Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto zarobil na centrálnej parite

11.06.2008, 12:52 | Jana Mravcová | © 2008 News and Media Holding

Zneužitie dôverných informácií na Slovensku oficiálne neexistuje.

  • Tlačiť
  • 0

Insider trading je na Slovensku trestný čin. Presnejšie: mal by byť. No Slovensko nie sú Spojené štáty, Veľká Británia ani Francúzsko, kde sa únik dôverných informácií a ich zneužitie aspoň niekedy trestá. Mlčaním zrejme tunajšie trestné a dozorné orgány prejdú i podozrivé obchody na devízovom trhu pred poslednou zmenou centrálnej parity koruny k euru.

Niekto vedel?

Na začiatku týždňa, v ktorom sa zmenila parita, bol na finančnom trhu pokoj. Kurz sa držal nad 31 korún za euro. No v stredu 28. mája – v deň zmeny – od doobedňajších hodín sa začala domáca mena prudko posilňovať. Tlak na trhu sa stupňoval, obchodov ku koncu dňa pribúdalo. Koruna oproti euru za deň spevnela o 50 halierov. Horúčkovú aktivitu ilustruje objem transakcií. Podľa neoficiálnych odhadov špekulanti otočili do troch miliárd eur, zhruba desaťnásobok „normálnych“ denných obratov.

truba-t

Prečo by nezvyčajne živé obchodovanie uprostred týždňa malo byť podozrivé? Zmenu stredového kurzu koruny v systéme výmenných kurzov ERM II trh očakával v predchádzajúcom týždni. Revalvácia o niekoľko dní neskôr bola prekvapujúca. Novú silnú úroveň 30,126 SKK/EUR nikto dovtedy verejne neprognózoval. A navyše, „parita sa vždy mení z piatka na sobotu, a ja sa o tom dozviem medzi poslednými,“ prízvukovala pred pár mesiacmi hovorkyňa eurokomisára pre hospodárstvo a menu Amelia Torres slovenskej novinárskej obci.

Viacerí devízoví obchodníci preto tvrdia, že niekto mal informácie skôr, ako boli verejné, čo aj využil. Tlaky na korunu a veľkosť objemov tesne pred zmenou centrálnej parity evokujú, že niekto o revalvácii dopredu vedel, hovoria díleri. Podľa ďalších neoficiálnych informácií najviac v kritický deň obchodovali prostredníctvom svojich bánk veľké slovenské finančné skupiny. Ktoré unisono popierajú, že by dostali nejaký tip dopredu.

NBS vie, nekoná

Devízoví obchodníci pripúšťajú, že banky samy nemuseli byť pôvodcom transakcií, ale mohli zastupovať v obchodoch vlastných klientov. A niektorí, dokonca i fyzické osoby, mali naozaj riadnu guráž. Jeden špekulant si vo štvrtok – štyri dni pred revalváciou – otvoril pozíciu pri kurze 31,200 korún za euro. Jej objem bol päťdesiat miliónov eur. Z vlastných peňazí mu na obchod stačilo zložiť päť percent, teda 2,5 milióna eur. Posilnenie kurzu takmer o korunu mu po zatvorení pozície po zmene parity pomohlo zarobiť zhruba 50 miliónov korún.

Identitu tých, čo na parite zarobili, sa verejnosť nedozvie. Klientov kryje bankové tajomstvo. A aj keby sa niekto sám priznal, že dostal od povolaného zdroja neverejnú informáciu, nemuselo by to pomôcť. Bolo by to jeho tvrdenie proti tvrdeniu.

Teoreticky, v prípade dokázania zneužitia alebo podania informácií v obchodnom styku môžu aktéri dostať v závislosti od výšky škody väzenie od troch do dvanástich rokov. Lenže polícia sa prípadom nezaoberá a nekoná ani dohľad – centrálna banka. O tom, že na trhu bolo pred zmenou parity nezvyčajne živo, vie. No k citlivej téme sa vyjadruje skúpo. „Žiadny podnet sme nedostali,“ tvrdí jej hovorkyňa Jana Kováčová.

Rovnako sa dištancuje ministerstvo financií. Nečudo. Obe inštitúcie by museli hľadať možný zdroj úniku informácií v prvom rade na vlastnej pôde. O parite zvyknú za Slovensko vyjednávať dvaja zástupcovia rezortu financií a jeden z centrálnej banky. Posledná revalvácia sa mala uskutočniť narýchlo po videokonferencii s Bruselom a Frankfurtom. „O pripravovanej zmene vedel veľmi úzky okruh ľudí,“ tvrdí hovorca rezortu Miroslav Šmál. To, že by sa niektorý z nich mohol „prerieknuť“, vylučuje. Brusel varuje pred akýmkoľvek únikom informácií už v rezolúcii o pristúpení do ERM II.

Reči, reči

Skutočný objem obchodov na trhu zistí NBS s niekoľkodňovým odstupom a zverejní ho o mesiac. TRENDU údaje o transakciách v deň zmeny parity neposkytla. Podľa nich môže centrálna banka zhodnotiť objemy a hráčov, ktorí na trhu obchodovali. Lenže na žiadne vyšetrovania sa nateraz nechystá. Insider trading je na Slovensku aj pre centrálnu banku citlivá téma bez rieše- nia.

V minulosti sa hovorilo napríklad o zneužívaní informácií zo Štatistického úradu SR. Pred šiestimi rokmi mala zasa NBS na stole oficiálne sťažnosti a podozrenia v súvislosti so zvýšením úrokových sadzieb. Podozrivé obchody sa mali uskutočniť predtým, ako centrálna banka nečakane zvýšila cenu peňazí o pol percentného bodu. Dve slovenské banky vtedy boli tesne pred zmenou nezvyčajne aktívne, keď nakupovali na trhu dlhopisy, kým ostatní hráči predávali.

Centrálna banka podozrenia nakoniec neprešetrovala, zareagovala špeciálnymi opatreniami. „V záujme toho, aby sa vylúčil akýkoľvek možný únik informácií a aj z dôvodu väčšej transparentnosti, NBS prijala nový model zverejňovania rozhodnutí o úrokových sadzbách,“ hovorí J. Kováčová. A síce, rozhodnutie oznamuje prostredníctvom tlačových agentúr v rovnakom čase.

Najväčším problémom dokázania trestného činu zneužitia informácií je podľa Ivana Vanka z advokátskej kancelárie Čollák – Weiczen – Vanko a Partneri jeho odhaľovanie. Nemusí totiž dôjsť ani k osobnému stretnutiu páchateľa a toho, kto informáciu využije. „Zlyháva ľudský faktor, osoba v uvedenom postavení, ktorá bola zaviazaná mlčanlivosťou, utajením informácií, s ktorými vo svojej činnosti, postavení, povolaní, prichádza do styku,“ hovorí I. Vanko. Veľkú úlohu pritom zohráva korupcia.

Generálna prokuratúra je povinná sa podozrením zaoberať, ak dostane akýkoľvek podnet. Musí mať však aspoň nejaké informácie, aby mohlo byť začaté trestné stíhanie. Inak by to podľa I. Vanka bola informácia len pre SIS alebo kriminálnu políciu.

Prípady zneužívania informácií v obchodnom styku, ktorými sa zaoberala polícia sú tak na Slovensku ojedinelé. Známy prípad, ktorým sa zaoberala polícia je za posledné roky len jeden. Predtým ako Mečiarova vláda rozhodla o privatizácií VSŽ a.s. Košice, boli akcie VSŽ skúpené len pár minút pred uzávierkou akciového trhu. Generálna prokuratúra SR prípad vyšetrovala, no s negatívnym výsledkom.

Foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)