Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Levoča hľadá primátora. A nielen toho

19.12.2011, 19:09 | Branislav Sobinkovič | © 2011 News and Media Holding

Viac než lákaním investorov sa miestni politici vyčerpávajú politickými šarvátkami

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

Levoča

Levočskej samospráve a jej politikom sa roky nedarilo vymaniť mestečko z tieňa dvoch susedných okresných miest. Kým Spišská Nová Ves a Poprad prinášali správy o nových investoroch, Levoča spala. Výraznejšie na seba upozornila v poslednom roku – negatívnou reklamou v podobe dvoch zbabraných komunálnych volieb. Ukázalo sa, že jedným z hlavných problémov stagnácie Levoče sú miestni politici, ktorí neprerástli rozmery lokálnych partajných pieskovísk.

Dvaja kohúti

Vlani v novembri vyhral voľby na miesto primátora Levoče jej dovtedajší prvý muž Miroslav Vilkovský, kandidát koalície Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS, ND, HZD a SF. Jeho súper Milan Majerský, v drese pravicového zoskupenia KDH, SDKÚ-DS, OKS, Most-Híd, SDĽ a SAS, výsledky napadol na Ústavnom súde SR. Tvrdil, že došlo k porušeniu volebného moratória a ovplyvňovaniu rómskych voličov v prospech jeho konkurenta. Uspel a Ústavný súd označil minuloročné voľby za neplatné.

V júni sa preto uskutočnili nové voľby. Opäť mali dohru na súde, hoci tentoraz v opačnom garde: vyhral M. Majerský a sťažoval sa M. Vilkovský, ktorý tvrdil, že boli zle prerátané hlasy. Ústavný súd sťažnosti – opäť – vyhovel a vyhlásil voľby za neplatné.

Levoči momentálne šéfujú zástupcovia pravicových strán. Podľa M. Vilkovského neoprávnene. Tvrdí, že na základe ostatného nálezu Ústavného súdu má mesto riadiť on. Lebo je jeho posledným právoplatne zvoleným primátorom (v roku 2006).

Situácia sa zamotala, keď M. Majerský v reakcii na júnový verdikt Ústavného súdu vymenoval za zástupcu primátora Jána Babeja a nechal si tento krok odobriť mestským zastupiteľstvom. J. Babej krátko nato urobil z M. Majerského prednostu mestského úradu. „Pán Babej potreboval pomoc pri riadení mesta, a tak ma poprosil, či mu pomôžem,“ tvrdí M. Majerský.

M. Vilkovský označuje vymenovanie politického soka za prednostu ako zneužitie právomoci verejného činiteľa. Kvôli svojmu podozreniu už podal podnet na prokuratúru.

Na nákupy do Popradu

Oba plebiscity v 15-tisícovej Levoči sa skončili tesnými výsledkami. V prvom prípade rozdielom trinástich, v druhom dokonca len piatich hlasov. Ak keby sa mohlo zdať, že obyvatelia Levoče sú rozdelení na dva tábory, viac ako komunálna politika ich trápi životná úroveň v meste.

Jana Plačková v Levoči býva a pracuje ako účtovníčka. Na miestnych politikoch jej prekáža najmä to, že za dlhé roky urobili veľmi málo pre lepšie fungovanie mesta.

Nemá na mysli len nezrekonštruované verejné priestory či chýbajúcich investorov, ktorí by do mesta priniesli nové pracovné príležitosti. V centre mesta nemá kde ísť ani na poriadne nákupy. „Len mäsiarstvá, nejaké potraviny a inak samí Vietnamci. Za lepšími obchodmi musíme chodiť do Spišskej Novej Vsi, Popradu alebo Kežmarku,“ sťažuje sa.

Negatíva plynúce z dvoch zrušených primátorských volieb podľa nej obyvatelia v chode mesta v zásade nepocítili. Horšie sú na tom zamestnanci mestského úradu, myslí si: žijú v neistote a obávajú sa o svoje miesta.

Nezlučiteľné s podnikaním

Viaznucu rekonštrukciu verejných priestranstiev ospravedlňujú levočskí radní nákladmi, ktoré zhltne rekonštrukcia pamiatok zapísaných v databáze UNESCO. Napríklad opravami Chrámu svätého Jakuba či mestských hradieb. Mesto je povinné sa o ne starať. Robí to síce najmä vďaka štrukturálnym fondom, no aj požadované päťpercentné spolufinancovanie vyťahuje z mestskej kasy peniaze, ktoré by mohli ísť na iné investičné akcie.

Nie najlepšie rozdané karty majú Levočania aj pri získavaní investorov, ktorí sa mestu dlhodobo vyhýbajú. Historicky najväčší zamestnávatelia, liehovar White Lady a Levočské strojárne, skrachovali a namiesto nich neprišli adekvátne náhrady. Malou náplasťou bolo rozbehnutie výroby autobusov vo firme Troliga Bus.

S nádejou sa tak v meste stretli správy, ktoré prišli pred niečo viac ako rokom, že do mesta mieri francúzsko-nemecko-české konzorcium Shalter. V hnedom priemyselnom parku, na ktorý Levočania dostali osemmiliónovú dotáciu ministerstva hospodárstva, malo vyrábať komponenty pre letecký priemysel. Preto ako studená sprcha zapôsobila informácia o zrušení projektu.

So zástupcom Shalteru Jiřím Najdenovom sa TRENDU nepodarilo skontaktovať. No pred dvoma týždňami pre regionálny denník Korzár uviedol, že jeho firma upúšťa od investície pre neschopnosť mesta dodržať podmienky investičnej zmluvy. Podľa neho radnica nevytvorila podmienky na výstavbu výrobnej haly. Situáciu v Levoči označil za neprehľadnú a nezlučiteľnú s akýmkoľvek podnikaním.

„Sú to nezmysly,“ bráni sa J. Babej. Podľa neho súčasné vedenie mesta robilo všetko pre to, aby Shalteru vyhovelo. Tvrdenia investora považuje za výhovorky: „Asi sa im nepodarilo získať sľubované zákazky a teraz potrebujú na niekoho zhodiť vinu.“

Zastupujúci primátor dodáva, že J. Najdenov s mestským úradom nekomunikoval, pričom Shatler ani nie je registrovaný na Slovensku. Aj preto má pochybnosti o dôveryhodnosti projektu, ktorý sa v Levoči rozbehol pred jeho príchodom do funkcie.

Jeho indície nepriamo potvrdzuje levočský podnikateľ Ján Bagar, spoluvlastník miestnej firmy GPU, ktorá sa venuje galvanickým povrchovým úpravám kovov a plastov. Keď sa dozvedel, že Shalter mieri do Levoče, snažil sa s jeho zástupcami skontaktovať, aby zistil, či nebudú potrebovať jeho služby. Všetky pokusy nájsť niekoho, s kým by mohol rokovať, stroskotali.

Súčasná politická situácia v meste podľa J. Bagara podnikateľské prostredie nezhoršuje – lebo nemá ako. „V minulosti sme z vedenia mesta necítili žiadnu podporu. Oni mali svoje starosti, my sme mali svoje starosti,“ lakonicky hodnotí doterajší vzťah samosprávy k podnikateľom.

Vlani v novembri Miroslav Vilkovský (vľavo) preberal od ministra kultúry Daniela Krajcera certifikát o zápise mesta do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ešte ako primátor Levoče. Odvtedy sa o funkciu súdi so svojím politickým oponentom.

Rómsky barón

M. Vilkovský vyhral obe posledné voľby za primátora hlavne vďaka hlasom rómskych voličov. Svedčí o tom pohľad do sčítania hlasov vo volebných komisiách.

Najviac rómskych voličov je v desiatom okrsku, v lokalite Nad Tehelňou. Vlani v novembri tam M. Vilkovský získal o 350 hlasov viac ako jeho protivník, ktorý vyhral vo všetkých ostatných okrskoch. Zhruba rovnako dopadli aj júnové voľby.

Výrazný úspech u rómskych voličov mal M. Vilkovský podľa svojich protivníkov dosiahnuť vďaka ich ovplyvňovaniu. V podaní na Ústavný súd sa spomína aj rozdávanie potravín rómskym obyvateľom. M. Vilkovský tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že vyšetrovanie polície ani súdu nepreukázalo, že by kupoval hlasy rómskych voličov.

Podľa politickej opozície mal M. Vilkovský ovplyvňovať hlasy voličov aj prostredníctvom rómskeho podnikateľa Romana Čonku, ktorý je poslancom mestského zastupiteľstva za stranu KSS. Jeho firma mala počas uplynulého štvorročného obdobia získať zákazky na výstavbu detského ihriska a chodníka v lokalite, kde väčšinou žijú Rómovia. Otec podnikateľa bol členom volebnej komisie v desiatom okrsku, kde mal voličov inštruovať v prospech M. Vilkovského.

Podľa R. Čonku to nie je pravda: „Rómovia volili pána Vilkovského za to, čo všetko pre nich urobil.“ Ako príklady pomoci komunite spomína hlavne stavby, ktoré robila jeho firma. Že zákazky získala bez verejnej súťaže, to M. Vilkovský nepoprel: „Prečo by mali chodníky v osade Rómom robiť bieli? Keď si ich urobia nakrivo, nech nenadávajú na bielych, ale na seba.“

Článok vyšiel vo vianočnom dvojčísle TRENDU č. 50-51.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Ivan Fleischer, SITA / Viktor Zamborský

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Levoča

Diskusia (0 reakcií)