Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

O čom diskutuje INEKO - Znárodňovanie v zdravotníctve

27.04.2007, 13:53 | TREND.sk

  • Tlačiť
  • 1

Na chodbách a v kanceláriách Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO ľudia radi diskutujú. O ekonomike a spoločnosti, ale aj o športe alebo kultúre. Z niektorých diskusií urobia zápis, aby sa myšlienky mohli uchytiť v širšej diskusii.

  • O čom diskutuje INEKO - zoznam tém

eTREND bude prinášať zápisy diskusií INEKO v nádeji, že vás zaujmú, inšpirujú alebo dokonca primäjú k tomu, aby ste k diskusii pridali vlastné názory.

Dnešná téma – Znárodňovanie v zdravotníctve ako za Gottwalda

Moderná ekonómia nechápe firmu ako kus oploteného pozemku s výrobnou halou a vrátnicou, ale ako súbor vzťahov. Vo futbalovom klube nie sú dôležité šatne ale zmluvy s hráčmi, v softvérovej, audítorskej firme nie sú najdôležitejšie stoličky, ale tí, ktorí na nich sedia a ich vzájomné dohody. Platí to aj pre zdravotné poisťovne.

Minister Valentovič má pravdu, že poistné kmene – pacienti, nie sú majetkom zdravotných poisťovní. Lenže zmluvy s nimi sú a ak si ich chce štát privlastniť, berie súkromníkom časť ich firmy. Je to podobné ako keby Tony Blair nariadil, že hráči Chelsea budú odteraz hrať za vládny Downing Street No. 10. Dôvodil by tým, že hráči nie sú predsa majetkom Chelsea, lebo ľudí vlastniť nemožno. Samozrejme, že nemožno.

Rovnako si ale nemožno privlastniť zmluvy uzavreté medzi slobodnými jednotlivcami. To by sa jedného dňa mohli audítori stať zamestnancami Ministerstva financií, programátori by zasa nastúpili na Ministerstvo dopravy. Ich pôvodným zamestnávateľom by ostali kancelárie, počítače, aj odpadkové koše. Bolo by to rovnaké znárodnenie, aké zorganizoval Klement Gottwald, aj keď ten sa sústredil na nehnuteľnosti. Rozdiel spočíva len v tom, že na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia boli dôležitejšou súčasťou firiem nehnuteľnosti, dnes sú to ľudia prepojení kontraktmi.

Minister Ivan Valentovič tvrdí, že štát má právo presunúť platby za „svojich“ poistencov zo súkromných do svojich zdravotných poisťovní. Má pravdu. Vláda má momentálne také preferencie, že má právo na čo chce. Iná vec je, aké budú dôsledky uplatnenia tohto „práva“.

S rovnakou logikou môže nariadiť vláda, že rodičovské príspevky bude posielať iba do svojich podnikov a tie budú predávať deťom tovary a služby s primeranou zľavou. Namiesto pizze a Big Macu si deti budú môcť zjesť oveľa zdravšie pľúcka na smotane v ministerskom bufete. O použití príspevku pri narodení dieťaťa tiež nebudú môcť naďalej ľubovoľne rozhodovať rodičia. Budú zaň nakúpené kubánske pomaranče.

O príspevku na dvojičky a trojičky taktiež rozhodne ten, kto platí, teda štát. Bude zaslaný na účet textilných fabrík do najmenej rozvinutých regiónov Slovenska a tie za ne ušijú deťom lacné ale kvalitné dupačky. Zaopatrovací príspevok zašle štát Sociálnej poisťovni, ktorá vie najlepšie, koho treba zaopatriť. Chudobní síce dostanú dávky v hmotnej núdzi ale za tie budú môcť nakupovať iba v obchodoch vlastnených členmi strán, ktoré chcú pomáhať ľuďom v núdzi.

Príspevok na bývanie bude zaslaný vybraným štátnym správcom bytových domov, za dotáciu na štipendium si študenti budú môcť nakúpiť čokoľvek na štátnom letisku M.R. Štefánika. Príspevok na sťahovanie za prácou bude viazaný na prácu v štátnej správe a v Štátnych lesoch, v hodnote nemocenskej a materskej dostanú občania desaťročné predplatné časopisu Slovenský rozhľad atď.

Hlavnou nevýhodou takejto stratégie je, že sa vážne obmedzuje možnosť voľby a teda aj súťaž na trhu. Tú súťaž, ktorá sa už stáročia ukazuje byť motorom skvalitňovania života. V zdravotníctve sa zavádza síce ťažko, ale rezignovať by sme preto na ňu nemali.

(Zapísal: EJ, 13.4.2007)

  • Tlačiť
  • 1