Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Krehká hranica

11.06.2004, 08:18 | Rado Baťo

Názor |

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

Názory

Nájsť balans medzi úprimnou snahou garantovať zásadu rovnakého zaobchádzania a sociálnym experimentovaním je v dnešnej EÚ problém. Zdá sa, že slovenskému antidiskriminačnému zákonu sa to v zásade podarilo.

Dokázali sa na ňom dohodnúť konzervatívne kruhy zastupované ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom aj liberálnejšie orientované prúdy reprezentované vicepremiérom Pálom Csákym. Výsledkom je zákon, ktorý precíznejšie definuje zásady rovnakého zaobchádzania a nápravné procedúry v prípade, ak sa niekto cíti diskriminovaný.

Z pohľadu súkromného sektora v najdôležitejšej oblasti – pracovnom práve – nenastal žiaden prevrat, ktorý by oproti doterajšiemu stavu viac obmedzoval slobodné rozhodovanie vlastníkov firiem.

Prijateľný kompromis narušila jediná výnimka. Je ňou ustanovenie zákona, ktoré umožňuje pozitívnu diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu. Zatiaľ je ťažké povedať, či ide skôr o akademický spor právnikov, ktorý môže poľahky vyriešiť Ústavný súd SR. Alebo sa otvorila Pandorina skrinka, o čo sa už v tomto roku pokúšal napríklad poslanec ANO Jozef Heriban svojím neúspešným návrhom na kvóty pre ženy vo voľbách.

Jedna časť právnikov hovorí, že sporná časť antidiskriminačného zákona umožňuje prijímať len také dočasné opatrenia, ktoré by znevýhodneným menšinám umožnili v praxi využívať práva dané ústavou. Teda napríklad špeciálne vzdelávacie kurzy.

Ministerstvo spravodlivosti prišlo so širším výkladom, podľa ktorého schválený návrh poslankyne Edit Bauer umožňuje v podstate všetko – od zavedenia kvót až po zvýhodňovanie pri prijímačkách na školy.

Pozorovať vývoj tohto sporu a prípadný výrok ústavného súdu sa v každom prípade oplatí. Jeho verdikt môže veľa napovedať o tom, či je slovenský ústavný systém schopný odolávať škodlivým tendenciám. Sporné ustanovenie zákona je totiž produktom smernice EÚ. A kým o antidiskriminačnej legislatíve Slovenska sa ešte stále napriek aktuálnym nezhodám týkajúcim sa pozitívnej rasovej diskriminácie stále dá hovoriť ako o triezvej, zvesti z Bruselu neprinášajú nič dobré.

Predovšetkým direktoriát pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý donedávna viedla Anna Diamantopoulová, sa rozhodol v mene rovnakého zaobchádzania bojovať so zdravým rozumom. Inak si totiž nemožno vysvetliť jeho nedávny návrh, ktorý by zakazoval používať faktor pohlavia pri kalkulácii poistného. Predstavitelia poisťovní to komentovali lakonicky: ženy by mali prestať dlhšie žiť.

Až také úsmevné to však nie je. Chuť robiť pokusy so spoločnosťou, právami jednotlivcov a neprimerane zasahovať do súkromných obchodných vzťahov totiž nie je v časti bruselských kruhov krátkodobou záležitosťou, ale trvalým trendom.

Na Slovensku budú boj proti diskriminácii formovať v praxi súdy svojimi rozhodnutiami. Popri tom však treba dávať pozor aj politikov. Tí totiž môžu mať sklon reagovať na dopyt verejnosti po rovnosti šancí zákonmi a smernicami, ktoré nerozlišujú medzi bojom proti diskriminácii a pomýlenými predstavami o lepšom svete.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy Názory