Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Napriek sfalšovaným podpisom môžu prísť o byt

12.05.2016, 19:00 | Ľuboslav Kačalka | © 2016 News and Media Holding

Už v piatok 13. mája by mal okresný súd definitívne rozhodnúť o tom, či trojizbový byt na košickom sídlisku Ťahanovce ostane v rukách manželov Tibora a Moniky. Počas šiestich rokov zažili niekoľko pokusov vymeniť im zámok a vysťahovať ich. A to aj napriek tomu, že ich podpisy niekto sfalšoval. Potvrdzuje to znalecký posudok, ktorý si rodina nechala vypracovať v Maďarsku.

  • Tlačiť
  • 3

Práve fakt, že znalecký posudok vypracovali v Maďarsku, bol podľa prokurátora jedným z dôvodov na zastavenie trestného stíhania. Prokurátor tiež vysvetľuje, že poškodení sa môžu svojich práv domôcť napríklad v občianskom konaní. To im síce môže vrátiť byt, no vinníkov nepotrestá a tí môžu pokračovať. Podobných prípadov sme pritom našli viac.

Čo je zaujímavejšie, niektoré z osôb, zaplatených do tohto prípadu, stáli aj pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku. V inom prípade s podobným personálnym obsadením zasa súd zrušil prevod bytu a podľa jeho rozhodnutia uzatvorená zmluva o pôžičke odporovala dobrým mravom.

Hoci Tibor a Monika nakoniec nechceli zverejniť svoje mená, príbeh zverejňujeme v anonymizovanej podobe. Ako ukážku série chýb, ktoré môžu dôverčiví dlžníci urobiť. A tiež ako príklad vlažného prístupu zo strany justície.

Najskôr bola pôžička

Ešte v roku 2010 si manželia z Košíc potrebovali požičať. Ich známy právnik ich nakontaktoval na Petra T. Dnes sa zdá, že hoci právnik predstieral pomoc, v skutočnosti mal zjavne bližšie k budúcemu veriteľovi. Potvrdzuje to aj fakt, že vo viacerých súdnych sporoch zastupuje firmu, ktorej šéfom je veriteľov otec Peter T. starší. Monika je presvedčená, že skupina, s ktorou prišli do kontaktu, si vyberala ľudí s finančnými ťažkosťami, ktorí sa nevedia právne brániť.

Ešte 5. februára 2010 požičal Peter Tiborovi 11-tisíc eur a ďalšie peniaze použil na splatenie ich dlhov. Ako sa dohodli, o pol roka, presne 5. augusta 2010, po zohľadnení úroku 6 percent za mesiac, mu mali vrátiť 25 400 eur. Za požičané peniaze ručili svojim družstevným bytom.

V deň pôžičky podpisovali tri zmluvy. Jednou z nich bola samotná „zmluva o pôžičke“, ktorej kópiu im veriteľ Peter ani jeho právnik nikdy nedali. Práve v tejto zmluve mali byť definované podmienky, za akých si môže veriteľ uplatniť práva na byt. Ďalšie dve podpísané zmluvy sa týkali prevodu členstva v bytovom družstve. Ani  tieto dokumenty nedostali pri podpise do ruky, ale neskôr si ich vyžiadali na družstve.

„Obe zmluvy nám vydala  až na naše naliehanie zamestnankyňa  družstva v čase, keď sme zistili, že  byt vlastní tretia osoba,“ tvrdia manželia. Zmenu vlastníka zistili podľa toho, že na SIPO doklade sa namiesto ich mena objavilo Petrovo meno – už ako majiteľa.

Podpis nesedí

V jednej zo zmlúv navyše Monike nesedel podpis. Keď si vyžiadala podrobnejšie informácie o tom, čo sa podpisovalo u notára, zostala prekvapená. Podľa výpisu z Notárskeho centrálneho registra, ktorý si vyžiadala polícia a ktorý má TREND.sk k dispozícii, na úrade notára mali byť overované podpisy aj na rozhodcovskej doložke a na uznaní dlhu. To však manželia spochybňujú. Najmä preto, že podľa výpisu časov boli ich podpisy overované ráno, predpoludním aj popoludní. Otázkou je, prečo by pre jednu pôžičku navštívili notára viackrát počas dňa a súvisiace dokumenty podpisovali s odstupom niekoľkých hodín.   

Ako manželia vysvetľujú: „Naše podpisy v osvedčovacej knihe, ktorých pravosť kategoricky odmietame, mali byť overované poobede. Overovať podpisy mal notár aj v poobedňajších hodinách, nie len doobeda, ako to tvrdíme my.“ Odvolávajú sa pritom aj na slová veriteľa Petra, ktorý mal len predpoludňajší čas potvrdiť vo výpovedi pred vyšetrovateľom.

Oveľa vážnejšie je, že nesedí podpis. Maďarská písmoznalkyňa v posudku tvrdí, že sporné podpisy Tibora a Moniky „nepochádzajú od nositeľov týchto mien“. Manželia dodávajú: „Nikdy sme u  notára  neoverovali podpisy na  zmluve, v ktorej  je dohodnutá odplata za prevod členských práv k nášmu bytu na tretie osoby vo výške 50-tisíc eur.“ Práve táto suma by mala právne zdôvodniť, prečo si Peter nechal byt prepísať na seba.

V zmluve je totiž uvedené, že cena za prevod práv k bytu je 50-tisíc eur a manželia si ich mali prevziať pred podpisom zmluvy. Tí však oponujú, že byt poskytli len ako záloh a spomínané peniaze nedostali: „Peter nám  poskytol len pôžičku vo výške 25 400 eur. A byt slúžil výlučne ako zabezpečovací prevod práva. Peter nám nikdy nezaplatil sumu 50-tisíc eur za prevod našich členských a nájomných práv k bytu. Pretože sme naše členské práva na tretie osoby nemali záujem previesť. Iné nehnuteľnosti ani nevlastníme a nebol dôvod predať byt,“ dodali.

Priveľa otázok

Košickí manželia sa rozhodli brániť dvoma spôsobmi, podali trestné oznámenie pre podvod a neplatnosť prevodu práv k nehnuteľnosti napadli aj v občianskom súdnom konaní. Vyšetrovateľ z košického krajského policajného riaditeľstva vyšetrovanie zastavil a prokurátor sťažnosť zamietol.

Podľa neho je zrejmé, že „uzavreli najmenej dve zmluvy“. Ako ďalej vysvetlil: „nemožno hovoriť o protiprávnom konaní, keďže medzi poškodenými manželmi a Petrom skutočne došlo k uzavretiu zmlúv o prevode členských práv.“

Zároveň prokurátor argumentuje, že „ich vôľa sa nezhodovala s ich prejavom vôle, nakoľko smerovala len k uzavretiu zabezpečovacieho prostriedku k poskytnutej pôžičke.“ V tomto prípade však majú podľa neho poškodení k dispozícii viacero právnych inštitútov a prostriedkov občianskeho práva.

Zaujímavý je aj postoj k znaleckému posudku, za ktorý podľa prokurátora možno „považovať len znalecký posudok vypracovaný znalcom zapísaným do zoznamu znalcov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti.“

Monike však z ministerstva spravodlivosti odpísali aj toto: „ak bol posudok predložený (...) a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.“

Rozhodnúť majú súdy

TREND.sk sa na situácie, keď nesedí podpis overený notárom, pýtal na ministerstve spravodlivosti. To upozornilo, že mu neprináleží vstupovať alebo hodnotiť konkrétne prípady, o to viac, ak ide o prebiehajúce prípady a rovnako v kompetencii ministerstva nie je podávať záväzný výklad zákonov. „Na to sú príslušné súdy,“ zdôraznili v stanovisku.

Zdroj: Freeimages / Jason Morrison | GII

Podľa všeobecného stanoviska ministerstva pri takýchto zisteniach je dôvod oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. „Podpis môže byť sfalšovaný i na základe predloženia sfalšovaného občianskeho preukazu, na ktorého rozlíšenie nemajú notári technické vybavenie. Môže sa tiež zistiť, že osvedčovacia doložka bola páchateľom (bez vedomia notára) od pôvodnej listiny odpojená a následne pripojená k inej listine, čo opäť nesvedčí o protiprávnom konaní notára, ale páchateľa.“

Podľa ministerstva je tiež možné kontaktovať Notársku komoru, aby postup notára preverila, alebo sa obrátiť na súd so žiadosťou o určenie neplatnosti právneho úkonu.

V tomto prípade manželia z Košíc urobili viacero krokov. Aj napriek pôvodnej ochote nakoniec polícia prípad zamietla, hoci mohla hľadať spôsoby, ako rešpektovať aj zahraničný posudok o sfalšovanom podpise, alebo nechať vypracovať ďalší u slovenského znalca.

Viac než naivita dlžníkov bije v tomto prípade do očí, že nesedí podpis pred notárom. Pritom práve notár má garantovať, že podpis je pravý. Vysvetlenie si žiada aj postoj prokurátora, ktorý potvrdil zastavenie trestného stíhania bez toho, aby priamo vyvrátil vážne obvinenie v posudku maďarskej písmoznalkyne. 

Pomohla zažalovať syna. Aby ho ochránila

Príbeh Tibora a Moniky rozhodne nie je jediný. Košičan Richard mohol pre pôžičku vo výške dnešných 5-tisíc eur stratiť byt v 10-násobne vyššej hodnote. Muž bol závislý od automatov a potreboval si požičať. Aj preto sa dostal k Jaroslavovi Š., ktorý mu v auguste 2006 požičal 150-tisíc vtedajších korún s ročným úrokom 36 percent, manipulačným poplatkom 5 percent a ešte aj protiinflačnou doložkou ďalších 10 percent ročne.

Za úver ručil družstevným bytom. Do prípadu sa, na synovo šťastie, veľmi rýchlo zapojila aj jeho matka Ľubomíra. Získala peniaze a chcela ich namiesto syna vrátiť veriteľovi Jaroslavovi.

Aj sa s ním stretla, presne 21. septembra a ponúkla mu hotovosť. Jaroslav sa však rozhodol celú záležitosť oddialiť tvrdením, že si musí spočítať výdavky v súvislosti s poskytnutím pôžičky a dohodol si ďalší termín stretnutia o štyri dni, ktorý následne zrušil.

Aj ďalšie okolnosti naznačujú, že Jaroslav chcel byt, a nie vrátiť peniaze. V zmluve o pôžičke mal uvedené číslo účtu, ktoré nebolo jeho, ale patrilo športovému klubu, ktorému predsedal. Peniaze, ktoré mu naň Ľubomíra poslal, sa rozhodol vrátiť.

V novembri jej poslal list, v ktorom vysvetľuje, že s ich basketbalovým klubom nemala žiaden zmluvný vzťah. Aj preto chceli peniaze poslať späť, čo však Ľubomírin účet neumožňoval. Preto ju vyzvali, aby si peniaze prebrala, inak ich dajú do notárskej úschovy.

Dôvod uvedenia iného čísla je ľahké odhaliť. Ak by Richard aj chcel riadne a včas plniť svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke, reálne to ani nebolo možné, pretože by nebol plnil veriteľovi, ale tretej osobe, ktorá v zmluve nebola uvedená.

Neskôr Ľubomíra zistila, že Jaroslav už 20. septembra, teda mesiac po pôžičke a deň pred stretnutím s ňou previedol práva na byt na starších manželov, ktorí byt následne prepísali na svoju dcéru. Keďže v byte stále býval Jaroslav, dievčina byt posunula ďalšiemu manželskému páru.

Celý reťazec siedmich ľudí, ktorí mali s bytom do činenia, sa nakoniec ocitol na zozname žalovaných v rámci jednej žaloby. Dôvod, prečo sa byt nakoniec vrátil Richardovi je, že sám bol jedným zo žalovaných.

Žalobu aj so svokrinou pomocou úspešne podala Richardova manželka Denisa. Keďže mali uzatvorené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musela so zmluvou o pôžičke súhlasiť aj ona, čo sa však nestalo. Samostatne môžu manželia konať len pri menších zmluvách. Vzhľadom na finančné a majetkové pomery manželov podľa súdu nemožno zmluvu o pôžičke považovať za vybavovanie bežných vecí.

Súd zároveň zmluvu o pôžičke posúdil aj ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko podľa neho ide o úkon priečiaci sa dobrým mravom.

Jaroslav tak odišiel naprázdno. Ako dopadne Peter, rozhodne už tento týždeň súd. Obaja však toho majú spoločné viac. V súvislosti s iným prípadom stáli napríklad pred Špecializovaným súdom v Pezinku pre podvod. Súd však vyhodnotil dôkazy ako nedostatočné. 

  • Tlačiť
  • 3

Tagy byty, podvod, pôžičky, úžera