Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Netrestajme len náckov. Ultraľavica je rovnako nebezpečná

12.07.2017, 20:57 | Jozef Tvardzík | © 2017 News and Media Holding

Názor | Ak súdruhovia v Hamburgu hájili záujmy siedmich miliárd smrteľníkov, je ťažké pochopiť, prečo si za objekt svojho hnevu a neschopnosti vybrali civilné ciele a ničili živobytie, obchody a autá bežných smrteľníkov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 11

Násilie stoviek ľavicových extrémistov v Hamburgu, rabovanie, podpaľačstvo a vandalizmus prekonali cez víkend všetky očakávania. Nastávajú otázky, kto zlyhal, a čo je za nárastom nálad tejto radikálnej časti spoločnosti. Média sa posledné roky venovali násiliu a kontroverzným výrokom ultrapravice, ktorá sa prevažne spája s ideami rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu a presadzuje princíp národného socializmu. Lenže v ich tieni vyrástla rovnako silná odnož extrémistickej ľavice, ktorá si praje smrť kapitalizmu.

Treba si priznať jedno: Ak by na stretnutí lídrov G 20 hádzali dlažobné kocky náckovia z pravice, bolo by okolo nich oveľa oveľa väčší poplach. Neuvedomujeme si pritom, že radikálna ľavica je minimálne rovnako nebezpečná ako radikálna pravica, ale politici a verejnosť ju roky prehliadali a podceňovali.

Neprehliadnite

Anarchisti túžia po svetovej revolúcii, ktorá by de facto viedla k zničeniu štátneho aparátu a všetkých jeho existujúcich demokratických atribútov, vrátane súkromného vlastníctva. Kapitalizmus by bol nahradený dokonalou utópiou, v ktorej bude vládnuť spravodlivosť, rovnosť a zmizne chudoba. Ako to realisticky dosiahnuť, súdruhovia nedomýšľajú, pretože takáto alternatíva je (zatiaľ) úplne scestná.

Kapitalizmus a trhové liberálne hospodárstvo je totiž aj napriek svojim nedostatkom jediný funkčný systém, ktorý sa v dejinách uplatnil ako najlepší zo všetkých vyskúšaných. Len sa na nedokonalosti a násilie socialistického aparátu zabúda.

Absurdita a hlúposť ľavice nie je nikde viditeľnejšia, než v jej prejavoch nevďačnosti k hospodárskemu systému, ktorý im poskytol vysokú životnú úroveň a prosperitu. Hej, môžeme sa sťažovať na to, že sused má lepšie auto alebo dom, ale práve trhové hospodárstvo dodalo ľuďom štandard života, ktorý si môžu aspoň slobodne zvoliť a pracovať na ňom. 

Anarchisti si totiž neuvedomujú, že možnosť hádzať kamene a protestovať s vedomím toho, že ich polícia nezastrelí ako psov, nie je vo svete samozrejmosťou. Dokazujú to výpovede imigrantov, ktorí prišli do Nemecka z totalitných režimov, prípadne štátov, ktoré sužovala vojna. Keď sa ich novinári pýtali, čo si o násilnostiach myslia, povedali, že v ich domovskom štáte by násilných demonštrantov ako boli v Hamburgu obesili alebo zastrelili. Pre ľudí, ktorí prežili násilné režimy, je protest proti slobode a demokracii v Nemecku až nepochopiteľný. Nemci totiž patria medzi najbohatšie krajiny sveta. A ak človek chce pracovať, tak si prácu bez problémov nájde a nový smartfón si dokáže kúpiť po každej výplate.

Intelektuálnejší radikáli v Hamburgu predniesli námietku, že najmocnejší preferujú nároky bohatých na úkor chudobných a prehlbujú príjmovú nerovnosť. Na tom, samozrejme, niečo bude. Majetok ľudstva sa koncentruje v stále menšej skupine miliardárov. Kým v roku 2010 vlastnilo majetok, ktorý sa rovná chudobnejšej polovici ľudstva (3,6 miliardy ľudí), 388 miliardárov, v súčasnosti sú to už len ôsmi boháči. Aspoň to tvrdila začiatkom roka britská nezisková organizácia Oxfam, ktorá čerpala z nedokonalých dát banky Credit Suisse v Global Wealth reporte.

Radikáli upozorňujú, že to nie je udržateľný vývoj. Lenže, keby súdruhovia hájili záujmy siedmich miliárd smrteľníkov, je ťažké pochopiť, prečo si za objekt svojho hnevu a neschopnosti vybrali civilné ciele a ničili živobytie, obchody a autá bežných smrteľníkov. Asi za tým hľadali chorú logiku, aby narušili konanie papalášov z G-20, ktorých sa mimochodom násilnosti, až na pár zmien v programe, nijako nedotkli. Súdruhovia vystrkujú svoje násilie a snažia sa zvrhnúť prehnitý kapitalizmus rovnako nebezpečným spôsobom ako neonacisti, ktorí žiadali presadenie bielej rasy. 

Účastníci hamburských protestov pritom nemajú jednotné motívy a v skutočnosti nevedia, čo chcú. Sú medzi nimi stúpenci zmeny systému, ale aj vandali, ktorí chceli podpáliť autá, či znudení mladí ľudia z bohatých rodín, ktorí si svoju frustráciu už nevybíjajú na Facebooku, ale hľadajú adrenalín... všetko si to odfotia na najnovší iPhone7.

Verejnosť si až po krvavom proteste uvedomila, že hrozba násilia a prevratu nehrozí len od vyholených hláv s nacistickým znakom, ale aj od magorov zľava. Kým proti ultrapravici vystupujú nielen intelektuáli a aj príčetní politici, v prípade kritiky ľavice je hrobové ticho. Skôr naopak: mnohí s nimi skryte sympatizujú, veď nemôžu byť nebezpeční, keď požadujú spravodlivosť a rovnosť každého. Ide však len o ilúziu a návrat k snom (nefunkčného) socializmu, ktorý sa mimochodom dá tragicky pozorovať vo Venezuele, kde ľudia nemajú čo jesť a kde pracovať.

To, čo sa udialo v Hamburgu je len výsledkom slepoty voči ľavicovému extrémizmu. V Nemecku má tvrdé jadro demonštrantov, nazývané Čierny blok, už od 80. rokoch vďaka sympatiám miestnych ľavicových samospráv voľné ruky. Výsledkom je ale fakt, že kým proti ultrapravici sa justícia správa tvrdo a trestá násilné kriminálne činy, v prípade radikálnej ľavice sa ich konanie ticho prehliada a nerieši.

Demokracia, ktorá sa spája s kapitalizmom, nie je dokonalá forma spoločenského zriadenia, ale je tá najlepšia, akú zatiaľ poznáme. Priniesla ľudstvu extrémny pokles chudoby, inovácie a zamestnanosť. V demokracii je potrebné chrániť slobodu slova a prejavu, ale netreba si slobodu zamieňať s možnosťou hádzať dlažobné kocky beztrestne do výkladov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 11

Tagy G 20, Hamburg, Názory