Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ministerka zlých vtipov

22.07.2009, 13:47 | Rado Baťo

Názor | R. Baťo: Viera Tomanová sa rozhodla pomáhať kríze.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

Názory

Schopnosť prilákať kompetentných manažérov nepatrí medzi prednosti predsedu vlády. Napríklad v sociálnej sfére.

Fakt, že sa o kľúčovú agendu stará duo Viera Tomanová a Dušan Muňko, je frustrujúci aj mimo hospodárskej krízy. No neschopnosť nepatrí na Slovensku medzi závažné dôvody odchodu ministrov a vysokých úradníkov. Treba sa s nimi naučiť žiť. A pre podnikateľov to bude opäť ťažšie. Chystá sa na nich záležitosť rovnajúca sa kartelizácii nákladov na pracovnú silu.

Firmám hrozí, že štát im namieša kokteil v podobe rastu minimálnej mzdy a direktívneho rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na všetkých zamestnávateľov v odvetví. Netreba ekonomického génia, aby si domyslel, čo to znamená – zvyšovanie nákladov na pracovnú silu v období, keď sa firmy budú spamätávať zo strát spôsobených krízou. A ekonomika sa bude vyrovnávať s kulminujúcim náporom nových nezamestnaných.

radobato.jpg

To, že minimálna mzda a kartelizácia pracovných benefitov je dlhodobá agenda odborových predákov, netreba zdôrazňovať. Ich požiadavka na deväťpercentný rast v situácii stagnujúcich či padajúcich zárobkov je šialená. Rovnako ako ešte tvrdší pokus o direktívne rozširovanie kolektívnych zmlúv ako ten dnes platný. Prekvapený by nemal byť nikto. Odborárski bossovia potrebujú tri veci – privilégiá v pracovnom práve, nerušenú správu majetkového fondu a malicherný pocit moci. Viera Tomanová im dopriala všetko.

Medzi centralizovaným zvyšovaním nákladov práce a devastovaním pracovného trhu nie je nejaké mechanické spojenie, ako sa to často interpretuje. Funguje to skôr ako v porekadle o džbáne a vode. Ekonomický boom dokáže relatívne úspešne absorbovať rastúcu záťaž dovtedy, kým to nepraskne. A obdobie krízy a rekonvalescencie je presne situácia, keď sa riziko zvyšuje. Pred ešte horšími dôsledkami odborársko-tomanovského paktu chráni podnikateľov aspoň odpojenie odvodov od minimálnej mzdy od budúceho roka. Ale na torpédovanie krehkého procesu oživenia stačí i menšia nálož.

V prípade nedohody medzi zamestnávateľmi a odborármi má osud minimálnej mzdy a jej dôsledkov v rukách ministerka a vláda. Rovnako môže kabinet stopnúť zmeny týkajúce sa odvetvových kolektívnych zmlúv. Ale nevyzerá to, že by sa vláda Roberta Fica chystala možnosť nezhoršovať dôsledky krízy využiť. Pre zamestnávateľov by mal zazvoniť budíček. A ich združenia by mali nahlas preladiť z agendy natŕčania rúk na protikrízovej rade späť na tému podnikateľské prostredie.

Jedna z dôležitých súčasných otázok je, kedy a v akej miere sa Slovensko dokáže priblížiť k predkrízovému tempu zvyšovania životnej úrovne. Momentálna odpoveď je taká, že kým budú vo vláde operovať záškodníci ako Viera Tomanová, nebude to nikdy.

Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk

  • Tlačiť
  • 1

Tagy Názory