Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Magická šestka v nezamestnanosti, ale aj nové chudobné okresy

11.08.2017, 18:00 | Zuzana Kollárová | © 2017 News and Media Holding

Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť v histórii. Miera evidovanej nezamestnanosti v júni tohto roka klesla prvýkrát pod sedem percent na úroveň 6,9 percenta. Regionálne rozdiely sú však naďalej obrovské.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

V porovnaní s májom 2017, keď bola miera evidovanej nezamestnanosti 7,35 percenta, klesla o 0,45 percentuálneho bodu. Medziročne sa znížila o 2,55 percentuálneho bodu. V júni sme mali tiež najmenej nezamestnaných v celej histórii samostatného Slovenska - 221-tisíc.

Neprehliadnite

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 187 997 osôb. Medzimesačne, v porovnaní s májom 2017, klesol stav o 12 394 osôb. Medziročne sa znížil o 68 618, čo je o 26,74 percenta osôb menej. 

Veľké regionálne rozdiely

Pri prezentácii týchto dobrých čísiel premiér Robert Fico povedal, že sú to absolútne čísla a „nikto nemôže nič spochybniť“. Cieľom kritiky však nie je spochybňovanie priaznivých čísiel, ale poukázanie na to, že aj dobrý vývoj má svoje negatíva. Na okresnej úrovni sa nezamestnanosť znížila v 73 okresoch, napríklad v Poltári sa znížila za dva roky až o 8,41 percentuálneho bodu, ale v piatich okresoch bol zaznamenaný nárast.

Slovensko patrí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj naďalej medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti.

Za hlavné bariéry, ktoré bránia rozvoju regiónov na Slovensku pokladá INEKO vzdelávací systém, ktorý málo rozvíja zručnosti, nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, vysoké odvodové zaťaženie pre ľudí s nízkym príjmom, ako aj zložitú administratívu a korupciu pri čerpaní prostriedkov.

Zatiaľ čo regióny západného Slovenska zápasia s rastúcim nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, pre regióny južného a východného Slovenska ostáva výzvou naďalej dlhodobá nezamestnanosť charakterizovaná nízkou mobilitou a nízkou úrovňou vzdelania a kvalifikácie pracovnej sily.

V okrese Rimavská sobota bola k 30. júnu nezamestnanosť nad 20 %, v okresoch Revúca, Rožňava, Kežmarok, Svidník a Medzilaborce sa pohybovala od 15 do 20 %.

Inštitút zamestnanosti upozornil, že počet dlhodobo nezamestnaných síce za posledné štyri roky na Slovensku klesol o 50 %, ale v dvanástich najmenej rozvinutých okresoch klesol iba o 40 % a počet nezamestnaných iba o 33 %.

Ďalšie ohrozené regióny

Najmenej rozvinuté okresy sú okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Patrí sem okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie.

„Rastúce regionálne rozdiely ilustruje aj fakt, že minulý týždeň, aj bez zmeny metodiky, pribudol ďalší najmenej rozvinutý okres – Gelnica,“ zhodnotil vývoj v regiónoch Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ďalším novým problémovým regiónom majú byť Medzilaborce.

V júni 2014 žilo v dvanástich najmenej rozvinutých okresoch 13 % obyvateľov Slovenska, ale 24 % nezamestnaných SR a 30 % dlhodobo nezamestnaných SR. Do júna 2017 sa situácia týchto okresov zhoršila: je v nich 27 % nezamestnaných SR a až 36 % dlhodobo nezamestnaných Slovenska.

Problémom zaostávajúcich regiónov sa venuje špeciálny zákon a vláda menovala aj splnomocnenca (Anton Marcinčin), ktorý organizuje pomoc najmenej rozvinutým okresom prostredníctvom akčných plánov. Tie sumarizujú aktivity operačných programov, štátnych podnikov alebo verejných inštitúcií plus najmenej rozvinutým okresom štát udeľuje regionálny príspevok.

Podľa Inštitútu zamestnanosti je tento štátny príspevok veľmi nízky. Napríklad, ak by sa okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí. Regionálny príspevok však predstavuje iba 1,3 milióna eur ročne. Je to okolo 11 eur na jedného nezamestnaného mesačne,“ konštatoval M. Páleník.

Podľa neho priame a nepriame náklady prípravou akčných plánov, s výjazdovými zasadnutiami vlády, so samotným vybavovaním žiadostí sú často porovnateľné s celkovou výškou pomoci (12 miliónov eur na 5 rokov pre 12 okresov).

Inklúzia do trhu práce

Aby sa podarilo znížiť nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch na úroveň porovnateľnú s priemerom SR, je podľa inštitútu nutné zvýšiť pomoc tridsaťnásobne, smerovať túto pomoc na dlhodobú nezamestnanosť a zaviesť byrokraticky nenáročné používanie tejto pomoci formou inkluzívneho trhu a napokon sprehľadniť, zjednodušiť a zefektívniť všetky procesy.

Súčasná forma podpory znižovania regionálnych rozdielov cez akčné plány nedokáže adekvátne znížiť nezamestnanosť v horizonte kratšom ako 200 rokov. Preto inštitút opätovne navrhuje zavedenie inkluzívneho trhu. Ten dokáže efektívne, transparentne a hlavne viditeľne pohnúť nezamestnanosťou aj v regiónoch, kde je extrémne vysoká. Na rozdiel od súčasného prístupu využíva inkluzívny trh štandardné zmluvné vzťahy, používa pravidlá a sankcie za ich porušenie rovnaké pre všetkých, umožňuje decentralizované rozhodovanie, zabezpečuje plynulý a primeraný tok financií a hlavne mení správanie celého verejného sektora v prospech inkluzívneho rastu a rastu zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, segregovaných Rómov.

Inkluzívny podnik je v ponímaní inštitútu podnik, ktorý sa zaviazal, že tri štvrtiny jeho zamestnancov budú z cieľovej skupiny dlhodobo nezamestnaných. Ako kompenzáciu za tento záväzok sa bude môcť uchádzať o inkluzívne verejné obstarávanie, kde bude súťažiť s ostatnými inkluzívnymi podnikmi.

Inkluzívne verejné obstarávanie môže byť primárne (napríklad upratovanie exteriéru, čistenie turistických chodníkov) alebo sekundárne (napríklad povinnosť staviteľa diaľnice použiť 3 % rozpočtu na subdodávky od inkluzívnych podnikov). Obce by mali dostať 15 % ich podielových daní (25 miliónov eur ročne) na inkluzívne verejné obstarávanie. Na aké konkrétne činnosti tieto financie obec využije, je na rozhodnutí obce. Môže ísť o upratovanie, obnovu školy, výsadbu okrasných kvetín. V druhom slede by mal byť inkluzívny trh rozšírený na všetky obce v SR a na aktivity ako oprava kultúrnych pamiatok, vodohospodárska ochrana, odstraňovanie invazívnych rastlín z chránených území.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Tagy nezamestnanosť, regionálne rozdiely