Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Lemikon vs. Tipos: Kauza ožíva, schránka utiekla do Panamy

12.01.2015, 03:30 | Adam Valček | © 2015 News and Media Holding

Najvyšší súd Slovenskej republiky nebol schopný ani po vyše troch rokoch rozhodnúť, či má národná lotériová spoločnosť Tipos zaplatiť vyše sto miliónov eur cyperskej firme Lemikon Limited. Peniaze žiada za to, že Tipos mal v 90. rokoch neoprávnene usporadúvať lotérie Mates, Šanca či Športka. Po dlhej odmlke kauza ožila v posledných mesiacoch roka 2014.

  • Tlačiť
  • 1

Kauza spala od 18. októbra 2011, keď ústavní sudcovia ostro skritizovali kolegov z Najvyššieho súdu. Rozhodli, že tak zložitý prípad, akým kauza Tipos je, posúdili veľmi povrchne. „Tak právne a skutkovo zložitý prípad senát posúdil neprimerane zjednodušene a formalisticky,“ rozhodol Ústavný súd SR.

Pochybné rozhodnutie, podľa ktorého mal Tipos zaplatiť Lemikonu vyše 14,1 milióna eur za neoprávnené používanie ochranných známok bývalej Športky, pripravil senát pod vedením Juraja Semana, ktorý sa v roku 2010 bavil na večierku v bare Bonanno.

Ústavný súd SR okrem toho rozhodol, že o spore Tiposu a Lemikonu rozhodovali nesprávni sudcovia. Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu totiž vymenil v päťčlennom senáte troch sudcov, čo mohlo mať vplyv na verdikt, keďže sa prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov.

„Zákon nepočíta so zmenou rozvrhu práce z iných ako zákonných dôvodov, a to dokonca s takými dôsledkami, že dôjde k podstatnej zmene v obsadení senátu v už pridelenej veci. Takéto zmeny v rozvrhu práce by sa dali označiť prinajmenšom za účelové,“ zhodnotil Ústavný súd obmenu senátu v réžii Š. Harabina.

Zo senátu stiahol napríklad sudkyňu Zuzanu Ďurišovú, ktorá krátko predtým podpísala ústavnú sťažnosť proti zvoleniu Š. Harabina za predsedu Najvyššieho súdu.

Jeden sudca chýba

V pôvodnom senáte okrem Z. Ďurišovej a J. Semana sedeli sudcovia Anna Marková, Jana Zemaníková a Peter Dukes. P. Dukes odišiel ešte v lete 2012 na dôchodok. Najvyšší súd preto od leta riešil, či prípad prehnať cez elektronickú podateľňu a rozhodne o ňom úplne nový senát, alebo či vylosovať len náhradníka za P. Dukesa. V auguste 2014 sa rozhodlo, že postačí vybrať náhradníka.

Tlačové oddelenie Najvyššieho súdu na otázku TREND.sk, kto je náhradníkom za P. Dukesa neodpovedalo. Podľa informácií TREND.sk počítač vybral sudkyňu Janu Hullovú. Je členkou obchodnoprávneho kolégia, zaradená je v senáte s J. Semanom a Andreou Moravčíkovou.

Manžel J. Hullovej Peter je sudcom Okresného súdu Banská Bystria, ale od 18. apríla 2005 stážuje na Justičnej akadémii SR. V apríli 2007, keď bol ministrom spravodlivosti Š. Harabin (HZDS), uspel P. Hulla vo výberovom konaní na riaditeľa Justičnej akadémie. V tom istom roku P. Hullu zvolili poslanci za člena Súdnej rady SR, s nomináciou vtedy prišiel poslanec Mojmír Mamojka (Smer-SD). Súdnu radu opustil v máji 2012, keď sa mu skončilo päťročné funkčné obdobie.

Štefan Harabin a Ján PočiatekZdroj: SITA/Tomáš Benedikovič

Sudkyňa: Spis zatiaľ nemám

Kedy by mohol padnúť rozsudok, ťažko odhadovať. „Je potrebné, aby sa s vecou oboznámili všetci členovia dovolacieho senátu, nakoľko spis je obsiahly a vec je náročná, preto je potrebné na jej naštudovanie určitý čas,“ reagovalo tlačové oddelenie súdu s dôvetkom, že nové rozhodnutie možno očakávať „v dohľadnej dobe po tom, ako budú mať vec naštudovanú všetci piati členovia senátu“.

Ťažko povedať, kedy spis obletí všetkých piatich sudcov. „Zatiaľ som [ho] nedostala na naštudovanie,“ povedala pre TREND.sk sudkyňa Z. Ďurišová, ktorá má o kauze Tipos rozhodovať.

Pôvodne Najvyšší súd avizoval, že o žalobe Lemikonu rozhodne v prvej polovici roka 2013. Nevedno, prečo sa tak nestalo. Tlačové oddelenie súdu tvrdí, že bolo treba riešiť zloženie pôvodného senátu, keďže P. Dukes odišiel na dôchodok. Toto vysvetlenie nesedí, keďže P. Dukes išiel do penzie vyše rok a pol od rozhodnutia Ústavného súdu, všimol si denník Sme. V tom čase preto súdu nič nebránilo, aby kauzu opätovne riešil pôvodný senát aj s P. Dukesom.

Nevedno ani, prečo na Najvyššom súde kauza ožila práve počas leta. Tipos sa síce na prieťahy v konaní sťažoval, ale až neskôr na jeseň. „Sťažnosť je momentálne stále v šetrení,“ dodal pre TREND.sk ešte v decembri hovorca Tiposu Rastislav Čépe. Keď sa ani po sťažnosti prípad nepohne ďalej, môže Tipos napadnúť prieťahy na Ústavnom súde.

Schránka migrovala do Panamy

Kým predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová riešila, prečo ani po troch rokoch súd o kauze Tipos nerozhodol, ožilo aj pozadie prípadu. V utorok 28. októbra 2014 sa nechala vymazať z lichtenštajnského obchodného registra spoločnosť Lemikon Management Anstalt. Táto anonymná schránková spoločnosť je jediným akcionárom cyperského Lemikonu, ktorý sa s Tiposom súdi. Spoločnosť lichtenštajnským úradom oznámila, že sa presídli do Panamy.

Panama City, PanamaZdroj: flickr.com/Matthew Straubmuller

Daňová poradkyňa a partnerka audítorsko-konzultačnej spoločnosti BMB Leitner Renáta Bláhová vidí v sťahovaní majiteľov Lemikonu do Panamy strach z ich odhalenia. Vlani totiž Lichtenštajnsko podpísalo medzinárodné dohody o výmene bankových a daňových informácií, pre slovenské banky, daniarov i políciu bude preto ľahšie zistiť, kto je konečným užívateľom výhod z lichtenštajnskej schránkovej spoločnosti.

„Aj keď uvedenie dohôd do praxe nie je okamžité, znamená to, že zatajovanie skutočného vlastníctva v rámci Európskej únie a krajín s ňou spolupracujúcich už nebude taká jednoduchá,“ ozrejmuje R. Bláhová.

V skutočnosti je jedno, kedy Lichtenštajnsko začne reálne poskytovať ostatným štátom dáta podľa vlani podpísanej dohody. Pre skutočných majiteľov schránok je dôležité, že potom budú vedieť vyšetrovatelia získať údaje aj spätne, teda aj za rok 2014. Navyše, Lichtenštajnsko je aj medzi päťdesiatkou štátov sveta, ktoré v októbri podpísali prepracovanejšiu dohodu OECD o výmene bankových a daňových informácií, podľa ktorej sa budú poskytovať dáta za rok 2016.

Pre ľudí, ktorí nechcú riskovať odhalenie, je preto najvyšší čas presťahovať sa z Lichtenštajnska inde. Napríklad do Panamy, ktorá ponúka anonymné vlastníctvo spoločností cez akcie na doručiteľa. Okrem toho zatiaľ nezdieľa s inými štátmi OECD informácie o konečných užívateľoch výhod zo schránok, hoci to v minulosti sľúbila. Aj preto banky spravidla odmietajú otvárať účty slovenským firmám, ktoré majú majiteľov v Paname.

Presídlenie spor neovplyvní

Z oficiálnych dokumentov sa nedá vyčítať, prečo Lemikon Management Anstalt mení sídlo. Spoločnosť lichtenštajnským úradom len oznámila, že sa necháva vymazať, pretože sa zlúčila so spoločnosťou v Paname. S akou, v oznámení nezmieňuje. V cyperskom obchodnom registri je naďalej ako majiteľ spoločnosti Lemikon Limited zapísaná lichtenštajnská firma, ktorá už od 29. októbra 2014 neexistuje.

Lemikon LimitedZdroj: Cyperský obchodný register

Podľa partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andreja Leontieva to nemá vplyv na jej fungovanie. „Pokiaľ dôjde k platnému presunu sídla, a tým fakticky k zmene občianstva spoločnosti, na ňou vlastnených podieloch sa nič nemení,“ vysvetľuje A. Leontiev. V praxi presťahovaná firma len oznámi obchodným registrom v štátoch, kde sú zapísané jej dcérske firmy, že zmenila sídlo alebo aj právnu formu, pokiaľ si to presťahovanie vyžiadalo.

„Platné presťahovanie materskej spoločnosti do iného štátu nemá vplyv na spor, ktorý vedie jej dcéra, nakoľko dcéra má vlastnú právnu subjektivitu,“ reagoval advokát na otázku, či sťahovanie do Panamy môže ovplyvniť spor medzi cyperským Lemikonom a Tiposom.

A. Leontiev ešte dodal, že rizikom môže byť len situácia, keď pôvodná spoločnosť vo svojej pôvodnej domovskej krajine zanikne, no v novej krajine sa platne nezaregistruje. „Potom by mohla dcérska spoločnosť skončiť bez spoločníka, čo by teoreticky mohlo viesť až k jej zrušeniu,“ vraví A. Leontiev.

Majitelia ostávajú neznámi

Skutoční majitelia spoločnosti Lemikon Limited ostávajú aj po šiestich rokoch od prevalenia kauzy skrytí, informácie o pozadí sa totiž líšia. V roku 2008 schránku spojil český novinár Miroslav Motejlek s podnikateľom Radovanom Vítkom. Schránku totiž zastupoval jeho „dvorný“ advokát Tomáš Rybář. Neskôr začali stopy z Lemikonu viesť k J&T.

Spoločnosť Lemikon Management Anstalt totiž sídlila v meste Ruggell na rovnakej adrese na Industriestrasse ako sídlia desiatky firiem vrátane spoločností s vplyvom J&T. „Na založení a správe Lemikonu sa nepodieľame,“ povedala v roku 2011 denníku Sme hovorkyňa J&T Nikol Kubaská.

Lemikon Management Anstalt spravovala spoločnosť Ganter & Hasler Treuhandanstalt, ktorej partnerom je Markus Hasler. Jeho meno sa dostalo do českých a slovenských médií prvýkrát v roku 2009 pri „dovolenkovej“ kauze českého expremiéra Mirka Topolánka. Český lobista Marek Dalík pre M. Topolánka prenajal luxusnú vilu v Toskánsku, ktorá patrila lichtenštajnskej spoločnosti Raben Anstalt v správe M. Haslera.

Kúpnu zmluvu na taliansku vilu podpisoval bankár Ondřej Popelka, ktorý bol do leta 2012 členom dozornej rady českej J&T Banky a dodnes pre J&T pracuje.

M. Hasler spravuje napríklad aj firmu GIW – Global In-West Anstalt, ktorá nepriamo zarába na parkovnom pri bratislavskom letisku M. R. Štefánika. Na 33-percentný podiel GIW v parkovacej firme Airport Parking má záložné právo J&T Banka.

Slovenský advokát spoločnosti Lemikon Limited Peter Kubík nechcel vlastnícku štruktúru spoločnosti vysvetľovať, informácie považuje za dôverné. „Neodpovedal by som ani v prípade, keby mi tieto skutočnosti boli známe,“ dodal advokát. P. Kubík je bývalým partnerom advokátskej kancelárie podnikateľa a advokáta Zoroslava Kollára.

O čo ide v kauze Tipos

Tipos, lotéria.Zdroj: SITA/Gabriel Kuchta

Lemikon žaluje Tipos za to, že v 90. rokoch mal neoprávnene používať nielen ochranné známky bývalej Športky - Športka, Šanca a Mates, ale aj know-how Športky na organizáciu či vyhodnotenie týchto číselných lotérií.

Krajský súd v Bratislave v roku 2007 a Najvyšší súd o rok neskôr prisúdili Lemikonu odškodné 14,1 milióna eur za neoprávnené používanie ochranných známok a 33,3 milióna ako náhradu zisku, ktorý mal Tipos zarobiť neoprávneným používaním know-how na číselné lotérie Športka, Šanca a Mates.

Peniaze majú byť za roky 1996 až 2002, od 1. októbra 2002 totiž Tipos premenoval lotérie na Loto, Jackpot a Loto 5 z 35. Úročenie tieto sumy medzičasom navŕšilo o desiatky miliónov eur a celkovo môže byť momentálne v hre vyše sto miliónov eur.

Celý spor o ochranu know-how Športky stojí na znaleckých posudkoch, ale prokurátor D. Trnka o ich hodnovernosti pochybuje. V mimoriadnom dovolaní argumentuje, že znalci nesprávne určili rozsah know-how a nie je teda možné povedať, čo mal Tipos využívať neoprávnene. D. Trnka argumentoval, že každý podnikateľ má znalosti a skúsenosti, ale len ich jedinečná časť si zaslúži právnu ochranu. „Vymedzenie obsahu poznatkov a skúseností musí byť vykonané s prihliadnutím na to, či poznatok alebo skúsenosť sú všeobecné, dostupné a samozrejmé, alebo či sú jedinečné, hodnotné a užitočné,“ píše v dokumente D. Trnka.

Znalci pritom know-how Športky určili čudne. Napríklad znalkyňa Gabriela Zahatňanská, ktorú si objednal Krajský súd v Bratislave, vo svojom posudku píše, že pre chýbajúce doklady od Tiposu nevie porovnať know-how Tiposu a Športky, no v inej časti posudku tvrdí, že „know-how používané Tiposom je v podstatnej časti totožné s know-how Športky.“ Najvyšší súd v roku 2010 argument D. Trnku zamietol a tvrdil, že „súdy otázke [vymedzenia know-how] venovali dostatočnú pozornosť.“

Keď Ústavný súd pred tromi rokmi tento rozsudok zrušil, naznačil, že Najvyšší súd aj Krajský súd v Bratislave prehliadali niektoré dôkazy. Spomenul napríklad vyjadrenie profesora Masarykovej univerzity Petra Hajna, ktoré v roku 2004 predložil Tipos.

P. Hajn síce nespochybnil, že Športka mala know-how, ktoré poskytovala Tiposu, no štátna firma za to Športke pravidelne platila. Tipos totiž v rokoch 1993 až 1999 platil Športke za off-line aj on-line spracovanie stávok a číselných lotérií, celkovo ide o 286 miliónov korún. „Hodnota know-­how tak bola konzumovaná platbami Tiposu podľa uzatvorených zmlúv,“ myslí si P. Hajn.

Najvyšší súd bude tieto dôkazy a argumenty D. Trnku posudzovať odznova. Pokiaľ dajú sudcovia na rady z Ústavného súdu, je pravdepodobné, že prinajmenšom časť nárokov Lemikonu zamietnu.


Pozn.: V roku 1994 ide o údaj len za 1. až 8. mesiac, v roku 1999 len za 1. až 6. mesiac.

Ako sa skončila Počiatkova dohoda

Zdroj: SITA / AP

Ján Počiatek (Smer-SD), čoby minister financií, v roku 2008 potajme odsúhlasil podpísanie „mimosúdnej“ dohody s cyperskou spoločnosťou Lemikon Limited, oficiálne sa dokument volal Dohoda o urovnaní a prevode know-how (pretože riešila aj prevod sporného know-how). Schránková firma mala podľa dohody získať dve miliardy korún (66,4 milióna eur), reálne na Cyprus odišlo niečo cez trinásť miliónov eur. Tipos sa podpisom dohody zaviazal, že nebude napádať rozsudok, podľa ktorého má zaplatiť Lemikonu vyše miliardu korún plus úroky.

O podpise dohody informoval český novinár Miroslav Motejlek a to bol akýsi oficiálny začiatok kauzy Tipos. J. Počiatek vtedy odsúhlasil pre Tipos aj mimoriadnu bezúročnú pôžičku 1,56 miliardy korún (51,2 milióna eur), tieto peniaze mala lotériová spoločnosť poslať na Cyprus.

Dohoda sa nakoniec nenaplnila, Smer-SD po kritike ďalšiu splátku Lemikonu neposlal a v parlamente prijal expresnú zmenu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožnila bojovať proti pochybným nárokom Lemikonu cez súd. Štyri dni po vyhlásení zákona v Zbierke zákonov podal vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka prepracované mimoriadne dovolenie, ktorým zvrátil rozsudok v neprospech Slovenska.

Tipos platnosť „mimosúdnej“ dohody napadol na súde, rozhoduje o nej sudca Okresného súdu Bratislava III. Maroš Fekete. Súd konanie prerušil a čaká, ako dopadne spor na Najvyššom súde. Ten má totiž povedať, či vôbec existuje nejaké know-how Športky a v akom rozsahu je chránené. Až potom bude môcť M. Fekete povedať, či „mimosúdna“ dohoda s Lemikonom platí alebo nie.

To, že M. Fekete chce čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sa nepáčilo cyperskému Lemikonu. Uznesenie o prerušení konania napadol na Krajskom súde v Bratislave. Tvrdil, že hoci Najvyšší súd SR rozhoduje o mimoriadnom dovolení generálneho prokuratúra, nič nebráni súdu, aby platnosť mimosúdnej dohody posúdil v svetle rozsudku, ktorý Dobroslav Trnka na Najvyššom súde napadol.

Krajský súd v Bratislave tieto argumenty zamietol v rozhodnutí z 31. mája 2012, ktoré sprístupnil na žiadosť TREND.sk. „V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokuratúra Najvyšší súd SR rieši otázku existencie samotného know-how z [mimosúdnej dohody], na základe [ktorej Tipos platil spoločnosti Lemikon], a teda vyriešenie [tejto] otázky má pre konania [o platnosti mimosúdnej dohody] zásadný právny význam,“ rozhodol súd.

Dohoda Tiposu s Lemikonom

  • Tlačiť
  • 1

Tagy J&T, Najvyšší súd, Počiatek, Tipos, Ústavný súd