Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto má v rukách krvnú plazmu

06.08.2008, 14:02 | Gabriel Beer | © 2008 News and Media Holding

Každý mililiter darovanej slovenskej plazmy pozná mrazničku v šarišskej Imune Pharm.

  • Tlačiť
  • 0

Na Slovensku sú desiatky tisíc darcov krvi. Robia to z presvedčenia, že pomáhajú zachraňovať ľudské životy. Sotva tušia, čo sa s ich krvou deje.

Že po oddelení takzvaných červených zložiek, ktoré sa priamo podávajú pacientom v nemocniciach, sa časť ich krvi – krvná plazma – vlastne stáva odpadom. Na ktorom sa dá slušne zarobiť. Dokonca veľmi slušne.

Od odberov...

Biznis s plazmou sa začína odbermi krvi. Na Slovensku ich zabezpečuje päťdesiatka hematologicko-transfuziologických staníc. Časť z nich, zhruba tretina, patrí pod príspevkovú organizáciu rezortu zdravotníctva, Národnú transfúznu službu.

Zvyšné prevádzkujú jednotlivé nemocnice po celej krajine. Vlani všetky stanice dohromady zaregistrovali 207-tisíc odberov. Rok predtým ich bolo o štvrtinu menej. Približne dve tretiny odberov zabezpečuje Národná transfúzna služba.

krvobr1.jpg

Na Slovensku sa krv získava len od bezplatných darcov. Tento model presadzuje Medzinárodná federácia Červeného kríža. Jej slovenská odnož tvrdí, že darcov je dostatok.

Bezplatné darovanie sa považuje za garanciu bezpečnosti. „Takíto ľudia nemajú dôvod zatajovať fakty o zdravotnom stave.

Je menšia pravdepodobnosť, že prenášajú nejakú infekčnú chorobu,“ tvrdí šéfka odboru projektov Slovenského Červeného kríža Mária Mišovičová. Dôvodí tiež tým, že „je morálne neprijateľné obchodovať s časťami tela“, teda aj s krvou.

Oba problémy sa evidentne dajú vyriešiť. Aspoň podľa toho, ako komerčné firmy hľadajú a nachádzajú cesty, ako sa ku krvi – respektíve krvnej plazme, ktorá sa získava jej odstreďovaním – dostať.

Napríklad rakúska Humanplasma vlani v Hainburgu, blízko slovensko-rakúskych hraníc, otvorila odberové centrum plazmy. Podobne to spravila pri českých hraniciach v mestečku Retz neďaleko Znojma. Spoločnosť Sanaplasma prevádzkuje od vlaňajška v Česku sedem odberných miest.

Humanplasma dáva darcovi za jeden odber osemnásť eur. Keďže ich uvádza ako náklady na cestovné, darcu môžu viesť ako bezpríspevkového.

Obdobne pokrytecky nazývajú odmenu v Sanaplasme – nimi vyplácaných štyristo českých korún (16 €) je vraj príspevok za námahu a stratený čas. Peniaze očividne fungujú.

Napríklad v Hainburgu evidujú asi päťsto Slovákov a v Retzi deväťstopäťdesiat Čechov. „Dúfame, že počet darcov – či už zo Slovenska, Česka alebo Rakúska – sa ešte zvýši,“ povedala TRENDU Michaela Eislerová z Humanplasmy.

Platené odbery plazmy sa ešte začiatkom 90. rokov robievali i na Slovensku. „Predávali“ ju najmä menej solventní Slováci, často študenti. Platilo sa asi tisíc korún za odber. Vstupom do Európskej únie sa prešlo na úplnú bezpríspevkovosť.

Najďalej sú v biznise s biomateriálom v USA. Nielenže sú tam bežné platené odbery krvi. Ale systém je nastavený na maximalizáciu výnosov:

kým v Európe možno od bezpríspevkového darcu získať dvesto mililitrov plazmy dvakrát do roka, v USA je to štyrikrát viac a na odbery sa dá chodiť podstatne častejšie – dvakrát za tri týždne. Aj preto, lebo okrem plazmy sa všetky zložky krvi vracajú darcom späť do tela.

...po spracovanie

Čo sa s vyzbieranou plazmou deje ďalej? Napríklad Humanplasma ju predáva spracovateľovi, spoločnosti Octapharma, patriacej do top trojky hráčov na globálnom plazmatrhu. Krvná plazma, vyrobená z krvi darovanej v slovenských hematologicko-transfuziologických staniciach, sa z menšej časti minie v „domovských“ nemocniciach.

Tú, ktorú v špitáloch nevedia zužitkovať, predávajú. Exkluzívne – z historických dôvodov – ju nakupuje Imuna Pharm zo Šarišských Michalian. V akom množstve, to firma a ani štátna Národná transfúzna služba prezradiť nechcú. Lebo obchodné tajomstvo.

Imuna Pharm však plazmu na finálne výrobky, napríklad na imoglobulíny alebo krvné faktory pre hemofilikov, nespracúva. Firma patriaca do skupiny podnikateľov Juraja Kamarása a Ladislava Krajňáka ju iba zbiera a skladuje. A potom s ňou podniká.

Časť materiálu posiela Imuna Pharm do Španielska, kde ju pre Slovákov spracúva spoločnosť Grifols, štvorka svetového plazmového biznisu. Časť preto, že nie všetky hematologicko-transfúzne oddelenia, najmä v menších slovenských špitáloch, vyhovujú normám globálneho výrobcu.

Na blackliste sú takmer dve tretiny odberných miest na Slovensku. „Chýbajú nám niektoré zariadenia, možnosti robiť špeciálne testy,“ pripúšťa manažér menšej východoslovenskej nemocnice, ktorý si neželá byť menovaný.

Španieli jednoducho nechcú spracúvať plazmu, ak odberné miesto nemá ich certifikát. Alebo napríklad vtedy, ak krvný vak nie je naplnený na potrebný objem alebo keď jedna z dvoch priložených testovacích skúmaviek je mechanicky poškodená.

No ani táto „neštandardná“ plazma nevyjde navnivoč. Imuna Pharm ju predáva na Ukrajinu. Aká časť zberu ide východnou trasou, to firma tiež zverejniť nechce.

Služba špitálom

Oficiálne informácie nie sú ani o cene, za ktorú Imuna Pharm krvnú plazmu zo špitálov získava. Podľa manažéra východoslovenskej nemocnice je to pri materiáli, ktorý nie je vhodný pre Grifols, od 16 do 19 eur za liter.

„Je to málo,“ ťažká si. Na porovnanie, svetové ceny – za plazmu štandardnej kvality – sa vlani pohybovali okolo 85 eur za liter. A majú rastúcu tendenciu.

Generálny riaditeľ Imuny Tibor Bíly tvrdí, že cena je „taká, ako dovolí trh“. Pripúšťa, že firma nakupuje plazmu – od Národnej transfúznej stanice aj od nezávislých nemocníc – výhodnejšie ako jej svetoví konkurenti.

Finančný bonus (podľa informácií TRENDU vyše 25 percent) odôvodňuje tým, že trvá extrémne dlho – v priemere 400 dní –, kým zasa nemocnice za výrobky z krvnej plazmy zaplatia.

Manažéri Imuny zdôrazňujú, že nákupom plazmy vlastne robia službu nemocniciam – vráti sa im aspoň časť nákladov na odber. „Reagovali sme na žiadosti rezortu zdravotníctva,“ spomína J. Kamarás.

Ak by neštandardnú plazmu nevykupovali, musela by sa podľa neho vylievať: „Bolo by to neetické k darcom.“ A tvrdí, že na Ukrajinu sa plazma predáva takmer za nákupnú cenu: „Nie je to pre nás nijak výhodná transakcia.“

Na Ukrajine, kde je rozšírený aids, zasa slovenskú plazmu vnímajú ako veľmi bezpečnú. Využívajú ju na priame podávanie pacientom či na výrobu niektorých jednoduchých prípravkov, napríklad albumínov.

Ani procesy okolo plazmy pre Grifols nie sú bezproblémové, tvrdí T. Bíly. Keď ju nakúpia, musia nemocniciam rýchlo zaplatiť.

Potom ju pol roka skladujú a počas tohto obdobia sledujú, či sa u darcu nevyskytnú vážnejšie, najmä infekčné a onkologické ťažkosti. V takom prípade sa vak s plazmou likviduje.

Ak nazbierajú potrebných 7 200 litrov, odošlú do Španielska najprv z každého odberu vzorku plazmy na testovanie. Až po vyhovujúcom posudku nasleduje kompletná expedícia. Ďalších osem mesiacov potom trvá, kým Grifols pošle Imune plazmu späť, spracovanú vo forme finálnych produktov.

pl1.jpg

Štvrtina tržieb

A ani predaj medikamentov z plazmy nie je jednoduchý, ťažká si T. Bíly. Od vyskladnenia po inkaso od nemocníc uplynie v priemere 400 dní.

Výnimkou je faktor VIII, za ktorý prídu peniaze – najmä od Všeobecnej zdravotnej poisťovne – rýchlo. Relatívne dobrú platobnú disciplínu majú aj lekárne, ktorým Imuna Pharm predáva časť produkcie. Problém nemôže byť predať napríklad nedostatkové imunoglobulíny.

Manažéri Imuny tvrdia, že portfólio výrobkov zo spracovanej plazmy neobsahuje iba veľmi dobre predávané produkty. Obchodníci sa vraj veľa natrápia napríklad s albumínmi, ktorých prichádza zo Španielska najviac. Nemocnice sa zasa rozčuľujú, že práve prebytkové albumíny chce Imuna Pharm natlačiť do nemocníc a započítať si s nimi odobranú plazmu.

Tak či onak, plazma je pre podnik J. Kamarása a L. Krajňáka jedným z kľúčových biznisov. Vlani mu priniesla tri milióny eur, štvrtinu celkových tržieb.

A v tomto roku sa očakáva, že zo Šarišských Michalian do Španielska odídu dve zásielky. Hoci to, akým podielom sa plazma podieľa na ziskovosti Imuny Pharm, známe nie je, možno očakávať, že bez nej by sa finančná kondícia firmy zhoršila.

Je obchod s plazmou nadviazaný na politické rozhodnutia? „Asi každý podobný biznis, ak padne politické rozhodnutie, sa môže zakolísať,“ pripúšťa T. Bíly. No zdôrazňuje, že Imuna nie je na Slovensku neznámy pojem.

Podľa informácií TRENDU sa však v minulosti objavili problémy s platením za plazmu. Národná transfúzna vtedy tlačila na ministerstvo zdravotníctva, aby spravilo verejnú súťaž na odberateľa.

Trvala tiež na tom, aby jej Imuna Pharm za plazmu platila svetové ceny. Nepochodila – podporu ministerstva nezískala. A vlani v marci minister Ivan Valentovič v Národnej transfúznej službe vymenil šéfov.

Alternatíva

Lekári vnímajú Imunu Pharm ako priekupníka, ktorý plazmu iba zbiera, uskladňuje a potom expeduje do Španielska. Oddeliť od nej ostatné zložky krvi, ktoré nemocnice využijú, hlboko ju zmraziť a zaplatiť náročné testovanie musia odberné miesta v špitáloch.

„Imuna je zbytočný medzičlánok. Farmaceutické firmy by si zmrazenú plazmu vedeli odviezť priamo z oddelení,“ tvrdí prezident Slovenskej hematologickej a transfuziologickej spoločnosti Tomáš Lipšic.

Ako konštatuje, napriamo odoberajú plazmu farmaceutické firmy napríklad v Česku. Pričom zaplatili nemocniciam technické vybavenie na testovanie a spracovanie plazmy. Na Slovensku si hematologicko–transfuziologické oddelenia nakupovali špeciálne zariadenia z vlastného rozpočtu.

No otvorenie trhu s plazmou a výrobkami z nej má jeden háčik. Predávať sa môžu iba tie, ktoré majú certifikát od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

A s výnimkou Grifolsu sa žiadny výrobca do registrácie nepustil. Je to náročný proces – a veľkosť slovenského trhu robí túto investíciu rizikovou.

Obzvlášť keď sa na Slovensku odoberie relatívne málo plazmy. Ak by väčšina odberných miest bola certifikovaná, dalo by sa zo Slovenska získať pre výrobu iba 30-tisíc litrov plazmy.

Napríklad Octapharma, ktorá vyrába vo Viedni, pre malé množstvo slovenskej plazmy sa do certifikácií ani nepúšťa. Riaditeľ partnerskej Sanaplasmy Martin Lukas tvrdí, že momentálne o slovenskú plazmu ani nemajú záujem.

„Situáciu vidíme ako komplikovanú,“ odpovedá stroho na otázku, ako sa pozerá na súčasný systém predaja slovenskej plazmy pre farmaceutické spoločnosti.

Aj tento problém má riešenie – ak sa slovenská plazma dostane do takzvaného európskeho poolu. V ňom americká spoločnosť Baxter mieša českú, švédsku, rakúsku a nemeckú plazmu.

Výrobky z nej už na Slovensku – a, samozrejme, aj v zahraničí – certifikované sú, doregistrácia slovenskej zložky by nemala byť taká náročná ako v prípade, keby do registračného procesu išla samostatne.

Na tom, aby do európskeho poolu pribudol materiál spod Tatier, už Baxter pracuje. Ak sa mu to podarí, nemocniciam – aspoň teoreticky – pribudne k Imune Pharm alternatíva.

Čo chýba....

Z portfólia produktov z plazmy sú komerčne najzaujímavejšie prípravky na liečbu hemofílie. Na Slovensku žije poldruha tisícky ľudí s touto vrodenou chorobou.

Z nich necelá päťstovka vyžaduje liečbu koagulačnými faktormi z plazmy. Rozhodujúcim nákupcom týchto preparátov je – z historických dôvodov – Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Vlani za ne zaplatila 11,2 milióna eur, medziročne viac o osemnásť percent. Poisťovňa to zdôvodňuje skvalitnením preventívnej starostlivosti o hemofilikov a nárastom pacientov. Tvrdí, že všetky firmy dodávajú lieky pre hemofilikov za porovnateľné ceny – a tie výsledné generuje verejná súťaž.

Len desatina faktora VIII, spotrebovaného na Slovensku, je pritom z „domácej“ plazmy. Tunajšie odbery zďaleka nestačia na to, aby sa ho vyrobilo dosť.

A na trhu chýbajú aj imunoglobulíny. Rast spotreby a cien spôsobil, že sa zo Slovenska vytrácajú. Cenová regulácia registrovaných produktov spôsobila, že výrobcom sa na miestny trh jednoducho neoplatí dodávať.

Zdá sa, že úradníci na ministerstve zdravotníctva o tom ešte nevedia. Respektíve – v odpovedi na otázku TRENDU tvrdia, že výpadok imunoglobulínov na trhu nezaregistrovali. Naopak, ešte v marci pritlačili výrobcov, aby ceny týchto produktov stlačili nadol. Tie by mali platiť od októbra.

V obraze je aspoň Štátny ústav na kontrolu liečiv (patriaci pod rezort zdravotníctva): „Výrobcovia imunoglobulínov hlásia nedostatok vstupnej suroviny, a teda zníženie produkcie.“

Kým vlani sa na Slovensku spotrebovalo 42-tisíc balení liekov s obsahom imunoglobulínov, za prvých sedem mesiacov tohto roka bol výpadok viac ako deväťtisíc balení. Pri súčasnej svetovej situácii s nedostatkom plazmy a rastom obchodu je málo pravdepodobné, že výrobcovia sa budú predbiehať v znižovaní cien na Slovensku.

Ilustračné foto - ČTK

  • Tlačiť
  • 0

Tagy zdravotníctvo

Diskusia (0 reakcií)