Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Macedónsko v kríze musí Európu zaujímať: Prezident udelil amnestie politikom Gorily

27.04.2016, 14:25 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Macedónci majú tiež svoju Gorilu. Pred vyše týždňom sa politická kríza v krajine rozhorela, keď macedónsky prezident Ďorge Ivanov nariadil špeciálne vyšetrovanie škandálu s odpočúvaním a korupciou zastaviť a udelil amnestie 56 politikom a podnikateľom, ktorých sa škandál úzko dotýkal.

  • Tlačiť
  • 0

Macedónsko je malá a chudobná krajina, ktorá sa zmieta v politickej kríze. Bežného Slováka by táto informácia nemusela rozrušovať, ale Macedónci sú kľúčovým partnerom Európskej únie pri riešení migračnej krízy. Na hraniciach s Gréckom čelia tlaku tisícok utečencov z Blízkeho východu a Afriky a zabetónovanie hraníc s Gréckom je jednou zo základných stratégii krajín V4, ktoré majú zastaviť prúd utečencov do strednej Európy.

Krajina, ktorá má len dva milióny obyvateľov, sa ale zmieta v ťažkej politickej kríze, ktorá by mala Brusel zaujímať. O Macedónsku sa v médiách nepíše, pretože Európa je zahltená vlastnými problémami, a preto nie je prekvapivé, že Macedónci sú oficiálnym žiadateľom o členstvo v EÚ už od roku 2005, ale rokovanie sa ani nezačali.

Krajina sa zmieta v škandále už od minulého roka

Krajina je poprepletaná všadeprítomnou korupciou, ktorá ju ťahá nadol. Začiatkom minulého roka opozičná sociálna demokracia zverejnila nahrávky, ktoré naznačovali, že vtedajší premiér Nikola Gruevski a jeho blízki spolupracovníci zo strany VMRO boli zapletení do volebného podvodu, korupcie a dvoch vrážd.

Na jednej nahrávke minister vnútra a šéf tajnej polície (obaja medzitým odstúpili) diskutujú o „masážnej funkcii“ zadných sedadiel mercedesu pre premiéra. Na ďalšej nahrávke sa dokonca dohadovala vražda.

Do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí, ktorí žiadali odstúpenie premiéra, nové voľby a dôkladné prešetrenie prípadu. Situácia sa vyhrotila v máji minulého roka, keď v meste Kumanove neďaleko Albánska zasiahli macedónske špeciálne jednotky proti albánskym teroristom – streľba si vyžiadala 22 mŕtvych a šlo o najhorší incident na Balkáne od roku 2004. Nikto nevie, čo presne stálo za konfliktom, oblasť je etnicky veľmi citlivá, ale na druhej strane konflikt mohol poslúžiť ako zastieranie korupčného škandálu.

V každom prípade až vtedy si Brusel uvedomil, že Balkán je časovanou bombou, ktorú sa nepodarí zasypať peniazmi, aby nebuchla. Krajinu museli spacifikovať až európski a americkí diplomati, s pomocou ktorých sa dohodlo na vymenovaní prokurátora, ktorý celý škandál vyšetrí. Rovnako sa dohodlo na tom, že v krajine sa vypíšu nové parlamentné voľby, ale tie sa neustále odsúvajú (aktuálne sú nastavené na 5. júna).

Protesty v Macedónsku, na uliciach demonštrovali tisíce ľudíZdroj: SITA/AP

Prezident zastavil vyšetrovanie macedónskej Gorily

Pred vyše týždňom sa situácia vyhrotila, keď macedónsky prezident Ďorge Ivanov nariadil špeciálne vyšetrovanie škandálu zastaviť a udelil amnestie 56 politikom a podnikateľom, ktorých sa škandál úzko dotýkal. Tento krok vyhnal do ulíc tisíce demonštrantov s nápismi „bez spravodlivosti nie je mier“, ktorí sa doteraz báli otvorene protestovať, pretože nechceli stratiť zamestnanie. Prezidentova milosť však bola pre nich už za hranou znesiteľnosti, píše opozičný politik Vladimir Lazarevik.

„Som presvedčený o tom, že ide o veľký krok smerom k uzmiereniu, ktorý pomôže vytvoriť atmosféru pre normálnu politickú a demokratickú konkurenciu založenú na ideách a výsledkoch a a nie na obviňovaní a deštrukcii,“ odôvodnil svoje rozhodnutie prezident.

Bývalý premiér síce v januári rezignoval, ale vytvoril z krajiny labyrint korupčného systému. V priebehu desiatich rokov vyhrávala jeho strana voľby na štátnej aj miestnej úrovni pravdepodobne podvodmi - voličmi strany boli napríklad aj Macedónci, ktorí z krajiny už dávno emigrovali alebo boli niekoľko rokov mŕtvi.

Režim nemal problém odpočúvať obyvateľov. Z dokumentov napríklad vyplýva, že bývala vláda mala k dispozícií 670-tisíc nelegálne získaných nahrávok z 20-tisíc telefónnych čísel, čo potvrdzuje chatrnú demokraciu na Balkáne.

Podľa spisu, ktorý pripravil tím nezávislých odborníkov, vláda expremiéra N. Gruevskiho zneužívala bezpečnostné služby, aby „ovládala úradníkov v štátnej správe, štátnych zástupcov, sudcov a politických oponentov“. V správe expertov z minulého roka sa píše, že vláda bola „priamo zapojená do volebných podvodov, zneužívania moci, stranícki činitelia boli v konflikte záujmov, vydierali a neprijateľne politicky zasahovali do nominácií a vymenovaní sudcov“.

Opozičný politik V. Lazarevik na blogu napísal, že špeciálny prokurátor obvinil z týchto podvodov niektorých ľudí a snažil sa prípad známy pod názvom Titanic vyšetriť, ale prezident túto snahu zmaril. „Zmanipuloval každý demokratický mechanizmus, aby vytvoril a udržal svoj autoritatívny režim,“ kritizuje systém V. Lazarevik.

Cez korupčné kanály dokázal expremiér, jeho rodina a blízky obchodní partneri nadobudnúť bohatstvo, ktoré použili na uplácanie, aby ostali pri moci. „Peniaze ukradnuté od občanov použili na platby pre lobistické skupiny, médiá, vplyvných politikov a jednotlivcov, aby si o sebe vytvorili obraz medzinárodnej podpory u miestneho obyvateľstva,“ dodal opozičný politik.

Eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn na situáciu o amnestii okamžite reagoval krízovým stretnutím vo Viedni minulý piatok, aby situáciu upokojil. Stretnutie sa nakoniec skončilo fiaskom, pretože macedónska opozičná sociálna demokracia sa odmietla na stretnutí zúčastniť.

„Napriek tomu musíme poukázať na to, že je na zodpovednosti samotných politických strán, aby dosiahli demokratický pokrok a pokrok v euroatlantickej ceste. Je to na nich, aby teraz definovali cestu, ktorou pôjdu vpred,“ povedala po neúspešnom rokovaní v stanovisku EÚ. 

Do úvahy síce pripadajú sankcie pre najvyšších politikov, ale tým sa Európska únia chce vyhnúť, pretože Macedónsko potrebuje v prvom rade ako spoľahlivého partnera v boji proti utečeneckej kríze.

Na druhej strane snahy o zblíženie Macedónska s Európskou úniou sú zmrazené už dve desaťročia zo strany Grécka, ktoré vedie s Macedónskom spor o názov. Atény odmietajú priznať Skopje právo používať názov Macedónsko, pretože sa obávajú, že toto pomenovanie v sebe môže zahŕňať územné nároky na rovnomennú grécku provinciu. Macedónsko to síce popiera, Grécko ale napriek tomu kvôli sporu blokuje Macedóncom prístup do EÚ a NATO.

Spor vyústil v marci, keď grécky minister pre migračnú politiku Jannis Muzalas rezignoval po tom, ako v jednom televíznom rozhovore použil slovo Macedónsko, čím vyvolal v Grécku rozruch.

„Únia už nemá na Macedónsko žiadny vplyv. Macedónska prihláška je blokovaná a voliči sú sklamaní,“ povedal týždenníku The Economist analytik z Univerzity Cyrila a Metoda v Skopje Nenad Markovikj.

Macedónsko je síce výnimočné tým, že sa v roku 1991 dokázalo na Balkáne osamostatniť bez vojny, ale jeho vnútro je chaotické s dlhodobými existenčnými problémami. Je to vnútorne nestabilná krajina s početnou albánskou menšinou, ktorá je kultúrne iná ako zvyšok krajiny. Macedónci by si možno zaslúžili priblížiť sa k európskym štruktúram, ale momentálne na to nemajú a amnestie od prezidenta sú dôkazom, že krajina má ešte ďaleko od právneho štátu európskeho typu.  

  • Tlačiť
  • 0

Tagy amnestie, kríza, Macedónsko, utečenci

Diskusia (0 reakcií)