Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Martin Filko: Sme ochotní riskovať naše kariéry

S Martinom Filkom sme o jeho budúcnosti hovorili vo štvrtok minulý týždeň. Na stôl dal spolu s jeho kolegami zásadnú reformu o rozhodovaní štátu, ktorá by významne prispela k lepšie spravovanému Slovensku. Po pol hodine rozhovor prerušil, aby sa išiel definitívne dohodnúť s ministrom financií, či môže na tejto reforme spolu so svojím tímom pracovať. Zo stretnutia s Petrom Kažimírom prišiel v dobrej nálade. Mal sa stať šéfom nového orgánu rezortu, pod ktoré by spadal Inštitút finančnej politiky a celá rozpočtová sekcia, aby mohol reálne pracovať na svojom projekte. Po tragickej udalosti z pondelka ide o jeho posledný a o to dôležitejší rozhovor.

30.03.2016, 01:00 | Filip Obradovič | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 31

Rozprávam sa s hlavným ekonómom novej vlády?

Myšlienka je, aby sa všetky dôležité agendy, ktoré súvisia s plánovaním politík, analýzou, prípravou a realizáciou rozpočtu robili pod jednou strechou, pod mojím vedením. To znamená riadenie Inštitútu finančnej politiky a sekcie rozpočtovej politiky na ministerstve financií.

Dôvod je ten, že v rámci našej iniciatívy lepšieho rozhodovania štátu chceme robiť aj hodnotenie ex ante veľkých rozhodnutí štátu v oblastí investícií, politík, prevádzky aj regulácie. Ale tak isto sa chceme pozrieť aj na ucelené celky verejných výdavkov z hľadiska toho, či dosahujú efektívne výsledky v prospech občanov, ktoré by mali, alebo ich dosahujú menej, prípadne vôbec nie. Samozrejme, potom by dôsledkom toho malo byť, že tie menej efektívne alebo úplne neefektívne výdavky by sa osekali a peniaze by sa presunuli do tých oblastí, ktoré prinášajú občanom najväčší prospech.

Neprehliadnite

To už však opisujete projekt value for money.

Áno. Ale toto je práve ten dôvod, prečo tu robíme nejakú reorganizáciu. Chceme, aby verejné financie a verejné politiky prinášali lepšie výsledky.

Keď hovoríte „chceme“, o koho konkrétne ide?

Vedenie ministerstva financií. A na to, aby sme to urobili, musíme našu inštitúciu na to pripraviť. Keď sa pozrieme na to, ako sa Slovensku darí ekonomicky a ako vyzerajú veľké čísla rozpočtov, tak sme na tom rovnako alebo lepšie než naši susedia. Ale keď sa pozrieme na výsledky verejného sektora v školstve, v zdravotníctve, v informatizácii, v kvalite života všeobecne, tak zaostávame nielen za vyspelým svetom, čo by sa dalo vysvetliť históriou a tým, že sme stále chudobnejší, ale zaostávame aj za našimi susedmi. A to už je niečo, čo by sme sa mali snažiť čo najskôr prekonať.

Autormi tohto projektu ste vy, váš kolega z IFP Štefan Kišš a Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prečo s tým prichádzate teraz?

Skôr by som povedal, že sme iniciátormi tejto iniciatívy. Ten príbeh poznáte. Vznikol na parížskom letisku, kde sme na jeden deň kvôli snehovej búrke museli zostať. Zamýšľali sme sa nad tým, že už budeme mať deficit verejných financií pod troma percentami, vyzerá to tak, že sme odstránili najhoršie rozpočtové dôsledky krízy, čo ďalej by sa dalo urobiť vo verejných financiách pre osoh občanov. Tie veľké rámce v oblasti ekonomiky sú v poriadku, máme nejaké inštitúcie, procesy, ktoré to riadia, aby sme sa neodchyľovali. Ale na druhej strane nemáme žiadne pravidlá, žiadne inštitúcie na to, ako robiť dobre veľké rozhodnutia na mikroúrovni jednotlivých politík a investičných projektov.

Keď sme sa vrátili domov, túto myšlienku sme rozpracovali, začali sa pozerať na to, aká je skúsenosť v krajinách, ktoré sú v dobrom rozhodovaní štátu na tom najlepšie. Čiže v severských, niektorých anglosaských či v Holandsku.

Paríž sa udial pred dvoma rokmi?

Nie, bolo to vo februári 2013. Už vtedy sme vedeli, že tak ako sme nastavili konsolidáciu, tak by nás mala dostať pod tri percentá. Potom sme na tom pracovali sami pre seba do zásuvky. Zlom nastal v minulom roku, keď sme túto myšlienku prezentovali ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Dal nám vtedy zelenú, aby sme na tom začali oficiálne pracovať aj na ministerstve. Vtedy sa z toho stal normálny projekt, na ktorý boli vyčlenení analytici IFP, a začali sme pracovať už na konkrétnych veciach. Niektoré z nich sa dostali aj do médií.

Bratislavská nemocnica a obchvat.

Áno. Tieto dva projekty boli pre nás najvýznamnejším testom. O nich bolo totiž rozhodnuté tradičným spôsobom: „Chceme to, je nám jedno, aké sú alternatívy. Chceme to, nepozeráme sa na cenu. Ideme do toho.“ Tak sme si sadli s našimi partnermi (ministerstvá zdravotníctva a dopravy, pozn. TREND) a vysvetlili sme si, že tu máme nejaký problém. Jednak nedostatočná zdravotná starostlivosť v bratislavskom okrese, ako aj zlá dopravná situácia v hlavnom meste. Cieľom bolo hľadať spôsoby, ako vyriešiť takto zadefinovaný problém. Nie hneď niečo postaviť.

No ale zvíťazil ten druhý variant. Niečo sa postaví a nevieme, či to tie problémy naozaj vyrieši.

Čo sa týka bratislavskej nemocnice, bohužiaľ, sa nám nepodarilo dostať od našich kolegov zo zdravotníctva návrh, ako by tá nemocnica mala vyzerať po medicínskej, technickej a ekonomickej stránke. V konečnom dôsledku sme tak museli zobrať pôvodnú štúdiu realizovateľnosti, dali sme do nej nejaké parametre, ktoré sme pokladali za realistické, a urobili sme odhad scenárov, ktoré sme pokladali za realistické. Preskúmali sme päť možností a ako je známe, vyšlo nám, že najhoršie by bolo nerobiť nič. Druhá najhoršia možnosť bola paradoxne tá, na ktorej pracovali kolegovia z ministerstva zdravotníctva a teda výstavba nemocnice pomocou verejno-súkromného partnerstva. Ukázalo sa však, že najlepšie by bolo postaviť to za štátne peniaze.

Martin FilkoZdroj: Maňo Štrauch

S čím ste išli aj von.

Áno, najskôr sme to komunikovali ministerstvu zdravotníctva a potom sme to povedali aj verejnosti. Dôležité je, že nový minister zdravotníctva sa bude musieť pozrieť na ten projekt a my mu poskytneme samozrejme súčinnosť. Bude sa musieť rozhodnúť, či radikálne prekonfiguruje súčasný projekt rezortu alebo nie.

Naopak pri diaľnici už výsledok poznáme.

Diaľnica bol odlišný projekt. Rezort dopravy pod vedením štátneho tajomníka Viktora Stromčeka s nami úzko spolupracoval. Mali veľmi silnú preferenciu riešenia verejno-súkromného partnerstva. Spoločným úsilím a dobrou súťažou sa nám nakoniec podarilo znížiť cenu obchvatu o takmer šesťdesiat percent. Ale ak by som mal úplne férovo povedať, sú tam dve slabiny. Prvá slabina je, že pri rozhodovaní sme neboli schopní rozlúsknuť socio-ekonomické benefity, teda to, čo tá diaľnica prinesie.

Nemali ste kapacity?

Nemali sme kapacity, nemali sme know-how. A zatiaľ sme ani nenašli spoločnú reč s dopravnými inžiniermi. Preto sme si dali za úlohu tu na ministerstve financií dať do jednej miestnosti všetkých významných dopravných inžinierov, ktorí nám urobia workshop. Prejdeme si s nimi, aké sú nástroje pri výpočtoch, metodiky, čo myslia tým, keď použijú nejaký konkrétny termín a podobne. Naším cieľom nie je byť dopravnými inžiniermi, ale potrebujeme sa dostať na úroveň, aby sme mohli byť pre nich odbornými partnermi.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 4
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 31

Tagy Martin Filko