Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nestačí len kopírovať, odporúčajú lídri znalostnej ekonomiky

06.02.2004, 08:34 | Zuzana Horníková | © 2004 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 3

Fínsky príbeh o znalostnej ekonomike je prechodom zo stromov k mobilom. Írsko bolo ešte nedávno tradičnou poľnohospodárskou krajinou, dnes je keltským tigrom. Oba štáty sa spomínajú ako úspešné príklady dynamického rozvoja technológií, inovácií a ľudského potenciálu.

Slovensko sa zatiaľ na ich úspech môže pozerať so závisťou. Tvrdí to vo svojej štúdii o pripravenosti Slovenska na znalostnú ekonomiku Svetová banka. „Napriek zlepšeniam Slovensko naďalej zaostáva v indexe rozvoja znalostnej ekonomiky za svojimi susedmi v regióne.

Síce sa zlepšuje rýchlejšie ako regionálny priemer, ale na tempo ani dosiahnutú úroveň členov OECD a budúcich kolegov v EÚ to nestačí,“ hodnotí Svetová banka.

Štyri piliere

Svetová banka meria znalostnú ekonomiku komplikovanou metodológiou. Všíma si 76 rôznych ukazovateľov, ktoré opisujú štyri piliere znalostnej ekonomiky - ekonomické stimuly a legislatívne prostredie, vzdelanie a ľudský potenciál, inovačný systém a informačná infraštruktúra. Mozaiku dopĺňajú makroekonomické ukazovatele a index rozvoja ľudského kapitálu.

Banke sa v prípade Slovenska najmenej pozdáva úroveň stimulov a legislatívneho prostredia. Zdá sa jej, že cenové aj necenové bariéry, napríklad výška daňových sadzieb a odvodov, byrokracia alebo vymáhateľnosť práva, sa za sledované obdobie dokonca zhoršili.

V rozvoji vzdelanosti a školstva Slovensko podľa štúdie stagnovalo. Banke sa nepozdáva najmä nedostatočné financovanie škôl. Za gramotnosť obyvateľstva a podiel populácie na stredných a vysokých školách Slovensko veľmi nekarhá, ale zároveň upozorňuje na lepšie výsledky susedov.

Kritiku za vývoj od roku 1995 do roku 2002 však zjemňuje fakt, že mnoho výčitiek už riešia naštartované reformy. Napríklad rovná daň, znižovanie byrokratických bariér pri zakladaní firmy, zadresnenie sociálnej pomoci, zmena financovania školstva či avizované spoplatnenie vysokého školstva.

Svetová banka je naklonená aj projektu Infovek, v rámci ktorého by mali mať do konca tohto roka internet všetky základné a stredné školy.

Banke sa zdá celkom „pozitívny“ rozvoj inovačnej bázy, meraný cez výkonnosť v oblasti vedy a výskumu a prílev zahraničných investícií. Upozorňuje však, že Slovensko stráca mladých kvalifikovaných výskumníkov, počet zaregistrovaných patentov je stále minimálny a dostupnosť vedeckých časopisov na konci 90. rokov klesla. Pohromou je úroveň financovania vedy a výskumu, z verejných aj súkromných zdrojov.

„Najsilnejším pilierom Slovenska naďalej zostávajú informačné a komunikačné technológie. Zlepšila sa ich dostupnosť, ale ani tento posun nie je natoľko dynamický ako v iných krajinách v regióne,“ tvrdí Svetová banka.

Dodáva, že v porovnaní s regionálnymi lídrami vo vzdelanostnej ekonomike – so Slovinskom a s Estónskom – musí Slovensko pridať vo všetkých oblastiach, najmä inováciách a školstve.

Zo stromov k mobilom

Írsko bolo ešte pred polstoročím chudobné, orientované prevažne na poľnohospodárstvo. Mladá generácia zo zeleného ostrova doslova utekala. „Ekonomika upadala, v krajine sa rozmáhala dezilúzia.

Vláda zo strachu, aby to nepokračovalo, začala oveľa racionálnejšie prerozdeľovať verejné zdroje,“ poukázal minulý týždeň v Bratislave na bod zlomu v 90. rokoch minulého storočia výkonný riaditeľ vládnej agentúry na rozvoj priemyslu Enterprise Ireland Peter Coyle.

Ani vo Fínsku dlho nič nenasvedčovalo, že sa pohne od ekonomiky založenej na výrobných faktoroch ku kolíske gigantu Nokia. Fíni bohatli najmä zo svojich lesov. Dve tretiny ich exportu tvorili drevo a papier. V súčasnosti to je len jedna tretina, no už vyše 20 percent fínskeho exportu má na svedomí Nokia.

Írsko, najrýchlejšie rastúcu ekonomiku EÚ v predchádzajúcich rokoch, vytiahli na piedestál svetovej znalostnej ekonomiky najmä reforma školstva a následne zahraničné investície. Íri zrušili poplatky za stredné školy a posilnili technické školstvo.

Neboli to však zázračné prútiky, upozorňuje Svetová banka. Ich pozitívny vplyv zosilnilo celkové zlepšovanie podnikateľského prostredia a zavádzanie ekonomických stimulov pre zahraničný kapitál.

Zahraničie nie je spasiteľom

Fíni, naopak, investorov spoza hraníc nepotrebovali. „Prílev zahraničného kapitálu do Fínska bol a je relatívne malý. Neexistujú u nás takmer žiadne investície na zelenej lúke, investori prevažne kupujú už rozbehnuté fínske firmy,“ zdôrazňuje rôzne cesty k obdobným cieľom výkonný riaditeľ Národnej agentúry pre technológie vo Fínsku TEKES Jari Romanainen.

High-tech export

(percento z celkového vývozu)

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

Slovensko

4,9

3,8

3,8

3,7

3,7

4,5

4,1

4,2

Maďarsko

4,8

6,3

5,4

17,1

19,8

21,9

25,5

23,4

Česko

4,6

5,8

7,7

8,1

8,6

8,8

8,6

10,1

Estónsko

n

6,0

8,7

9,0

11,6

12,7

27,9

19,1

Slovinsko

3,5

3,4

4,2

4,0

4,2

3,8

4,5

4,9

Litva

5,2

3,6

3,6

3,8

3,3

3,3

4,4

4,9

Nemecko

12,8

13,1

13,1

13,9

14,8

16,0

17,6

n

Francúzsko

18,1

19,0

18,3

21,0

22,1

22,7

23,9

22,8

Rakúsko

9,9

9,1

9,7

11,1

11,2

12,4

13,3

13,9

n – nedostupný údaj

PRAMEŇ: Svetová banka

Podľa neho bolo pre boom znalostnej ekonomiky vo Fínsku veľmi dôležité, že ani v dobách recesie, teda v 90. rokoch, vláda nepriškrtila relatívne štedré financovanie výskumu. „Podiel verejných financií na vede a výskume významne neutrpel.

Bolo tiež dôležité, že naďalej pretrval typický severský charakter štátu sociálneho blahobytu,“ dodáva J. Romanainen. Fíni nielenže zvyšovali podiel verejných výdavkov, ale dokázali motivovať na investície aj súkromný sektor. Aj v ich prípade zohrala dôležitú úlohu reforma školstva a napojenie univerzít a biznis sféry na výskum.

Nekopírovať, rozmýšľať

„Príklady úspešných krajín sú síce pekná vec, ale rozvoj vzdelanostnej ekonomiky treba vnímať v kontexte každej krajiny. Preto nekopírovať, ale inteligentne využívať rady skúsených a úspešných,“ odporúča Slovensku J. Romanainen.

Zároveň dodáva, že zmeny sa dejú rozličnou rýchlosťou a to môže zvádzať k nedočkavosti: „Štruktúry sa menia rýchlo, procesy pomalšie a kultúra veľmi pomaly. Navyše prechod k znalostnej ekonomike, ako každá veľká zmena, prináša aj polarizáciu spoločnosti. Netreba preto prijímať rýchle a krátkodobé riešenia, ale kontrolovateľný proces zmien smerom k znalostnej ekonomike,“ dodáva šéf TEKES.

S P. Coylom sa zhodujú, že prechod k novej ekonomike si vyžadoval zmenu myslenia. „V Írsku sa dlho neakceptovalo a neuznávalo bohatstvo získané z férového podnikania. To sa našťastie mení,“ opisuje P. Coyle.

  • Tlačiť
  • 3