Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mafia neschopných v slovenskej vede

06.12.2010 | Fedor Blaščák

Diskusia (3 reakcie) Pravidlá diskusie

06.12.2010 | janoo

Vzhľadom k tomu, aké kvantum študentov študuje na "univerzitách" a vysokých školách sa mi zdá predstava "neoddeliteľného spojenia medzi výskumom a výučbou" mierne utopická. Garantujem vám, že minimálne 80% mojich spolužiakov nemá záujem o účasť na vedeckom výskume. Pre prácu vo výskume je potrebné dostať sa v úzkej špecializácii na hranice poznania.Ak zoberieme do úvahy podiel populácie, ktorá ide na vysokú školu, minimálne nadpolovičná väčšina študentov nemá na uplatnenie vo vede ani chuť, ani schopnosti. Dokonca významné percento študentov ako keby nemalo záujem ani o normálne štúdium, len o titul.
Vysoké a školy a univerzity tak v prvých dvoch stupňoch (Bc., Ing./Mgr.) splývajú do inštitúcii poskytujúcich viac či menej kvalitné odborné vzdelanie, ktoré sa ale v žiadnom predmete možno okrem diplomovej práce, nedostáva na hranice poznania a nepribližuje k výskumu.
Ak chcete vychovávať výnimočných vedcov už od prvých dvoch stupňov vysokej školy, musíte ich "odčleniť od stáda". Ako? Napr. elitnejší a náročnejší štúdijný odbor (30 študentov namiesto 500), výberové predmety, možnosť absolvovať predmet v dvoch náročnostiach, zapájať do výskumu už od prvého ročníka tých schopnejších, čo majú záujem, atd., viac ma narýchlo nenapadá.

06.12.2010 | mojnazor

Nikto neuprie diskutujúcim pánom ich výsledky a zásluhy. To ale neznamená, že s nimi možno súhlasiť. Po prvé, už roky sa tu masírujú vysoké śkoly, aby sa z nich stali výskuné univerzity. Je to jednoducho hlúposť. Pre výskum má potrebné nadanie a vôľu iba ak 5% študentov a viac ich - ako výskumníkov - ani netreba. Tých, ktorí na to majú treba podporiť - personálne aj materiálne, aby sa ich talent nepremrhal a aby z tých 5% aspoň polovica skutočne vo výskume pôsobila bez elementárnych prekážok a zmysluplne. Musíme si uvedomiť, že už pri počte detí 50 a viac tisíc a pri 30% podieli VŠ na populácii toto číslo predstavuje 50 x 40 x 0.3 x 0.025 = 15 tisic výskumníkov, čo pri adekvátnom odmeňovaní, násobných bežných a investíčných nákladoch na jedného výskumníka oproti priemernému pracovníkovi znamená minimálne 3% HDP nákladov. Dnes nevieme zaplatiť ani zlomok tejto sumy. Okrem toho, človek poznačený optikou výskumníka je málokedy použiteľný pre "prax". Na to treba tých "druhých". Po druhé, fakt, že VŠ a rôzne vedecké kolégiá a rady dnes okupujú mafie starých kamarátov sa ničím nevymyká zo zvyklostí v iných oblastiach života u nás a v podstate len na slovenský spôsob kopíruje zvyklosti v zahraničí. Prekvapuje ma, že to páni nezbadali. Rozdiel je v kvalite výskumu - ale tá naozaj závisí na podmienkach. Peniaze neurobia z blbca a karieristu vedca, ale umožnia, aby sa zvyšila vo vedeckej komunite hustota skutočných vedcov nad kritickú úroveň, takých, ktorí majú talent a vôľu a predpoklady robiť medzinárodne akceptovaný výskum. Potom sa dá očakávať aj to, že blbci a karieristi sa medzi nimi neuplatnia. Mizerné podmienky vyhovujú skôr podpriemerným až mizerným vedcom. Výnimky potvrdzujú pravidlo.

06.12.2010 | TYTO

čo na utópiu platí vždy je skepsa. mimochodom nefunguje práve tá na základe zúženej optiky? utópiu charakterizuje skôr rozšírovanie kontextov (univerzalizmus). Tak, či onak, v dôsledku ide zrejme o to, čo nás viacej inšpiruje. Poznáte tú legendu, ako mimozemšťania pristáli zač. 20. storočia v centre Budapešti a potom sa po svete pohybovali v prezlečení za maďarských vedcov? 4 špičkoví teoretickí fyzici jednej epochy: Leo Szilard (1898), Eugene Wigner (1902), John von Neumann (1903), Edward Teller (1908) a jeden prvoligový svetový matematik Paul Erdos (1913) mali na strednej škole jedného učiteľa matematiky - Lászlo Rátza. Ten reformoval vyučovanie na škole so zámerom, ktorý L. Kováč v rozhovore akoby len zopakoval: "Výchova mladých ľudí musí byť na prvom mieste rozvíjaním a kultivovaním emócií a tým formovaním ušľachtilých osobností a až sekundárne „vbíjaním“ konkrétnych znalostí do mozgov mladých ľudí a ich prípravou na profesionálny život."

No a teraz ide o to, že tá polovica z vašich 5% percent sa niekde musí stretnúť. Niekde, kde "ušľachtilosť" berú vážne a nie ako výnimku z pravidla. Ked to pred sto rokmi zvládli na evanjelickom gymnáziu v Budapesti, je dnes útopiou klásť podobné nároky? Na univerzitu?