Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Molenbeek je dôkaz zlyhania Belgicka, kde sa rodia radikáli

17.11.2015, 00:08 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Molenbeek, odkiaľ pochádzali aspoň dvaja teroristi, delí od historického a turistického centra Bruselu len rieka. Stačí prejsť cez most a človek sa ocitá akoby v inom meste. Ide o priemyselnú časť Bruselu, ktorá od finančnej krízy chradne a nezamestnanosť je tam trojnásobne vyššia ako v iných častiach krajiny. Ide o územie, ktoré mladého človeka stigmatizuje.

  • Tlačiť
  • 45

Hlavou parížskych útokov z piatka 13. je údajne Belgičan marockého pôvodu Abdelhamid Abaaoud, ktorý pochádzal zo štvrte Molenbeek na západe belgickej metropoly. Býva v nej početná moslimská komunita a je považovaná za baštu džihádistov. Žili tam najmenej dvaja z teroristov, ktorí útočili v Paríži.

V prepočte na svoju populáciu, Belgicko produkuje najviac moslimských bojovníkov v západnej Európe. „V tejto malej krajine s 11 miliónmi obyvateľov bolo identifikovaných 494 džihádistov, z toho 272 bojuje momentálne v Sýrii alebo v Iraku, 75 je považovaných za mŕtvych, 134 sa vrátilo a 13 je na ceste,“ tvrdí francúzsky denník Le Monde.

Generácia, ktorá chce rovnaké práva

Molenbeek je extrém. Chudobná a najmladšia štvrť Bruselu je príkladom nezvládnutej asimilácie a nedostatku pracovných príležitostí v inak bohatej krajine Európskej únie, ktorá v mladej generácii vyvoláva zmätenie a frustráciu.

Pocit neplnohodnotných ľudí vytvorili generáciu stratených duší. Mladí ľudia z imigrantských rodín majú odlišný postoj než ich rodičia. Tí do Belgicka, Francúzska, Nemecka, Švédska alebo Británie prišli v 60. až 80. rokoch za prácou, ktorej bolo na rozdávanie. Kým ich rodičia sa v hostiteľskej krajine cítili ako cudzinci, ich deti ju už považujú za svoj domov a požadujú rovnaké práva ako ostatní.

Belgický premiér Charles Michel priznal, že všetky útoky alebo pokusy o terorizmus sú spájané práve s Molenbeekom, čo „je obrovský problém“. „Skoro vždy sa to viaže k Molenbeeku. Dovoliť to bola nedbalosť. Teraz za túto laxnosť platíme,“ povedal premiér. 

Minister vnútra Jan Jambon cez víkend dokonca priznal, že polícia a tajné služby nad územím len pár kilometrov od európskych inštitúcií stratili kontrolu.

Táto belgická štvrť sa objavila v médiách počas leta v súvislosti s džihádistom Ayoubom El Khazzanim, ktorý mal byť napojený na teroristické skupiny a v Sýrii bojoval za Islamský štát (ISIS). Koncom augusta vytiahol vo vlaku z Amsterdamu do Paríža samopal, ale len vďaka duchaprítomnosti dvoch vojakov sa nestala vo vlaku tragédia. 26-ročný Maročan vtedy polícii povedal, že plánoval iba lúpežné prepadnutie vlaku a zbraň našiel len náhodou v parku.

V Molenbeeku bola dlho aktívna skupina Sharia4belgium založená v roku 2010. Tá bola podľa denníka The New York Times založená za účelom propagácie islamského práva. Momentálne prebieha s členmi organizácie súd, keďže členovia aktívne verbovali mladých ľudí. 

Po útokoch na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo zasiahla belgická polícia v mestečku Verviers, kde zatkla 13 osôb. Muži boli podozriví z plánovania útokov na belgické policajné stanice. Pri operácii zomreli dvaja podozriví. Starostka Molenbeeku Françoise Schepmansová potvrdila, že obaja pochádzali z jej štvrte.

V Molenbeeku si prenajal izbu aj Mehdi Nemmouche, ktorý v máji 2014 zabil pred Židovským múzeom v Bruseli štyroch ľudí. V štvrti býval aj Hassan El Haski, ktorý bol obvinený z teroristických útokov v Madride 2004.

Šesť kilometrov od európskych inštitúcií

Molenbeek delí od historického a turistického centra Bruselu len rieka, ale stačí prejsť cez most a človek sa ocitá akoby v inom meste. Ide o priemyselnú časť Bruselu, ktorá sa počas industriálnej éry rozpínala, ale po Veľkej hospodárskej kríze chradne. V oblasti je množstvo schátraných domov, nehnuteľností sú v exekúcii a lokalita má zároveň najvyššiu mieru nezamestnanosti v celom Belgicku - na úradoch práce je evidovaných 30 percent ľudí (v celej krajina je pritom oficiálna nezamestnanosť 8,7 percenta).

Viac ako štvrtina z 95-tisíc obyvateľov tejto štvrte nemá belgický pas. Veľkú časť tvorí marocká a turecká komunita. Z nich mnohí bývajú v nájomných domoch a sú závislí od sociálnych dávok, ak sú samozrejme registrovaní.

Táto mestská časť sa výrazne podobá parížskej štvrti Sevran, kde rovnako žijú prevažne imigranti a ktorá je sociálne oddelená od inak bohatého Paríža.

Peniaze na integráciu sa v minulosti vyparili a opatrenia sú neúčinné. Obe štvrte majú problém už v školách. Na predmestiach Bruselu aj Paríža chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, úrady práce neposkytujú sociálne slabším dostatočnú odbornú pomoc. Učiteľom a kariérnym poradcom konkurujú gangy a drogoví díleri. V testovaní 15-ročných študentov v matematike a jazyku, Francúzi dosiahli obrovskú priepasť medzi najlepšími a najhoršími žiakmi - oveľa väčšiu ako v podobných vyspelých krajinách. 

Ekonómovia pred pár rokmi poukázali na fakt, že až 37 percent detí rodičov - imigrantov má problémy ukončiť stredoškolské vzdelanie, v prípade potomkov domácich je percento len 17. 

Mnohí z nich sú vylúčení zo spoločenského a ekonomického života, preto zmysel života hľadajú v radikalizácii. ISIS im ponúka lacné riešenia, ako byť užitoční, a zároveň im dáva zmysel života – bojovať proti bezbožníkom, ktorí im nechcú dať šancu žiť slobodne.

Vo štvrti Molenbeek, ktorá je známa aj ako „Little Manchester“, sa vytvorili etnické ghettá, ktoré arabských imigrantov priťahovali nielen kultúrnou blízkosťou, ale hlavne nákladmi na bývanie uprostred schátraných ulíc.

„Prišiel som sem pred 50 rokmi. Samozrejme, bola tu vždy nejaká kriminalita, ale žilo sa tu dobre. Pred pár rokmi sa to ale zmenilo. Prišli títo radikáli. Nie sú dokonca ani skutočnými moslimami,“ povedal pre server Politico.eu Mohamed, ktorý je majiteľom lokálneho obchodu.

No-go zóny

Brice De Ruyver, ktorý pracoval osem rokov ako bezpečnostný expert pre belgického premiéra Guya Verhofstadta, tvrdí, že vo štvrti sa spája niekoľko problémov naraz, ktoré vláda podcenila. „Mladí ľudia majú zlé vzdelanie, priťahujú drobné zločiny, potom majú problémy s políciou a vzniká začarovaný kruh, ktorý vedie k tomu, že sa dajú naverbovať do radikálnych skupín,“ povedal.

Dodal, že krajina síce nemá oficiálne žiadne no-go zóny, ale v realite Molenbeek je jednou z nich. Vo Francúzsku je takýchto zón, ktoré sú nebezpečné a polícia v uliciach nemá kontrolu, dokonca niekoľko. Úrady Francúzska alebo Belgicka často nie sú schopné a v mnohých prípadoch ani ochotné poskytnúť základnú verejnú podporu, ako políciu, hasičov a záchrannú službu. 

„Máme územia vo Francúzsku ako štvrť Roubaix alebo severná Marseille, kam polícia nevkročí a kde štátna autorita chýba a tam sa vytvorili malé islamské štáty,“ povedal vlani Fabrice Balanche, známy francúzsky islamský akademik, ktorý učí na univerzite v Lyone. Situácia sa zhoršila hlavne počas krízy, keď krajiny šetrili a brodili sa deficitmi. 

Nie všetko je čiernobiele, pretože mladý človek (bez ohľadu na vieru) nemôže za to, v akej časti sa narodil. Adresa trvalého pobytu v rizikových predmestiach jednoducho stigmatizuje. Tento fakt preveril francúzsky ekonóm Yann Algan, ktorý experimentom dokázal, že ľudia s menami Mohamed, Ali alebo Kamel majú až štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť byť nezamestnaní než Francúzi s menami Philippe alebo Alain.

V slovenských podmienkach tento fakt potvrdil Inštitút finančnej politiky, ktorý zistil, že nezamestnaný slovenský Róm má o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor než rovnako kvalifikovaný „biely“.

Niektorí experti a politici tvrdia, že problém no-go štvrtí je mediálnou bublinou, ktorá je populárna, pretože je ľahké každého moslima hodiť do jedného vreca, ako to predviedol slovenský premiér Robert Fico. „Molenbeek je obeťou stereotypov médií. Existuje tu vážny problém nezamestnanosti a diskriminácie. Ale ľudia sa tu snažia ťažko pracovať, aby uživili svoje rodiny,“ povedala pre LA Times miestna poslankyňa Kenza Yacoubi, ktorá je zároveň dcérou marockých prisťahovalcov.

Tvrdí, že nie každý moslim je automaticky extrémista a je mylné si navrávať, že radikalizácia sa začína práve v mešitách, kde sa modlia. „S nedostatkom práce a iných problémov sa môže stať, že niekto príde a zatiahne mladých ľudí na zlé chodníčky, ale je to veľmi malá menšina, nie všetci,“ dodala K. Yacoubi.

Denník oslovil aj imigranta Jamala el-Yassiniho, ktorý pracuje v obchode za pokladňou. Povedal to najdôležitejšie, čo si z útokov treba vziať: „Tí muži, ktorí zabili nevinných ľudí, nemajú nič spoločné s islamom. Poznám svoje náboženstvo a to, čo urobili, nereprezentuje naše presvedčenie.“

  • Tlačiť
  • 45

Tagy Útok na Paríž