Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pozrite si, kedy sa dočkáte dôchodku. Na budúci rok sa posunie o ďalších 63 dní

30.06.2017, 05:00 | Zuzana Kollárová | © 2017 News and Media Holding

Ak dosiahnete v roku 2018 už 62 rokov, budete musieť ešte pracovať ďalších 139 dní.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy

dôchodky

Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania návrh opatrenia, ktorým sa vek odchodu do dôchodku od 1. januára 2018 zvyšuje o 63 dní. Od začiatku tohto roka sa dôchodkový vek zvýšil o 76 dní. Budúcoročné predlžovanie dôchodkového veku sa znovu plošne nedotkne všetkých penzistov. Dlhšie bude musieť pracovať približne 37,3-tisíca osôb. Sociálna poisťovňa predĺžením dôchodkového veku ušetrí 22,6 milióna eur v roku 2018, 26,6 milióna eur v roku 2019 a 32,9 milióna eur v roku 2020. Penzista si zvýši dôchodok priemerne o 2,2 eura.

Neprehliadnite

Rýchle tempo

Vek odchodu do dôchodku sa od roku 2017 každoročne predlžuje o určený počet dní. Ten závisí od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom SR. Toto opatrenie zaviedla vláda Roberta Fica ešte v roku 2012. Ak by takéto vysoké tempo predlžovania odchodu do penzie pokračovalo aj v ďalších rokoch, ľudia narodení v roku 1985 by museli navyše odpracovať ešte 4 roky a 4 mesiace. Ministerstvo práce tvrdí, že presný počet dní, o ktoré sa bude predlžovať dôchodkový vek, nie je možné spoľahlivo predpovedať viac ako jeden rok dopredu, pretože predlžovanie dôchodkového veku je naviazané na strednú dĺžku života v referenčných obdobiach a referenčnom veku, ktorú vydáva Štatistický úrad SR. „Podľa našich predpokladov by však predlžovanie veku odchodu do dôchodku malo postupne klesať,“ povedal hovorca rezortu Michal Stuška. Od januára 2017 sa predĺžil vek odchodu do dôchodku o 76 dní. Znamená to, že za skúmané obdobie 5 rokov zaznamenal ŠÚ SR výraznejšie priemerné zvýšenie veku dožitia na Slovensku. V roku 2018 sa vek odchodu do dôchodku bude predlžovať o 63 dní, tým pádom následne došlo k spomaleniu nárastu veku dožitia v SR. Toto podľa rezortu potvrdzuje pôvodný predpoklad ministerstva práce, pretože vývoj už v roku 2015 signalizoval, že v ďalších rokoch nebude dochádzať k takému výraznému zvyšovaniu veku dožitia. Ministerstvo neuvažuje o tom, že by prehodnotilo parametre zvyšovania dôchodkového veku tak, aby sa penzijný vek predlžoval pomalším tempom. Argumentuje, že zvyšovanie dôchodkového veku na Slovensku je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v prípade rastu strednej dĺžky života nevyhnutné. Je potrebné ho vnímať ako dôsledok toho, že ľudia sa v súčasnosti dožívajú viac, ako to bolo v minulosti. „Na Slovensku je dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku života, čo znamená, že ľudia na dôchodku budú tráviť v priemere rovnako dlhé obdobie a predlžovanie bude závisieť len od toho, o koľko sa bude predlžovať priemerný vek dožitia obyvateľov v dôchodkovom veku,“ tvrdí rezort. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku bolo prijaté aj ako jedno z opatrení na zlepšenie finančnej stability dôchodkového systému. Išlo taktiež o jedno z odporúčaní, ktoré Slovensko dostalo pre oblasť dôchodkového systému od Európskej komisie a Rady EÚ v roku 2012. Od roku 2017 sa preto postupne (nie skokovo) zvyšuje dôchodkový vek v závislosti od presne stanovenej dĺžky priemerného veku dožitia. Podľa ministerstva práce je to najobjektívnejší a apolitický model, pričom  musí byť zachovaný princíp, aby sa posunom neskracovalo obdobie poberania dôchodku, čiže dĺžka "seniorskej" fázy života. Ľubica Navrátilová, odborníčka na sociálne zabezpečenie si myslí, že súčasný spôsob nastavenia predlžovania dôchodkového veku nie je zlý. Štát takto reaguje na predlžujúci sa vek dôchodcov a tým aj času poskytovania starobného dôchodku. „Na to musí nastavenie dôchodkového systému reagovať, inak sa dostaneme do stavu, keď generácia v produktívnom veku bude cez dane a poistné dotovať starobné dôchodky v takej miere, ktorá môže vyvolať medzigeneračný konflikt.“

Strop? Možno bude

Okrem rýchleho tempa predlžovania penzijného veku môže byť problémom aj to, že nemáme nastavený strop odchodu do penzie. Po čase by sa nám mohlo stať, že by sme zákonom nútili pracovať sedemdesiatnikov. V Česku si tento problém uvedomili, a preto už zaviedli maximálnu hranicu odchodu do penzie 65 rokov.
Ministerstvo práce si uvedomuje, že napriek zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu a tým aj veku, ktorého sa dožívajú ľudia na Slovensku, má prirodzene každý svoje fyzické limity, ktoré neumožňujú v prípade väčšiny povolaní prácu do výrazne vyššieho veku, ako napríklad 70 rokov a podobne. Aj v SR preto už začala diskusia o stanovení konkrétneho vekového stropu. Niektoré krajiny, ako napríklad ČR, tak urobili už v predchádzajúcom období, ďalšie pristúpili k predlžovaniu dôchodkového veku omnoho skôr a výraznejšie. „Podľa slov ministra Richtera do budúcna neodmietame prípadnú úvahu o zmene zavedenia stropu dôchodkového veku na 65 rokov obdobne ako v ČR. Takáto zmena si však bude vyžadovať podrobnú analýzu všetkých vplyvov vrátane finančných, sociálnych, hospodárskych a spoločenských a širšiu odbornú, politickú a verejnú diskusiu,“ pripomenul M. Stuška. Ľ. Navrátilová si myslí, že zavedenie stropu dôchodkového veku je vec skôr politická ako odborná. „V dlhodobej perspektíve dnes stanovená hranica dôchodkového veku nemôže mať žiadny záväzný charakter pre budúce vlády a mladšie ročníky budú určite svedkom posunu českého stropu dôchodkového veku najneskôr v priebehu desiatich rokov.“ V rámci politického marketingu sa týmto spôsobom odpútava pozornosť od skutočného problému a tým je záujem udržať čo najnižší dôchodkový vek a záujem udržať aspoň súčasnú úroveň starobných dôchodkov. Ľ. Navrátilová si vie predstaviť, že by sa stanovil maximálny dôchodkový vek napríklad na obdobie 10 rokov. Dosť ťažko si možno predstaviť, že v určitých, napríklad robotníckych profesiách, dokážu pracovať takmer 70-roční ľudia. Vieme tiež, že ľudia po 50-ke už majú problém nájsť si novú prácu, a tiež, že mnohí zamestnávatelia dnes čakajú na to, keď má zamestnanec penzijný vek, aby s ním mohli ukončiť pracovný pomer. Nemajú záujem ho ďalej zamestnávať. Tak isto takémuto budúcemu penzistovi neponúkajú inú, menej náročnú prácu, čo je bežné v iných krajinách. Ľ. Navrátilová sa neobáva toho, že by ľudia do 65 rokov, prípadne aj neskôr, neboli schopní v budúcnosti pracovať. Na trhu práce sú podľa nej už ročníky, ktoré nebudú po šesťdesiatke fyzicky natoľko opotrebované ako ich rodičia a starí rodičia. Automatizácia a robotizácia ťažkých prác je realita a skôr ich budú kváriť iné choroby, napríklad psychické. Problémom je podľa nej skôr to, že sú snahy znížiť dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti, a to dokonca tak, aby sa im starobný dôchodok vymeral z celého obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku mužov. „To je veľmi zlý nápad s pochybným efektom a určite nebude mať dopad na počet narodených detí. Ľudia dávajú vždy prednosť krátkodobej spotrebe pred dlhodobou spotrebou a očakávať, že motorom rozhodovania o dieťati bude dlhšie poberanie starobného dôchodku, je naivné.“  Rezort tvrdí, že aktívne rieši aj problematiku ľudí v preddôchodkovom veku, teda tých, ktorí majú problém uplatniť sa na trhu práce. Od januára 2013 sa znížil počet evidovaných nezamestnaných nad 50 rokov o takmer 34-tisíc. „Aby sme podporili zamestnávanie starších ľudí, spustili sme koncom roka 2015 národný projekt zameraný iba na túto cieľovú kategóriu, kde predpokladáme vytvorenie približne 5,5 tisíc pracovných miest pre občanov starších ako 50 rokov. Okrem toho podporujeme vytváranie pracovný miest aj prostredníctvom ďalších projektov a zamestnateľnosť starších ľudí zvyšujeme aj preplácaním rekvalifikačných kurzov podľa potrieb trhu práce,“ dodal M. Stuška. Rezort práce bude pokračovať v podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok tak, aby občan mohol získať dodatočné zdroje na lepšie zabezpečenie v starobe, respektíve zdroje na financovanie skoršieho odchodu do dôchodku, keďže sa už nebude môcť pred penziou uplatniť sa na trhu práce.  Ministerstvo zvažuje aj možnosť zavedenia preddôchodku. Táto dávka z DDS má pomôcť pri preklenutí obdobia vo veku blízkom dôchodkovému veku, keď môže byť sťažené uplatnenie sa na trhu práce a zvýšená tendencia poistencov odísť z tohto dôvodu do predčasného dôchodku. Jeho konkrétnu podobu ministerstvo predstaví až po dôkladnej analýze situácie v doplnkovom dôchodkovom sporení a po konzultácii so širšou odbornou verejnosťou.

Ministerstvo práce však nevylučuje, že v budúcnosti sa mechanizmus zvyšovania dôchodkového veku nemôže zmeniť. „Naďalej však platí jedna zásadná skutočnosť: že ešte dlho bude Slovensko - čo sa týka veku odchodu do dôchodku, na najnižších priečkach v Európe, čo je z tohto pohľadu určite pozitívne.“ Zvyšovanie dôchodkového veku nie je podľa Ľ. Navrátilovej jediný nástroj na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. „Kde podľa mojej mienky vláda žalostne zlyháva, je štátna propopulačná  politika. Tu nestačí zdvihnúť rodičovský príspevok o pár eur, to chce premyslený súbor opatrení, ktoré budú drahé tak, ako je napokon drahá aj každá investícia do budúcnosti.“

Výnimky

Predlžovanie dôchodkového veku sa netýka žien s deťmi, ktoré sú narodené pred rokom 1962. Výnimka sa týka aj tých, ktorí boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii alebo v I. či II. kategórii funkcií. Ide napríklad o baníkov, členov leteckých a námorných posádok, pracovníkov v jadrových elektrárňach, hutách, chemických prevádzkach s rizikom karcinogenity, ale aj o niektoré kategórie vojakov a policajtov.

Systém preddôchodku

Ťažko pracujúci ľudia by mohli ísť do penzie skôr o dva roky. Dva roky chýbajúcich odvodov by štátu zaplatili z úspor z III. piliera. Štát by vyplatil dôchodcovi takú vysokú penziu, ako keby odchádzal do dôchodku v riadnom termíne.

V akom veku pôjdeme do penzie
Rok narodenia Dôchodkový vek
1955 62 rokov a 76 dní
1956 62 rokov a139 dní
1957 62 rokov a 200 dní
1958 62 rokov a 250 dní
1959 62 rokov a 300 dní
1960 62 rokov a 350 dní
1961 62 rokov a 400 dní
1962 62 rokov a 450 dní
1963 62 rokov a 500 dní
1964 62 rokov a 550 dní
1965 62 rokov a 600 dní
1966 62 rokov a 650 dní
1967 62 rokov a 700 dní
1968 62 rokov a 750 dní
1969 62 rokov a 800 dní
1970 62 rokov a 850 dní
1975 62 rokov a 1100 dní
1980 62 rokov a 1350 dní
1985 62 rokov a 1600 dní
Prameň: Ministerstvo práce
  • Tlačiť
  • 3

Tagy dôchodky