľa analýzy jeden z hlavných dôvodov, prečo hutnícke a oceliarske firmy vypúšťajú najväčšie množstvo napríklad oxidu uhličitého (CO2).

„Tento fakt iba potvrdzuje skutočnosť, že Európska únia (EÚ) už v roku 2009 zaradila košickú oceliareň na 23. miesto v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov v Európe,“ konštatuje sa v analýze.

Prekvapujúcim zistením podľa inštitútu bolo, že chemický priemysel nie je zďaleka takým znečisťovateľom ovzdušia ako hutníctvo a kovovýroba alebo napríklad výroba cementu. Práve tá patrí po hutníctve a kovovýrobe k jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na území SR.

Neprehliadnite

Ani cementári nie sú bez viny

„V prípade emisie CO predstavuje podiel výroby cementu takmer 5 %, v prípade oxidov dusíka vyše 15 % a v prípade tuhých znečisťujúcich látok približne 3 %,“ spresňuje inštitút. Výroba cementu je energeticky náročná.

Analýza upozorňuje na to, že cementári postupne v posledných rokoch vymenili palivo a namiesto uhlia a plynu začali dovážať zo zahraničia vysoko výhrevný plastový odpad. „Tak trochu akoby bez povšimnutia kompetentných orgánov. Na Slovensku pre každé zariadenie zaoberajúce sa spaľovaním odpadu, vrátane spaľovní odpadu, platia veľmi prísne kritériá, podmienky či kvóty produkcie emisií,“ podotkol inštitút.

Vyčíslil, že jedna priemerná cementáreň na Slovensku vyprodukuje za rok toľko CO, ako 100 000 osobných automobilov jazdiacich na diesel ročne. V prvej pätici najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia sa nachádzajú aj oblasti ako ťažba a energie, chemický priemysel a výroba dreva a papiera.

Koncentrácia podnikov z uvedených priemyselných odvetví spôsobuje, že medzi najznečistenejšie katastre na Slovensku patria Košice – Šaca, Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany, Trnovec nad Váhom či Nováky.

Analýza mala za cieľ zistiť, ktoré odvetvia či podniky sú na Slovensku najväčšími producentmi emisií, a to tuhých znečisťujúcich látok (TZL), ale aj plynných a zároveň tých najproblematickejších látok – oxidov dusíka a oxidu uhoľnatého.

V prípade každej spomínanej látky sa inštitút pozrel na 100 firiem s najväčšou emisiou konkrétnej látky. Podľa inštitútu ide o najaktuálnejšie dostupné údaje, a to za rok 2017.

  • Tlačiť
  • 1