Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Nie je marža ako marža. Naše potraviny podporujeme, bránia sa reťazce

19.05.2017, 15:45 | Milan Debnár | © 2017 News and Media Holding

Najnovší prieskum agentúry GfK Slovensko realizovaný v období od 8. marca do 5. apríla 2017 na vzorke 360 predajní po celom Slovensku ukázal, že na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia, výnimkou je len mlieko, minerálka a alkoholické nápoje. Nie je to nijaká prekvapujúca informácia.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Agentúra rovnakou metodikou skúma zastúpenie domácich značiek na pultoch už sedem rokov. Ako zdôraznil obchodný riaditeľ GfK Rastislav Kočan, výskum robia vždy pred Veľkonočnými sviatkami a výsledky nehovoria nič o tom, koľko sa akých výrobkov aj reálne predá.

Z toho pramení aj nevôľa obchodných reťazcov, ktoré z prieskumu vychádzajú ako „najväčší vinníci“. Pravda je však úplne inde. Problémom je postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku a obchodnícka súčasnosť, ktorá vychádza z voľnej tvorby cien.

Ak vychádza z prieskumu GfK, že slovenských olejov je na pultoch predajní len 8 percent, je to dôsledok toho, že spracovateľský priemysel, ktorého finálnym produktom bol olej, je prakticky zlikvidovaný. A ak bolo vlani mliečnych výrobkov len 46 percent, tak sa treba zamyslieť nad tým, prečo slovenské mliekárne postupne zanikajú.

Takto by sa dali postupne analyzovať všetky skupiny potravinárskych výrobkov. Je pochopiteľné, že malé prevádzky nedokážu poskytnúť obchodným reťazcom objem výrobkov, ktoré od nich požaduje. A hoci sú slovenské výrobky často oveľa kvalitnejšie, ich cenu nie sú ochotní spotrebitelia akceptovať. Pre nich je výhodnejšie nakupovať v Lidli, ktorý ponúka len 14 percent domácej produkcie. O uvedomelosti či neuvedomelosti spotrebiteľov viac napovedajú rôzne ankety, ktoré Lidl zaradili na najvyššiu priečku.

Neprehliadnite

Problém slovenských potravín je celospoločenský problém, ktorý naráža na neochotu všetkých. Na jednej strane je to servilnosť vlády k Európskej únii a poľnohospodárska politika EÚ, na druhej záujmy spotrebiteľov. Je výhodnejšie nakupovať v zahraničí vyrobené a tamojšími vládami dotované potraviny, ako doplácať peniaze navyše za domáce potraviny, ktoré ani teoreticky pri súčasnom nastavení poľnohospodárskej politiky nie je možné vyrábať lacnejšie.

Ak sa minister financií chváli vyšším výberom daní, nesvedčí to o rozvoji podnikania na Slovensku, ale len o tom, že producentov zaťažujeme novými a novými daňami, ktoré brzdia inovácie. Potravinári navyše permanentne čelia rastúcim nákladom, ktoré vyplývajú z narastajúcich regulácií.

Príkladom môže byť nový zákon o odpadoch z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Zákon o odpadoch skokovito zvýšil náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov z doterajších 5 miliónov eur na približne 40 miliónov eur ročne, a to bez adekvátnej kompenzácie.

Tých 35 miliónov, o ktoré aj potravinári prichádzajú, akoby sme ponúkli zahraničným výrobcom a je diskutabilné, či odvedená suma aspoň trochu pomôže životnému prostrediu. Ak im takúto sumu vráti vo forme nejakých dotácií Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, tak im to nepomôže. Príspevky dostávajú totiž prvovýrobcovia, ktorí svoju produkciu často nemajú komu ponúknuť, pretože v ich okolí spracovateľský závod nie je, ak je, tak poriadne neplatí, a výhodnejšie je naložiť ju na kamión a odviesť do zahraničia, odkiaľ sa nám vráti v podobe výrobku s pridanou hodnotou.

Na obchodnú politiku obchodných reťazcov odznieva permanentne množstvo kritiky a nie neoprávnene. Treba si však položiť otázku, či porušujú zákon. Ak nie, potom sa treba pýtať zákonodarcov, či s tým mienia niečo robiť. Pravdepodobne odpovedia, že by to bolo v rozpore s nariadeniami EÚ. Dostávame sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého je ťažké nájsť prijateľné východisko.

Všetky výskumy o zastúpení domácich výrobkov (a to nielen potravinárskych) sú tak len štatistikou, ktorej výsledok môžeme už dopredu predvídať a nanajvýš si zatipovať, či na budúci rok bude pokles 1,3 percenta (taký bol doteraz), alebo rovno tri percentá.

Slovenské potraviny podporujeme, tvrdia reťazce

Cieľom každého obchodníka je zabezpečiť a ponúknuť zákazníkom čo najširšiu ponuku kvalitných produktov zo spoľahlivých zdrojov.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) dlhodobo upozorňuje na rozdielne metodiky zverejňovaných prieskumov komunikovaných v percentuálnom vyjadrení bez objektívneho pohľadu na šírku sortimentu alebo veľkosť predajne.

„Percentá totiž zakrývajú fakt, že v počte položiek niet väčšej ponuky domácich potravinárskych výrobkov ako práve na plochách veľkoformátových predajní. Veľký reťazec vykazujúci relatívne nízke percento domácich výrobkov ich totiž v absolútnych počtoch ponúka stále násobne viac ako menšie organizácie, ktoré sa chvália mimoriadne vysokými percentami,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO.

SAMO dôrazne vyzýva, aby so zverejňovaním percentuálnych podielov bola verejnosť informovaná aj o údajoch, z ktorých tieto percentá vychádzajú – teda o konkrétnych nameraných počtoch položiek z domácej produkcie. Len tak možno viesť transparentnú a korektnú diskusiu o podpore domácej ekonomiky.

Slovensko dlhodobo stráca svoju potravinovú sebestačnosť, v dôsledku čoho slovenskí výrobcovia mnohokrát nedokážu zabezpečiť dostatočné kapacity a naplniť dopyt obchodu.

Bez ohľadu na rôznorodosť v otázkach filozofie predaja majú členovia SAMO jednu vec spoločnú: snahu pôsobiť férovo a nediskriminačne a dávať dodávateľom rovnaké šance a načúvať potrebám domácej ekonomiky. Svedčí o tom aj fakt, že členovia SAMO vyvíjajú vlastné individuálne projekty zamerané na podporu slovenskej potravinovej produkcie.

Netreba zabúdať, že mnohé obchodné reťazce spolupracujú so slovenskými výrobcami v prípade privátnych značiek. Metodológia prezentovaného prieskumu nám nie je známa, avšak takýto typ prieskumu by mal brať do úvahy aj privátne značky obchodníkov. „Čo prieskumy podielu slovenských potravín nezohľadňujú, je skutočnosť, že slovenským výrobcom sa vďaka privátnej značke obchodníka podarí expandovať a uplatniť aj na zahraničnom trhu,“ dodáva K. Fašiangová.

Nie je marža ako marža

Stanovenie marže je vždy na individuálnych prístupoch jednotlivých obchodníkov. SAMO v minulosti niekoľkokrát upozorňovalo, že údajné nadmerné marže obchodníkov sú mýtus. Interpretácia obchodnej marže je často mätúca a nesprávna, nakoľko je prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa ňou rozumie rozpätie (bez DPH) medzi nákupnou a predajnou cenou produktu. Čistá marža obchodníka sa dá vyčísliť až po odčítaní nákladových položiek súvisiacich s podnikaním ako napríklad mzdy, nájom, energie, marketing, straty a podobne.

SAMO združuje spoločnosti obchodu (Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco), ktoré na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú 620 maloobchodných a 6 veľkoobchodných prevádzok. Členovia SAMO sa radia medzi najvýznamnejších investorov, keď od začiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu tu doteraz preinvestovali spolu viac takmer 3 miliardy eur, a to bez daňových úľav či inej štátnej pomoci.

Členovia združenia sa zároveň radia aj medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. V súčasnosti spolu zamestnávajú viac ako 26-tisíc ľudí. Na pultoch svojich predajní ponúkajú v každom okamihu spolu približne 230 miliónov kusov výrobkov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy potravinárstvo, potraviny, reťazce

Diskusia (0 reakcií)