Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Megaotáznik

04.02.2007, 23:55 | Gabriel Beer | © 2007 News and Media Holding

Názor |

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

Názory

Prečo to nebrať, keď núkajú. Tak sa dá zhrnúť projekt postaviť normálnu železničnú trať popod hlavné mesto s prispením peňazí Európskej únie. Na druhej strane, ak by neexistovala možnosť príchodu peňazí z Bruselu, iba ťažko by sa mohol zrodiť podobný projekt. Najoptimistickejšie alternatívy hovoria, že za koľajnice popod mesto a tunel pod Dunajom únia spolu so slovenským rozpočtom zaplatia viac ako 15 miliárd korún. Ako to už býva u ťažko predvídateľných megalomanských verejných stavieb, cifra sa obyčajne zvyšuje.

Za túto sumu Bratislavčania nemôžu očakávať žiadne vážne vyriešenie hromadnej dopravy. Výhodu by pocítili skôr ľudia z prímestských obcí a miest, zvyknutí dochádzať do zamestnania vlakom. Na autobusy a električky by nenastupovali len na doterajších železničných staniciach, ale dostali by sa trocha bližšie k centru mesta či rýchlejšie na najbližší okraj Petržalky.

Lenže spolupráca mesta, rezortu dopravy a Európskej únie by mohli priniesť zaujímavejšie projekty. S vyšším efektom pre ľudí a s rovnakým pre politikov – niekoľkominútovým zábleskom v televíziách. Bratislava už desaťročia žije v rojčení o nosnom dopravnom systéme. Z pôvodného ľahkého metra sa samospráva vďaka triezvejšiemu pohľadu na finančné možnosti prepracovala k električke. Zatiaľ spájajúcej iba okraj centra s najväčším slovenským sídliskom. Podľa odhadov aj na túto akciu bude treba približne osem miliárd korún a magistrát dnes hľadá finančné konštrukcie, ako naplniť aspoň túto potrebnú víziu.

Na to, aby sa do reality dostalo akési ľahké metro, ktoré by presvedčilo mnoho ľudí, aby presadli z áut do hromadnej dopravy, v súčasnosti nie sú ani finančné možnosti, ani politická vôľa. A na takéto akcie je ozaj ťažko napasovať do projektov potrebné slohové cvičenia typu „prepojenie krajín“, „zbližovanie národov“ či „možnosti zamestnávania znevýhodnených skupín“, ako si to žiada etiketa európskych projektov.

Na železničiarsky tunel pod Bratislavou projektanti už dostali zmluvu a šancu inkasovať z najväčšej projekčnej súťaže na Slovensku. Je to zatiaľ jediná istota tohto projektu. Lebo ani pri tejto stavbe sa nedá definitívne predpovedať budúcnosť. Či „dunajský tunel“ nestihne napriek politickej podpore a prísľubov z Bruselu osud desaťročia plánovaného bratislavského metra. Keď inkasovali najmä projekčné firmy a poradenské spoločnosti bez reálneho a viditeľného výsledku.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Názory

Diskusia (0 reakcií)