Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nemecko vymiera, imigranti ho môžu zachrániť

18.09.2015, 00:02 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Bakalárska práca na vysokej škole nemusí byť len zhluk slov, ktorý študenti napíšu, obhája pred porotou a založia do zásuvky. Dôkaz, že školský projekt môže mať aj praktické využitie, ukázali nemeckí študenti David Jacob a Philipp Kühn z Berlína. Pred niekoľkými týždňami rozbehli stránku, ktorá by mala pomôcť utečencom v Nemecku na pracovnom trhu.

  • Tlačiť
  • 25

Ide zatiaľ o beta verziu stránky Workeer.de, ktorú chcú mladíci spustiť do plnej prevádzky koncom tohto roka. Na projekte robili štyri mesiace popri štúdiu a brigádach. Študenti tvrdia, že chceli svojou prácou urobiť niečo, čo pomôže v reálnom živote riešiť utečeneckú krízu. „Sledujem politiku a bol som nahnevaný, že neexistujú stále dostatočne vyvinuté koncepty, ktoré by riešili, aby sa utečenci uplatnili aj na trhu práce,“ hovorí D. Jacob, ktorý študuje dizajn v Berlíne.

Myslí si, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa šikovní a vzdelaní imigranti nemohli zamestnať v Nemecku, keď ich firmy potrebujú. Na druhej strane stále neexistuje účinný a pomerne rýchle komunikačný kanál, ktorý by im to uľahčil.

Webstránka Workeer.de je veľmi prehľadná a umožňuje, aby si imigrant vytvoril v priebehu niekoľko minút svoj profil, kde uvedie školu, prax, vek, dobrovoľne môže zverejniť aj svoju fotku a, samozrejme, zameranie, v ktorom by si chcel nájsť prácu. Zamestnávatelia, ktorí sú rovnako registrovaní na stránke, sa môžu s kandidátmi kontaktovať. Na uľahčenie hľadania vhodných ľudí a firiem existujú filtre, ktoré dokážu vyselektovať to, čo potrebujú obe strany - znalosť jazyka, pracovné zameranie alebo lokalitu.

Utečenec zo Sýrie, ktorý študoval v Bratislave

Zbežným prezeraním sme natrafili aj na imigranta, ktorý podľa svojho profilu rozpráva aj po slovensky. Ide o 50-ročného Bassara Issa zo Sýrie. Desať mesiacov žije podľa profilu na východe Nemecka v Postupime.

Skúsenosti má bohaté. Po tom, ako tri roky študoval v Bratislave na Slovenskej technickej univerzite, odbor elektronika, sa vrátil domov a zamestnal sa v Syrian Telecome. Pracoval tam 17 rokov, posledné dva roky podľa profilu ako poradca generálneho riaditeľa. Vlani na jeseň prišiel do Nemecka a podľa informácií na webe nie je jasné, kde momentálne pracuje. >

Stránka Workeer.de je preplnená kvalifikovanými imigrantmi, ktorí majú pracovné skúsenosti. Príkladom je Nour Al Dabbagh, ktorý do Nemecka prišiel zo Sýrie a v Hamburgu žije deväť mesiacov. Na svojom profile v angličtine tvrdí, že pracoval desať rokov vo Four Seasons Hoteli v hlavnom meste Damask na obchodom oddelení. Chváli sa napríklad tým, že bol v roku 2010 ocenený v hoteli ako manažér roka.

„Prežil som a môžem začať opäť od nuly. Prežil som viac ako štyri roky v krajine vo vojne a zabezpečoval chod päťhviezdičkového hotela bez kompromisov na kvalitu a deadliny,“ vraví na profile.

Kým na domácom trhu si firmy môžu overiť potenciálnych zamestnancov cez referencie, overiť dôveryhodnosť informácií u týchto migrantov je ťažšie, čo si uvedomujú aj zakladatelia pracovného portálu. „To je pravda, ale sme na začiatku. Pracujeme na projekte zatiaľ ako dobrovoľníci a všetko sa postupne bude vylepšovať. Mnohí sa nás pýtali, či nebude stránka aj v inom jazyku ako v nemčine. Bude, už sa nám ozvali aj prekladateľské agentúry, ktoré by nám s tým chceli pomôcť,“ tvrdí D. Jacob.

Aktuálne je na stránke k dispozícii viac ako 650 pracovných profilov kandidátov a o niečo vyšší počet registrovaných zamestnávateľov. Firmy pôsobia v bankovníctve, stavebníctve, administratíve, farmaceutickom či chemickom priemysle až po média. Zástupcom je napríklad televízna spoločnosť Sky Deutschland AG, ktorá ponúka na svojom profile desať pozícií – od stáži až po IT pozície so zárobkom okolo 3 700 eur mesačne.

Hodinová sadzba sa začína od úrovne 8,50 eura, čo je minimálna mzda, ktorú nedávno schválila vláda Angely Merkelovej. Napríklad firma pme Familienservice GmbH z Lipska má aktuálne otvorenú pozíciu pomocnej sily v domácnosti, kde ponúkajú desať eur na hodinu. „Zatiaľ máme pozitívne ohlasy, ale zatiaľ nie sme vo fáze, aby sme to všetko odkontrolovali. Dostali sme, samozrejme, aj negatívne reakcie, kde nás ľudia označili za zradcov, ktorí pomáhajú imigrantom,“ vraví D. Jacob.

Prečo sa Nemecko vlastne nebojí prijímania utečencov?

Dôvodom môže byť prezieravosť súvisiaca s demografickým vývojom. Podľa demografickej projekcie Európskej komisie klesne do roku 2060 počet Nemcov zo súčasných viac ako 81 na približne 67 až 73 miliónov. Veľkú záťaž pre nemecký sociálny systém bude navyše znamenať aj fakt, že na sto ľudí v produktívnom veku bude v roku 2060 pripadať až 59 seniorov nad 65 rokov.

Firmy vládu dlhodobo upozorňujú, že majú problém s dostatkom pracovnej sily a 46 percent nemeckých zamestnávateľov sa vyjadrilo, že má problém s náborom nových pracovníkov. Čísla nezamestnanosti sú na úrovni 6,4 percenta, čo je najnižšie číslo od zjednotenia krajiny v roku 1990. „Väčšina utečencov sú mladí, dobre vzdelaní a vysoko motivovaní. Presne to hľadáme,“ povedal podľa denníka Washington Post predseda predstavenstva spoločnosti Daimler Dieter Zetsche.

Navyše Nemecko nemá problém s financovaním nákladov pre utečencov, keďže sa nachádza ako jedna z mála európskych krajín v hospodárskom prebytku. Inštitút Ifo očakáva, že tento rok by mal nemecký rozpočet skončiť v prebytku o sedem až deväť miliárd viac, ako sa očakávalo. Dôvod, ktorý za tým stojí, je vyšší výber daní.

Keď Nemecko zverejnilo dáta hospodárenia k prvému polroku, pochválilo sa rekordným prebytkom na úrovni 21 miliárd eur. „Nemecko má zodpovednosť vo svete. Kým pred 70 rokmi sme dostali my pomoc, teraz je rad na nás pomôcť svetu. Samozrejme, nemôžeme pomôcť všetkým, ale máme zodpovednosť pomáhať,“ povedal podľa CNN šéf inštitútu Niklas Potrafke.

S vyrovnaným rozpočtom to až také jednoznačné nie je. Je pravda, že si vláda naplánovala vyrovnaný rozpočet a prebytky chcela investovať do školstva a infraštruktúry, ale priority sa zmenili. Nemecká vláda v septembri odklepla šesť miliárd eur na riešenie utečeneckej krízy, z toho tri miliardy putujú spolkovým krajinám, ktoré sa sťažovali na náklady pri budovaní ubytovacích jednotiek. Ministerstvo financií tak najnovšie počíta v budúcom roku s nárastom výdavkov o 10,4 miliardy eur. V súčasnom návrhu, v ktorom celkové výdavky dosahovali 312 miliárd eur, pritom ešte neboli zahrnuté náklady na utečencov.

Európa vymiera, no migranti sú tiež drahí

Nemecko tento rok očakáva 800-tisíc žiadostí o azyl, čo je najviac v celej Európe. Ak budú Nemci k prijatiu imigrantov postupovať racionálne, môžu z ich prijatia v konečnom dôsledku ekonomicky profitovať a zabezpečiť, že demografická hrozba sa ich najbližšie desaťročie nemusí týkať.

„Nemecko vysiela silný signál členom EÚ z bývalého komunistického bloku, ktorí nechcú ani deti, ani imigrantov, že je otvorené svetu," píše na blogu slávny ekonóm a socialista Thomas Piketty, ktorý podporuje prijatie imigrantov z dôvodu vymierania Európy.

Podľa OSN by sa len v postkomunistických krajinách EÚ mal znížiť počet obyvateľov do roku 2100 zo súčasných 95 na 55 miliónov. Tomu sa nevyhne ani Slovensko - počet obyvateľov má u nás do roku 2100 klesnúť zo súčasných 5,426 milióna obyvateľov na 3,732 milióna, čo je prepad o tretinu. Znepokojujúce je tiež, že priemerný vek sa zvýši až nad úroveň 50 rokov (v súčasnosti je na úrovni okolo 39 rokov) a dožitie priemerného Slováka dosiahne 85 rokov. Je otázne, kto bude živiť armádu dôchodcov, ak produktívna trieda ľudí postupne mizne.

T. Piketty tvrdí, že tragédia utečencov by sa mohla stať príležitosťou pre Európanov, aby sa vymanili zo svojich malicherných sporov a akejsi sebeckosti. „Otvorením sa svetu, rozbehnutím hospodárstva a investícií do bývania, školstva, infraštruktúry a bojom proti deflácii by sa Európska únia mohla ľahko vrátiť na predkrízovú úrovňou prisťahovalectva," dodal.

Kým v rokoch 2000 až 2010 EÚ prijala priemerne každý rok milión imigrantov, po kríze to už bolo len 400-tisíc. Napriek tomu nezamestnanosť rástla. Situáciu v EÚ prirovnáva k USA, ktoré prijímajú viac imigrantov, ale ekonomicky sa z krízy oveľa rýchlejšie spamätali (dôvodom boli hlavne bleskovejšie opatrenia v menovej a fiškálnej politike).

Nie všetko musí byť idylické a Nemci si to musia uvedomiť. Vlani inštitút Ifo spočítal, že náklady na jedného imigranta prevýšili dane a odvody o 1800 eur. Priame náklady na imigranta šéf inštitútu Hans-Werner Sinn vyčíslil na takmer 80-tisíc eur. Tvrdí, že Nemecko sa stalo magnetom pre nekvalifikovaných imigrantov, ktorých asimilácia na pracovnom trhu bude komplikovaná. Bez vzdelania a dostatočných skúseností nebudú môcť konkurovať vo firmách, kde sú manuálne práce nahradzované čoraz častejšie automatizovanou výrobou.

  • Tlačiť
  • 25