Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kresťanstvo opustia milióny, moslimov a neznabohov pribudne, tvrdí analýza

30.04.2015, 00:01 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Kresťanstvo ako najsilnejšie náboženstva na svete vytlačí islam. Do roku 2050 bude každý tretí človek na planéte Moslim. Kresťanstvo bude strácať na sile predovšetkým v Európe a USA. Do roku 2050 sa k žiadnej cirkvi nebude hlásiť až 61 miliónov ľudí na celom svete, predovšetkým v bohatých krajinách.

  • Tlačiť
  • 0

Uvádza to prognóza vývoja náboženstiev do roku 2050, ktorú urobil americký inštitút Pew Research Center.

Ešte v roku 2010, od kedy štúdia mapuje religiózny vývoj, bolo kresťanstvo dominantné náboženstvo na svete. Počet veriacich, ktorí sa k nemu hlásia, sa pohyboval okolo 2,2 miliardy. V závese za kresťanstvom bol islam ako druhé náboženstvo s najväčšou základňou – oficiálne čísla hovoria o tom, že na svete žije 1,6 miliardy Moslimov.

Ak budú pokračovať súčasné demografické trendy, tak do polovice 21. storočia islam bude mať takmer taký istý počet veriacich ako kresťania.    

Výsledky, ktoré odkazujú na štatistické trendy, sa dotknú celkovej sily náboženstva. Kresťanstvo stratí prím v dominantnosti. O 40 rokov bude naďalej takmer každý tretí človek na planéte kresťanom, Moslimovia už budú v tesnom závese. V súčasnosti tvoria iba štvrtinu svetovej populácie. 

Počet veriacich ako takých bude v konečnom dôsledku rásť: Do roku 2050 stúpne veľkosť svetovej populácie o 35 percent a rovnako aj počet Kresťanov, ale na Moslimov sa nechytajú - ich nárast sa predpokladá o 72,5 percenta, teda dvakrát viac ako bude nárast počtu ľudí po celom svete. 

Pomerne rýchle budú narastať aj počty neveriacich respektíve mimo náboženstva (pod pojmom nezaradení sú ateisti a agnostici), ktorých počet počas štyroch desaťročí vzrastie o 10 percent. 

Aj keď počet nezaradených (ateistov) v percentuálnom ponímaní na celom svete rastie len veľmi pozvoľna, ich počet bude podľa analýzy rásť predovšetkým v USA a Európe. Napríklad v USA tvoria ateisti asi 16 percent obyvateľstva (vrátane detí), do roku 2050 ich podiel má vzrásť až na 26 percent - podobná prognóza čaká aj európske krajiny.

Platí všeobecný vzťah, že čím sú krajiny bohatšie, tým obyvatelia menej veria v nejaké náboženstvá, čo dokazuje táto štúdia. Analýza skúmala, aké dôležité je náboženstvo v živote ľudí. Kým v Kanade, Nemecku alebo Austrálii len každý piaty respondent odpovedal, že je skutočne dôležité, v prípade afrických, juhoázijských a juhoamerických krajín priznali dôležitosť božstva 60 až 90 percent ľudí. V drvivej väčšine týchto krajín bolo HDP na hlavu obyvateľov hlboko pod 20-tisíc dolármi. 

Výnimkou vo výskume boli len Spojené štáty, ktoré sa vyznačuje vysokou príjmovou nerovnosťou, preto korelácia medzi bohatstvom a vierou nefungovala. 

Bohatšie krajiny majú tendenciu menej sa upierať na vieru a náboženstvoZdroj: pewresearch.org

Rovnako platí skutočnosť, že čím je človek starší a menej vzdelaný, tým má vyššiu pravdepodobnosť tvrdiť, že ak chce byť dobrým človekom, musí byť aj veriaci. Tak napríklad v Grécku len tretina mladých ľudí je presvedčená, že ak chce byť dobrým človekom, potrebuje vychádzať z náboženstva, v prípade seniorov je to až 62 percent Grékov. 

Krajina Vek: 18-29 (%) Vek: 30-49 (%) Vek: 50+ (%) Rozdiel najmladších a najstarších
Grécko 29 44 62 33
Južná Kórea 38 51 64 26
Kanada 18 24 41 23
Japonsko 29 33 51 22
Čile 33 43 52 19
Argentína 37 48 55 18
Libanon 61 69 77 16
Taliansko 18 20 34 16
Nemecko 27 28 40 13
USA 46 50 58 12
Španielsko 13 18 23 10
Rusko 34 34 44 10

Najzaujímavejším grafom, na ktorý sa zamerali analytici z Pew Research Center, bol prognostický model, ktorý sa zameral na konvertujúcich veriacich. Analytici sa zamerali na 70 krajín svete - v niektorých krajinách je totiž bežné, že človek zmení vieru v náboženstvo, do ktorého ho zasvätili rodičia a buď sa stane ateistom alebo prejde na inú vieru. V iných krajinách, najmä islamských, je tento trend len veľmi výnimočný a často súvisí aj so slobodou človeka. 

Trojročné dievčatko Jillian Nguyen na omši v americkom meste Philadelphia.Zdroj: SITA/AP

V nasledujúcich 40 rokoch najväčšie čisté straty podľa štatistikov čakajú kresťanov. Zo štatistickej projekcie vyplýva, že kresťanská viera získa 40 miliónov veriacich - väčšinou sa obrátia z inej viery alebo sa dajú pokrstiť, hoci ich rodičia k viere v detstve neviedli.

Čo je však prekvapivejšie, v nasledujúcich desaťročiach kresťanstvo v dôsledku konvertujúcich veriacich stratí 106 miliónov ľudí. Ide o stratu 66 miliónov veriacich duší do roku 2050. Naopak za toto obdobie sa ateistom stane 61 miliónov ľudí, väčšinou ide o bývalých kresťanov. 

Na podiely jednotlivých náboženstiev bude mať vplyv aj migrácia ľudí. Analytici urobili modely (s a bez) vplyvu prisťahovalcov. Zistili, že v Európe sa do roku 2050 zvýši podiel Moslimov zo súčasných 5,9 na 10,2 percenta v prípade ďalších vĺn cudzincov (bez imigrácie sa podiel zvýši na 8,4 percenta).  Len na porovnanie v Severnej Amerike sa predpokladá ich rast z úrovne 1,4 na 2,4 percenta. 

Len pre zaujímavosť skladba imigrantov vo svete v rokoch 2010-2015 bola nasledujúca:

  • kresťania - 8,82 milióna imigrantov (46 percent všetkých imigrantov)
  • moslimovia - 5,84 milióna imigrantov (30 percent všetkých imigrantov)
  • hinduisti - 1,15 milióna imigrantov (6 percent všetkých imigrantov)
  • budhisti - 1,07 milióna imigrantov (6 percent všetkých imigrantov)
  • ateisti - 1,79 milióna imigrantov (9 percent všetkých imigrantov)

  • Tlačiť
  • 0

Tagy islam, kresťanstvo, moslimovia, podiel

Diskusia (0 reakcií)