Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kšefty SNS: strata desiatok miliónov eur

20.04.2009, 12:46 | Kristian Slovák | © 2009 News and Media Holding

Rezort životného prostredia nevýhodne predal štátnu kvótu emisií skleníkových plynov.

  • Tlačiť
  • 19

Aktualizácia 19:10 o vyjadrenie ministra životného prostredia Jána Chrbeta v poslednej časti článku


Koncom minulého roka sa dalo hovoriť o čudnom obchode. TREND vtedy upozornil na predaj štátnej rezervy emisií skleníkových plynov neznámej schránkovej firme, pravdepodobne za nízku cenu a za nevyjasnených okolností. V súčasnosti možno smelšie konštatovať, že ministerstvo životného prostredia pod vedením nominanta SNS Jána Chrbeta v transakcii obralo daňovníkov rádovo o desiatky miliónov eur. O koľko presne, je náročné vyčísliť. Rezort odmieta na tému predaja emisií komunikovať a poskytovať základné informácie. A aj tých pár skúpych verejných vyjadrení politikov zmätok skôr prehlbuje.

Falošná argumentácia

Jediné podrobnejšie oficiálne údaje pochádzajú z rokovania vlády v októbri minulého roka. Rezort životného prostredia sa chystal predať časť rezervy emisií oxidu uhličitého - takzvaných jednotiek priznaného množstva (AAU), ktoré Slovensko získalo v rámci Kjótskeho protokolu. Ekvivalent desiatich miliónov ton mala približne za 60 miliónov eur kúpiť na trhu neznáma spoločnosť Interblue Group registrovaná v americkom štáte Washington.

Transakcia bola zvláštna tým, že s AAU obchodujú takmer výlučne štáty medzi sebou. Pre súkromné firmy nemajú veľký význam. Nemôžu ich použiť ako alternatívu firemných povoleniek emisií skleníkových plynov, ktoré sa obchodujú napríklad na vnútornom trhu EÚ. Preto bolo pravdepodobné, že Interblue Grup je sprostredkovateľ, ktorý sa bude snažiť balík predať štátnemu záujemcovi. A analytici upozorňovali, že šesť eur za tonu je na spodnej hranici trhovej ceny.

Ďalší problém bol, že štátne kvóty sa zvyknú obchodovať v rámci takzvaných zelených investičných schém (GIS). Sú teda spojené s ekologickou investíciou, aby si krajiny medzi sebou neprehadzovali len „horúci vzduch“. Predávajúci peniaze investuje, kupec si vyhradí právo sledovať ich použitie a môže na projekte priamo participovať. Podľa informácií TRENDU viaceré ambasády oslovili ministerstvo životného prostredia s ponukou rokovať o obchode s emisiami. Nedočkali sa odpovede.

Rýchly predaj neznámej firme rezort pred vládou vlani obhajoval teóriou, že hrozí prudký pád cien, ak na trh vstúpia krajiny ako Ukrajina, či Rusko, ktoré majú veľké prebytky AAU. Bola to falošná argumentácia. Česko minulý mesiac predalo štyridsať miliónov ton emisií Japonsku, ktoré na splnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu aktívne nakupuje všade, kde sa dohodne. Na medzištátnej úrovni. Emisie podporené GIS projektmi získali v marci Japonci aj od Ukrajiny. Čo je podstatné, odhadovaná cena za AAU v oboch transakciách - okolo deväť eur - je o polovicu vyššia než tá, ktorú od Interblue Group malo dostať slovenské ministerstvo.

Koľko vlastne?

Vyčísliť stratu, ktorú transakciou s Interblue Group ministerstvo životného prostredia pravdepodobne vyrobilo daňovníkom, by mala byť jednoduchá matematika. Nie je. Rezort opakovane neodpovedá na základné otázky – aký objem štátnej rezervy emisií oxidu uhličitého reálne predal, komu a za akú cenu. A či sú už vôbec peniaze na účte Environmentálneho fondu, ktorý s nimi počíta v tohtoročnom rozpočte.

Sám minister J. Chrbet sa podujal s TRENDOM rozprávať až po zverejnení prvého článku v decembri minulého roka. Transakciu  obhajoval i tým, že Slovensko nemá pripravené GIS projekty a potrebuje peniaze na protipovodňovú ochranu, vodovody či kanalizácie. Ani vtedy nevysvetlil, prečo predáva emisie neznámej firme. Odvolával sa na to, že nebola definitívne podpísaná zmluva. Keď sa tak stane, nemal byť problém zverejniť ju. Nestalo sa, informačné embargo trvá.

Z dostupných vyjadrení vyplýva, že to napokon mohol byť iný kontrakt, ako vlani minister prezentoval vládnemu kabinetu. Podľa poslanca národnej rady za SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý sa v marci na podrobnosti transakcie pýtal, Slovensko predalo až pätnásť miliónov ton emisií. Údaj mu podľa jeho slov poskytol riaditeľ odboru ochrany ovzdušia a bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby Peter Solčanský. Ostatné podrobnosti nechcel prezradiť ani poslancovi.

SDKÚ-DS sa na postup ministerstva sťažovala u premiéra Roberta Fica. Žiadala ho o informácie k transakcii. Opozičná strana nepochodila, premiér odkázal, že emisie sú v kompetencii rezortu životného prostredia. No sám predseda vlády minulý týždeň po rokovaní koaličnej rady predsa len verejne poodhalil viac detailov o obchode. Podľa neho výnosy z minuloročného predaja emisných kvót pôjdu na projekty zatepľovania. A hovoril zhruba o 73 miliónoch eur.

Takže matematika: ak výnos z predaja AAU dosiahol sumu spomínanú premiérom a ministerstvo životného prostredia sa zbavilo ekvivalentu pätnástich miliónov ton emisií, jednotková cena bola ešte nižšia ako avizovaných 6,05 eura. Alebo inak, keby Slovensko predávalo za porovnateľných podmienok ako Česko, mohlo na obchode zarobiť zhruba o 60 miliónov eur viac. Ak rezort životného prostredia predal pôvodne avizovaných desať miliónov ton, ale za lepšiu cenu, i tak na obchode v porovnaní so susedmi prerobil približne 20 miliónov eur.

Konečne prehovoril

Ministerstvo životného prostredia nechce zverejniť zmluvu, na základe ktorej predalo prebytočné emisné kvóty. „Táto zmluva je stále živá,“ zdôvodnil šéf rezortu životného prostredia Ján Chrbet. K predaju minister životného prostredia dnes zvolal narýchlo tlačovku až po tom, ako ho Ivan Mikloš z opozičnej SDKÚ-DS obvinil z toho, že predajom pripravil Slovensko o 60 miliónov eur. J. Chrbet tieto informácie poprel.

Podľa neho ministerstvo predalo desať miliónov ton emisných kvót za cenu 6,05 eur za tonu. To by znamenalo, že celkový objem transakcie dosiahol pôvodných 60 miliónov eur a nie premiérom spomínaných 2,2 miliardy korún (po prepočte konverzným kurzom zhruba 73 miliónov eur). V takomto prípade by to znamenalo, že v porovnaní s českými podmienkami prišli slovenské verejné financie zhruba o 30 miliónov eur.

Česko sa koncom marca dohodlo na predaji prebytočných kvót s Japonskom. J. Chrbet kontruje nepochopiteľným tvrdením,že Česko ani Ukrajina takýto obchod nemohli uzavrieť. Vraj na to neexistujú mechanizmy. „Poslednú potrebnú zmluvu k realizácii transakcie podpísali minister životného prostredia Martin Bursík a riaditeľ japonskej Organizácie pre rozvoj nových energetických a priemyselných technológií,“ píše sa v tlačovej správe českého ministerstva životného prostredia z konca marca tohto roka.

Foto - Flickr.com

  • Tlačiť
  • 19

Súvisiace články

Ako to robia susedia

Česko a Ukrajina predali prebytočné kvóty emisií skleníkových plynov civilizovane

Organizovaná skupina

Ďalší kšeft SNS: Horúci vzduch

Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy

Veľká zelená ryža