Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kritika USA: Na víza som čakal dlhšie, ako nám trval vývoj Instagramu

13.04.2015, 05:40 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Mike Krieger sa narodil v Sao Paulo, ale v roku 2004 odletel do Kalifornie a na Stanford University študoval počítačovú vedu a kognitívnu vedu, ktorá skúma procesy ľudského myslenia a inteligencie. Mike je IT génius. Stojí spolu s biznis partnerom za sociálnou sieťou Instagram, ktorá sa preslávila štýlovým filtrovaním fotiek na smartfónoch.

  • Tlačiť
  • 3

Brazílčan vyvolal minulý týždeň v USA vášnivú debatu, keď pre televíziu Bloomberg priznal, že dostať víza od imigračného úradu mu trvalo dlhšie ako samotné vybudovanie Instagramu. Naznačil tak, že Američania stále dostatočne nevenujú pozornosť imigračnej politike, čím prichádzajú o stovky „smart“ hláv v ekonomike.

O dôležitosti prisťahovalcov hovorí nasledujúca tabuľka, ktorá uvádza 25 najväčších amerických firiem podľa trhovej kapitalizácie z roku 2013. Až 60 percent týchto firiem založili imigranti, ktorí sa v USA usadili.

Firma Počet zamestnancov Zakladatelia Generácia/Pôvod
Apple 80 300 Steve Jobs druhá, Sýria
Google 47 756 Sergej Brin prvá, Rusko
Microsoft 99 000 - -
IBM 431 212 Herman Hollerith druhá, Nemecko
Oracle 120 000 Larry Ellison/Bob Miner druhá, Rusko/druhá, Irán
Facebook 6 337 Eduardo Saverin prvá, Brazília
Amazon 117 300 Jeff Bezos druhá, Kuba
Qualcomm 31 000 Andrew Viterbi prvá, Taliansko
Intel 107 600 - -
Cisco 75 049 - -
eBay 33 500 Pierre Omidyar prvá, Francúzsko
HP 317 500 William Hewlett -
Priceline 9 500 Jay Walker -
EMC 63 900 Roger Marino druhá, Taliansko
Texas Instruments 32 209 Cecil Green/J. Erik Jonsson prvá, UK/druhá, Švédsko
Vmware 14 300 Edouard Bugnion prvá, Švajčiarsko
Automatic Data Processing 60 000 Henry Taub druhá, Poľsko
Yahoo! 12 200 Jerry Yang prvá, Taiwan
salesforce 13 300 - -
Adobe 11 847 - -
Cognizant Technology 171 400 Francisco D`souza/Kumar Mahadeva prvá, India/prvá, Sri Lanka
Micron 30 900 - -
Netflix 2 327 - -
Intuit 8 000 - -
Sandisk 5 459 Eli Harari prvá, Izrael

Neprehliadnite

Rébus zvaný H-1B

Po škole v roku 2009 dostal prácu v technologickom startupe Meebo. Ide o službu, vďaka ktorej je možné v prostredí webového prehliadača využívať komunikačné služby ako ICQ, Facebook Chat alebo Google Talk. Na základe zamestnania dostal aj dočasné pracovné víza, keď zamestnávateľ vyplnil formulár H-1B.

Práve s týmto typom víz súperí každý rok množstvo amerických firiem, ktoré chcú najať človeka zo zahraničia. Firmy ako Facebook, Intel, Google alebo Apple zaplavujú tisíckami formulárov americký imigračný úrad (U.S. Citizenship and Immigration Services) a pevne dúfajú, že im úradníci povolia zamestnať aspoň časť z nich.

Kým na Slovensku sa do 31. marca podávajú daňové priznania, pre firemných právnikov amerických firiem je tento termín hraničný z iných dôvodov. Prvý apríl je dňom, keď Úrad pre imigráciu prijíma žiadosti o H-1B víza, ktoré sú špeciálne určené pre high tech odborníkov, ekonómov, lekárov, architektov alebo inžinierov.

Problém je ten, že úrady majú na udelenie týchto víz limity – ročne je to 85-tisíc, pričom 20-tisíc z nich musia mať titul z amerických vysokých škôl. Keďže IT trh rastie, je pre firmy stále ťažšie obsadiť svoje odborné miesta. Americký pracovný trh neponúka dané pracovné sily v takej štruktúre a počte, aký tieto firmy potrebujú.

Lotéria so sladko-trpkou odmenou

Najlepšie na tomto systéme je skutočnosť, že tieto víza sa rozdávajú na základe náhody – úrad ich vyberá formou lotérie. Vlani o tieto víza prejavilo záujem až 175-tisíc špičkových imigrantov, tento rok počet žiadateľov ešte narastie a šanca vyhrať v lotérii sa tak zníži pod 50 percent. Ani samotné získanie víz H-1B nie je žiadna výhra, pretože je obmedzené len na tri roky s možnosťou ich predĺženia na ďalšie tri roky.

Týmto byrokratickým peklom si prešiel aj spoluzakladateľ Instagramu, ktorý odišiel z firmy Meebo a s Kevinom Systromom chceli založiť Instagram. Museli si najať právnika a študovať zákony. „Mal som niekedy stavy, že som chcel Kevinovi povedať, aby na to zabudol a najal si niekoho iného,“ povedal pre televíziu Bloomberg.

V roku 2012 sa z neho stal milionár, keď spoločnosť Instagram s 13 zamestnancami kúpil Facebook za neuveriteľnú miliardu dolárov. O dva mesiace neskôr kúpil Google aj startup Meebo za 100 miliónov dolárov.

Imigranti nahrádzajú Američanov

M. Krieger sa v oblasti imigračnej politiky a jej nedostatkov angažoval ešte v roku 2012, keď navštívil Biely dom. Rovnako ako množstvo technologických firiem tvrdí, že vláda by mala rozšíriť počet víz H-1B a zbaviť systém byrokracie.

Naopak americké firmy z iných brandží sa obávajú, že prílev prisťahovalcov im zníži mzdy a vytlačí rodených Američanov z trhu. Pred prezidentskými voľbami je ťažké očakávať akúkoľvek zmenu, hoci ani jeden z uvedených predsudkov štúdie alebo analýzy nedokázali. 

Hoci individuálne príklady sa, samozrejme, nájdu. Príkladom je škandál firmy Southern California Edison, ktorá je dodávateľom elektriny na západnom pobreží USA. Vo februári prepustila 500 amerických zamestnancov a na pozície informačných technológii nasadila „lacnejších“ vzdelaných cudzincov, ktorí získali víza H-1B.

Ako sa dá zneužiť systém

Ťažké srdce majú Američania aj na dve indické firmy, ktoré sa zameriavajú na outsourcing: Infosys a Tata Consultancy Services. Obe dodávajú IT riešenia pre korporátnych klientov a ich trhová hodnota je 115 miliárd dolárov.

Špecifikom týchto firiem, ktoré majú pobočky po celom svete, je, že zaplavujú úrady každý rok tisíckami žiadostí o H-1B víza. Na tom by nebolo nič zlé, keby tým nevytláčali menšie start-upy, ktoré majú rovnako záujem o prisťahovalcov.

Len vlani tieto dve indické firmy z 85-tisíc víz získali 12 400. Navyše, zmyslom systému H-1B je hľadať chýbajúcich kvalifikovaných odborníkov. Primárnym cieľom indických firiem je však zabezpečiť pre klientov zníženie pracovnej sily, teda nahradiť drahších Američanov lacnými Indmi.

Potvrdzujú to aj štatistiky: vlani až 80 percent víz H-1B dostali rodení Indovia, zvyšok sa rozdelil medzi Čínu a Kanadu, pár ľudí bolo z Filipín, Mexika alebo Británie.

Kým americký analytik počítačových systémov dostal v roku 2013 ročnú mzdu okolo 92-tisíc dolárov, cudzinci pracujúci pre Tata dostali 65-tisíc dolárov, najatí zamestnanci Infosysu okolo 70-tisíc dolárov. To znamená, že indické firmy ušetrili len na plate jedného zamestnanca ročne 20-tisíc dolárov.

Navyše, obe firmy v roku 2013 boli obvinené zo „systémových vízových podvodov a zneužívania imigračných procesov“. Kým Tata zaplatil za urovnanie sporu pokutu 30 miliónov dolárov, Infosys zaplatil ešte o štyri milióny dolárov viac.

Vo všeobecnosti sú H-1B víza vstupnou bránou k zelenej karte, ktorou imigrant získava právo na trvalý pobyt v USA a väčšinu ostatných práv, ktoré má aj občan USA, v podstate okrem práva voliť a byť volený.

Lenže v prípade zamestnancov Tata a Infosysu to neplatí. Infosys podporil pred úradmi v roku 2013 len sedem zamestnancov na zelenú kartu, pričom Tata ani jedného. 

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Instagram, víza

Súvisiace články

Americký sen: Imigrantka bez papierov šéfovala banke na Wall Street

Americký sen: Imigrantka bez papierov šéfovala banke na Wall Street

Julissa Arce pochádza z Mexika a od 14 rokov žila v Spojených štátoch ako ilegálna imigrantka. Napriek tomu sa v živote úspešne prebíjala, vyštudovala vysokú školu a pracovala v top manažmente na Wall Street. 5

Eurovoľby na Slovensku skončili: Výsledky budú známe v nedeľu

Súd rozhodol o vzatí do väzby Černákovho právnika

Rusko má prepustiť zadržaných ukrajinských námorníkov

Čo v Anglicku (ne)vedia o Slovensku a ako to zmeniť