Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Najväčšie bremeno zamestnávateľov: nie vysoké platy, ale odvody

15.12.2019, 10:30 | TASR

Kým slovenské mzdy majú priestor na rast, sťažnosti zamestnávateľov na rast mzdových nákladov nie sú úplne neopodstatnené. Vo svojej najnovšej analýze na to upozorňujú analytici Tatra banky. Firmy totiž musia v rámci balíka personálnych nákladov platiť odvody, navyše sa zaviedol vzorec pri minimálnej mzde, ktorý sa má uplatniť, ak sa na jej výške nedohodnú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov.

  • Tlačiť
  • 20

Tagy

platy

Analytici upozorňujú na to, že náklady na prácu nie sú iba mzdy, ale aj na ne naviazané odvody. „Práve v nich sa skrýva hlavné bremeno na pleciach slovenských zamestnávateľov,“ uvádzajú v analýze.

Neprehliadnite

Podiel odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, je na celkových mzdových nákladoch na Slovensku takmer 24 percent, podobne ako v Českej republike, ale výrazne vyšší ako v Maďarsku a Poľsku (15 percent) a rovnako aj, ako je priemer Európskej únie (20 percent). „Z celkového balíka personálnych nákladov teda slovenské firmy odvádzajú štátu najväčší podiel,“ konštatujú analytici Tatra banky.

Ďalším problémom s odvodmi je podľa nich fakt, že na Slovensku, ale aj v Česku, rastú výdavky na odvody rýchlejšie ako samotné mzdové náklady. „Inak povedané, aby slovenskí zamestnávatelia zdvihli čisté mzdy zamestnancov o jedno percento, musia zdvihnúť aj celkové náklady práce o viac ako jedno percento. Priemer EÚ je pritom opačný,“ konštatujú analytici banky.

Vyčíslili, že v Poľsku náklady na odvody nerástli v roku 2018 takmer vôbec, v Maďarsku dokonca klesali. „Ak teda Slovensko stráca konkurencieschopnosť, na vine je vo väčšej miere vysoké odvodové zaťaženie než rast miezd,“ tvrdia analytici Tatra banky.

V prípade minimálnej mzdy sa ekonomický konsenzus podľa analýzy posunul k tomu, že minimálna mzda, pokiaľ je na nízkych úrovniach, má výrazne nižší negatívny vplyv na zamestnanosť, ako sa predpokladalo. „Napriek tomu si myslíme, že na Slovensku je stále priestor na rast miezd a zvyšovanie minimálnej mzdy nie je úplne bez merita, nesúhlasíme s ukotvením minimálnej mzdy na 60 percentách priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ konštatujú analytici Tatra banky.

Podľa nich, ak by tento vzorec platil v roku 2018, minimálna mzda by bola 547 eur, alebo 54 percent priemernej mzdy v roku 2018.

„Takáto vysoká úroveň je bezprecedentná pre krajiny OECD a pár z nich má minimálnu mzdu nad 50 percentami priemernej mzdy. Všetky spomínané výskumy ohľadom priemernej mzdy boli vykonané pod touto úrovňou a vplyv takto vysokej minimálnej mzdy nie je známy, no negatívny vplyv na zamestnanosť už môže byť výrazný,“ dodali analytici s tým, že nadpriemerné odvodové zaťaženie navyše spôsobuje, že skutočná cena minimálnej mzdy je na Slovensku ešte vyššia.

  • Tlačiť
  • 20

Tagy platy