Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Najlepšie školy obhájili pozície

02.12.2010, 10:19 | Daniela Drobná

Kvalita slovenských univerzít sa podľa ARRY mierne zlepšila

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

školstvo

vysokeskolyobalka

Zámerom rebríčka slovenských vysokých škôl a ich fakúlt, ktoré ARRA realizuje už po šiesty raz, je zviditeľniť úspešné školy a podnietiť k zmene stereotypov v činnostiach tých na spodných priečkach rankingu. Hoci sa priemerné hodnoty sledovaných indikátorov za rok 2009 zvýšili v 75 percentách vysokoškolských inštitúcií, nie je vždy jednoduché označiť skutočného lídra v danej skupine odborov. (Kompletnú správu k hodnoteniu škôl nájdete tu. Poradie univerzít v odborových skupinách nájdete tu a tu.)

Výsledky hodnotenia

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že došlo len k veľmi miernemu zlepšeniu výkonnosti. Pozitívne zmeny sa objavili na niektorých univerzitách v indikátoroch týkajúcich sa vzdelávania, konkrétne v znižovaní pomeru počtu študentov na akademického pracovníka. Je zrejmé, že v tomto prípade išlo o snahu vyhovieť kritériám komplexnej akreditácie. Väčšina lídrov z minulého roka si svoju pozíciu uchovala.

Opätovným javom, ktorý prevláda najmä na univerzitách so spoločenskovednými, humanitnými a technickými doktorandskými študijnými programami, je nízka vedecká produkcia akademických pracovníkov (počty vedeckých výstupov a ich citovanosť, účasť vo vedeckých projektoch). A to pri narastajúcom počte študentov doktorandského štúdia. Výnimkou je niekoľko málo fakúlt, ktoré sa zlepšovali aj v iných indikátoroch. Ide napríklad o Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (UK), Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ), Stavebnú fakultu Žilinskej univerzity (ŽU) či Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene (TU ZV).

Filozofické odbory

Skupina filozofických fakúlt, charakteristická obrovskou diverzifikáciou a fragmentáciou ponúkaných študijných odborov, je sústavne predmetom veľkého záujmu potenciálnych študentov. A tiež odlišnou úrovňou vedeckej produkcie v porovnaní s „hard sciences“. Najvyššiu mieru citácií opätovne vykazuje Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity (najmä v oblasti prírodných vied), čo jej opätovne pomohlo pri hodnotení uspieť na prvom mieste v rebríčku sledovaných fakúlt.

Ostatné fakulty v skupine zaznamenali až na výnimky – Fakultu humanitných vied banskobystrickej Univerzity Mateja Bela (UMB) či Filozofickú fakultu Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku – stagnáciu v podobe len veľmi mierneho rastu. Klesla Filozofická fakulta UK aj napriek tomu, že si vydobyla v ostatných rokoch dobré postavenie v účasti na rámcových programoch EÚ. Všeobecne sa dá v tejto skupine konštatovať nízku vedeckú produkciu v karentovaných časopisoch a vysoké hodnoty v doktorandskom štúdiu.

Teologické odbory

Vývoj v tejto skupine bol v minulom roku matematicky vyrovnaný, keď tri fakulty zaznamenali pozitívny rast, tri vykazujú pokles úrovne indikátorov a jedna si indikátory polepšila o minimálnu mieru. Na prvom mieste sa už druhý rok umiestnila Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave s absolútne najvyšším počtom bodov v kategórii indikátorov pokrývajúcej publikačné a citačné aktivity a druhým najvyšším bodovým ziskom v skupine za minulý rok. Ostatné fakulty majú bodový zisk veľmi vyrovnaný, Fakulta reformovanej teológie Univerzity J. Selyeho v Komárne nezaznamenala v minulom roku žiadnu významnejšiu zmenu indikátorov.

Právnické odbory

Napriek tomu, že právny systém a celá legislatíva sa počas ostatných dvadsať rokov museli transformovať a plniť podmienky prístupových procesov krajiny do EÚ, je evidentná nulová participácia slovenských právnických fakúlt na medzinárodnej vedeckovýskumnej činnosti. Tento fakt sa odzrkadľuje aj na vedeckých výstupoch – na počtoch publikácií a citácií v zahraničných databázach, ktoré dosahujú veľmi nízke hodnoty.

Vývoj indikátorov tejto skupiny fakúlt bol skôr negatívny či stagnujúci. Výsledky rozkolísali predovšetkým indikátory, ktoré sa týkajú počtu študentov a absolventov doktorandského štúdia. To navodzuje otázky o kvalite a možnostiach realizácie individuálnych konzultácií či pomoci zo strany pedagógov.

Pedagogické odbory

Počet študentov na učiteľa dosahuje v týchto fakultách priemerne 12 až 28. Na niektorých z nich však rástol počet študentov na profesora či docenta. Napríklad na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity (PU) oproti minulému roku takmer o 50 percent z pôvodných 100 na 149 študentov. Fakulta telesnej výchovy a športu UK (FTVŠ UK) v Bratislave opätovne obhájila svoje prvenstvo v uvedenej kategórii fakúlt a dokonca ešte zväčšila svoj náskok pred ostatnými pedagogickými fakultami.

V oblasti vedy a výskumu prvé miesto získala Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. Vo všeobecnosti platí, že v tejto oblasti s výnimkou FTVŠ UK došlo v uplynulom roku k poklesu. A opätovne možno skonštatovať, že k internacionalizácii pedagogickej vedy účasťou v zahraničných grantoch dochádza len pomaly.

Ekonomické odbory

Skupina ekonomických fakúlt predstavuje najnepríjemnejšie prekvapenie minulého roku. S výnimkou Ekonomickej fakulty UMB a Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave všetky ostatné v skupine zaznamenali pokles kvality. Ekonomické fakulty čelili v ostatných dvadsiatich rokoch boomu, nárast počtu študentov v denných a externých formách zvyšoval počet študentov na učiteľa. Tlak vyplývajúci z komplexnej akreditácie viedol k zmene situácie v roku 2009. Otázna ostáva kvalita výučby a možnosti akademických kontaktov profesorov a docentov so študentmi. Situácia sa oproti minulému roku zlepšila napríklad na Fakulte manažmentu PU, kde sa počet študentov na profesora/docenta znížil z 377 na 302. Podobne ako v predchádzajúcom roku lídrami skupiny ekonomických odborov sú Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) a Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach (TU KE). Nepriaznivým faktorom skupiny je nízka publikačná produkcia a slabé využívanie príležitostí publikovať v karentovaných časopisoch.

Ak by bola hodnotená súkromná Vysoká škola medzinárodného podnikania (k zaradeniu do oficiálneho rebríčka chýba verifikácia údajov ministerstvom školstva), ktorá agentúre poskytla potrebné údaje, skončila by spomedzi trinástich hodnotených fakúlt na jedenástej pozícii.

Umelecké odbory

Umelecké fakulty, ako to vyplýva z povahy štúdia, sa vyznačujú vysokou mierou individuálneho prístupu, podpory tvorivosti a veľmi nízkym pomerom študentov na učiteľa. Ďalším špecifikom je aj záujem zahraničných študentov o slovenské umelecké fakulty. Na niektorých (Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici) tvoria až 20 percent študentov. Tlak na zvyšovanie kvalifikačnej štruktúry v ostatných rokoch mal v umeleckých odboroch pozitívny ohlas a kariérnemu rastu sa tu venuje sústavná pozornosť.

Ostatné odbory

Uvedená skupina fakúlt predstavuje veľmi široký záber spoločenskovedných disciplín, kde tiež možno identifikovať prieniky s inými oblasťami vedy a výskumu, resp. vzdelávania, napr. s filozofickými, právnymi či ekonomickými. No v nehomogénnej skupine je vzájomné porovnávanie zložitejšie ako v iných, čomu zodpovedá aj nerovnomernosť doterajšieho vývoja niektorých z týchto fakúlt.

V hodnotenom roku zaznamenali fakulty v tejto skupine rovnako rozpačitý vývoj indikátorov, ako ukazujú fakulty príbuzných humanitných a spoločenských disciplín. Polovica fakúlt vykazuje pozitívny nárast bodov a polovica, naopak, ich stratu. Lídrom v danej skupine sa stala Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK (FESV), na druhom mieste je opätovne Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Úspech FSEV, ktorá dlhodobo patrí k najprogresívnejším v skupine, spočíva predovšetkým v jej vedeckej produkcii i v získavaní vedeckovýskumných grantov. Na poslednom mieste sa umiestnila Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (TUAD).

Prírodné odbory

Fakulty s prírodovedným zameraním možno bližšie špecifikovať na tie, ktoré sú schopné aj dlhodobo podávať primerané výkony vo výskume, a na tie, ktoré sú orientované viac na prípravu učiteľov prírodovedných predmetov. Tri najstaršie fungujúce prírodovedecké fakulty – Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Prírodovedecká fakulta UPJŠ a Prírodovedecká fakulta UK majú dlhodobo najlepšie výsledky vo vede a výskume, v citačných indexoch, v počte publikácií na tvorivého pracovníka. Výsledkom je ich opätovné umiestnenie v prvej trojke. Mimoriadne vysoké výsledky dosahujú tieto fakulty v citačných indexoch, kde svojimi výstupmi niekoľkonásobne prevyšujú ostatné fakulty. Spolupráca na medzinárodných vedeckých programoch zase otvára priestor pre mladých post doktorandských pracovníkov a pomáha stabilizovať a zlepšovať vekovú štruktúru akademického zboru.

Lekárske odbory

Táto skupina fakúlt sa podľa dosiahnutých výsledkov vo vede a vzdelávaní za predchádzajúci rok vyznačuje zreteľným členením na dve podskupiny. Prvú tvoria lekárske fakulty a Farmaceutická fakulta UK. Charakterizuje ju vysoká produkcia v oblasti vedy a výskumu, vysoký počet publikácií a citácií, priaznivá základňa nového vedeckovýskumného potenciálu. Lekárske fakulty sa tiež vyznačujú vysokým počtom zahraničných študentov, ktorí tvoria 20 až 24 percent z celkového počtu študentov. Prvé miesto v hodnotenej skupine si uchovala Jesseniova lekárska fakulta UK.

Druhá skupina – fakulty so zdravotníckym, ošetrovateľským a sociálnym zameraním, boli aj v uplynulom období charakteristické vysokým počtom študentov na vysokoškolského učiteľa a len veľmi mierne rastúcim trendom vo vedeckej produkcii. Štúdium zdravotníckych disciplín stále evokuje myšlienku, nakoľko je kvalifikačný rast adekvátny postaveniu absolventov týchto disciplín v praxi a či nejde najmä o dopĺňanie kvalifikácie pre existujúcich zdravotníckych pracovníkov. V rámci tejto skupiny sme hodnotili aj súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Tá podľa dostupných údajov dosahuje porovnateľné výsledky s ostatnými verejnými školami.

Technické odbory

Technické fakulty tvoria najpočetnejšiu skupinu v rámci každoročného hodnotenia. Dlhodobým lídrom skupiny je s veľkým odstupom Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ďalšie poradie fakúlt ovplyvnili mimoriadne dobré výsledky grantovej činnosti Stavebnej fakulty a Strojníckej fakulty ŽU. Kým prvá z nich si zlepšila svoje postavenie v skupine o 13 miest a predstihla Fakultu elektrotechniky STU v Bratislave na dovtedy bezpečnom druhom mieste, druhá sa posunula vyššie o dve miesta.

Viaceré fakulty vykazujú solídne výsledky v oblasti doktorandského štúdia, vedy a výskumu. Pri hodnotení tvorby a evidencie publikácií vo Web of Knowledge sa ukazuje opätovne ako najlepšia FCHPT s indexom 100, ktorá je lídrom aj v indikátoroch citačnej úspešnosti.

Poľnohospodárske odbory

Do skupiny sa zaraďujú veterinárske, pôdohospodárske, poľnohospodárske, potravinárske, lesnícke a drevárske odbory. Napriek tradične prvému miestu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach sme zaznamenali pokles úrovne indikátorov predovšetkým v oblasti vzdelávania, vrátane doktorandského štúdia, ale i v oblasti výskumu, kde výrazne klesla úspešnosť získavania prostriedkov na výskum tak z domácich zdrojov, ako aj zo zahraničia. Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene potvrdzuje stabilnú výkonnosť v zahraničných a domácich grantoch. Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU potvrdzuje svojou výkonnosťou vyváženosť výstupov vo všetkých oblastiach.

Na posledných miestach sa nachádzajú Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov a Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre. Sledujúc výsledky ostatných fakúlt SPU v technických, resp. ekonomických odboroch je na mieste otázka, nakoľko atomizácia univerzity a vytváranie nových fakúlt pomohla udržať solídne postavenie univerzity a dokázala čeliť zvyšujúcemu sa tlaku v kvalite vedy a výskumu.

Autorka je výkonná riaditeľka ARRA.

Foto na titulke - Maňo Štrauch

Článok vyšiel v Špeciáli Vysoké školy, ktorý je prílohou aktuálneho vydania TRENDU č. 48.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy školstvo

Diskusia (0 reakcií)