Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Lieky: drahšie to už nebude

03.06.2009, 11:14 | Ján Záborský | © 2009 News and Media Holding

K dodržiavaniu cenových pravidiel prinútila farmaceutov až hrozba vyradenia z predaja.

  • Tlačiť
  • 1

Pre farmaceutické firmy a dovozcov ich produktov to mal byť „business as usual“. Teda že si v novej kategorizácii liekov cez politické konexie, lobing, vplyv a netransparentný úradný proces cenotvorby presadia svoje. Mýlili sa.

Úradníci na ministerstvách financií a zdravotníctva politické zadanie ušetriť výdavky verejného poistenia dodržali. A netolerovali ani obchádzanie zákona, ktoré farmaceutickým firmám dosiaľ beztrestne prechádzalo. Kategorizácia cien liekov po prvý raz naozaj splnila účel, pre aký vznikla.

Zmena prístupu

drahsietouznebude01.jpg

Kľúč k úspore – výdavky na lieky tvoria tretinu nákladov na zdravotníctvo – bolo takzvané referencovanie cien. Opatrenie platné pol druha roka stanovuje, že cena lieku na tuzemskom trhu má byť maximálne na úrovni priemeru šiestich najlacnejších cenníkov v EÚ. No túto povinnosť ministerstvo zdravotníctva vynucovalo platonicky a neúčinne. Prvý raz reálne zatlačilo pred pol rokom, keď sa stanovovali ceny v kategorizácii platnej od apríla tohto roka.

Štát dosiahol ročnú úsporu v desiatkach miliónov eur, ale o metódach regulácie sa dalo pochybovať. Dodávatelia väčšiny liekov v kategorizácii povinnosť porovnávať ceny so zahraničím naďalej ignorovali. Ministerstvo si podľa nejasného kľúča vytypovalo lieky, pri ktorých sa snažilo dohodnúť zníženie ceny.

Výsledný efekt bol, že niektoré dodávatelia zlacneli, kým konkurencia si zákonnú povinnosť nesplnila. Regulátorovi sa podarilo znížiť verejné výdavky, ale de facto potrestal tých, ktorí formálne dodržali zákon.

Problém s úsporami nastával najmä pri drahých takzvaných blockbusteroch. Teda exkluzívnych a drahých liečivách. V lacnejšom segmente, kde sa na trh dostali generiká postavené na molekule, ktorej uplynul ochranný patent, funguje trhová súťaž a ceny sú na rozumnejších úrovniach. Najmä vďaka tlaku ministerstva financií sa v aktuálnom kole cenotvorby prístup regulátora zmenil.

Nespratní von

Glivec je onkologický preparát. Jedno balenie stojí takmer dva a pol tisíca eur. Berie ho síce len zhruba dvestovka slovenských pacientov, no ročne zaň poisťovne zaplatia dovedna okolo sedem miliónov eur. Podľa analýzy ministerstva financií je jeho cena jednoznačne vyššia, než je priemer v šiestich najlacnejších krajinách EÚ.

Lenže jeho výrobca Novartis si postavil hlavu a cenu nezmenil. Tvrdohlaví boli aj úradníci. Neustúpili pred citlivosťou onkologickej témy a vykázali Glivec z kategorizácie. Výnimku na priamy nákup preparátu si môže vyžiadať revízny lekár zdravotnej poisťovne. Spolu s Glivecom sa museli poberať napríklad predražené inzulíny od Novo Nordisk.

Odkaz bol úspešne doručený. Väčšina firiem pochopila, že pri stanovovaní cien nemôžu tentoraz zákon ignorovať. „Pri rokovaniach s firmami sme hovorili o faktoch a o vynucovaní dodržiavania zákona. Handrkovania o konečnú výšku ceny sa nekonali,“ zhŕňa poradca ministra financií Martin Filko.

Spresňovali sa napríklad matematické chyby či nezrovnalosti vo veľkosti predávaných balení na Slovensku a na Cypre. Skrotiť sa podarilo i chronického predražovača Hoffmann-La Roche, ktorý mal päť zástupcov v hitparáde desiatich najpredávanejších liekov s nekorektnou cenou.

Hoci referencovanie platí od začiatku roka a vedelo sa o ňom od vlaňajšieho leta, firmy sa pokúšali naťahovať rokovania pseudoargumentmi. Napríklad o časovej tiesni. Hoffmann-La Roche, ktorý takto zdôvodňoval niekoľkomesačné obchádzanie pravidiel, napokon pod tlakom za pár dní tieseň vyriešil a chýbajúce kalkulácie doplnil.

No na jeden trik ostal štát, vlastnou vinou, krátky. Nevie zatlačiť na zlacnenie liekov, ktoré sa predávajú len v pár krajinách a chýba dostatočná množina dát na výpočet referenčnej ceny. Na tú treba spriemerovať cenníky zo šiestich štátov. Keď firma umiestni na trhu novinku, ktorá je len v hŕstke ďalších krajín, zle napísaný zákon na ňu nestačí.

Úspora na dohľad

Napriek tomuto legislatívnemu nedostatku sa dá hovoriť o víťazstve regulátora, ktorému kritici, vrátane TRENDU, vyčítali netransparentnosť a neschopnosť. Výsledkom by mala byť úspora vo výške 60 až 70 miliónov eur za lieky ročne v aktuálnom kole referencovania. O niečo nižšia suma sa napočítala ako úspora pred aprílovou kategorizáciou. Zhruba polovičný efekt malo vlaňajšie opatrenie – degresívna marža.

Konečné cenové návrhy vstúpia do platnosti v októbri 2009. Z drahých liekov sa mnohé nakupujú centrálne zdravotnými poisťovňami. Tam by sa podľa M. Filka mali úspory odraziť skôr. Nové ceny ministerstvo okamžite zverejnilo – vrátane rozdielov, nominálnych i percentuálnych, medzi ministerstvom prerátanou cenou a cenou, s ktorou prišiel výrobca.

Rozdiely sa vo viacerých prípadoch rátali v desiatkach percent. Pri zhruba desatine produktov firmy s rôznymi výhovorkami nepodali cenové návrhy vôbec, doplnili ich až pri rokovaniach koncom minulého a začiatkom tohto týždňa.

Nie je vyhraté

Tlak na úsporu verejných výdavkov na lieky je namieste. Slovensko malo dlho jeden z najvyšších podielov úhrad za lieky z verejného zdravotného poistenia v krajinách OECD. Len nedávno ho predbehlo Maďarsko. Kým na Slovensku išla na lieky tretina všetkých zdravotníckych výdavkov, priemer OECD je 12,6 percenta, teda takmer o dve tretiny nižší. Pravda, na Slovensku je všeobecne nižšia cenová hladina ako inde v OECD. A tak lieky za medzinárodné ceny nad ňou viac vytŕčajú.

No pravda je i tá, že výdavky na produkty farmaceutických firiem v ostatných rokoch pravidelne stúpali, zhruba o 15 percent ročne, podobne ako príjmy zdravotných poisťovní. Podiel liekov na nákladoch neklesal. Po zohľadnení vývoja kurzu koruny a eura rástol trh ešte rýchlejšie.

Zníženie DPH a plošné zlacnenie liekov v roku 2007 – a opätovne vlani – riešili len symptómy, nie problém samotný. Práve preto sa zaviedla najskôr degresívna marža a potom účinnejšie porovnávanie cien so zahraničím. No degresívna marža v ostatnom čase zažila výnimky, ktoré jej vplyv redukujú.

Boj za zníženie výdavkov na lieky nie je vyhratý. Znížením cien prostredníctvom referencovania klesne farmaceutickým firmám obrat na Slovensku. Už teraz sa hľadajú spôsoby, ako výpadok zmierniť. Jedna z možností by mohlo byť uvoľnenie preskripčných a indikačných pravidiel.

Teda smerníc, ktoré hovoria, ktorý doktor môže predpisovať určité lieky a na aké účely. Menej reštriktívne pravidlá by mohli viesť k vyššiemu predpisovaniu liekov a teda i spotrebe. Aj tak by nemali úplne negovať dosah referencovania.

drahsietouznebude01tabula.jpg

Foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 1

Tagy zdravotníctvo