Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

O úmrtiach kvôli očkovaniu sa hovorí, no nikto žiadne nevidel

11.03.2013, 05:50 | Daniela Rifaiová | © 2013 News and Media Holding

Názor | Pediater S. Dluholucký hovorí o tom, prečo považuje očkovanie za nevyhnutné

  • Tlačiť
  • 75

Názory, že povinné očkovanie na Slovensku je obmedzovaním slobody, sa objavujú v posledných rokoch pomerne často. O chorobách, ktoré kedysi aj u nás vo veľkom zabíjali, zdá sa, nechyrovať. A to budí dojem, že očkovanie je dôležité viac pre farmaceutické firmy ako pre ľudí. Špecialista na detské lekárstvo Svetozár Dluholucký pre ZdravéZdravotníctvo.sk vysvetlil, prečo pokladá očkovanie stále za veľmi potrebné.

Najmä v posledných rokoch sa stále hlasnejšie ozývajú rôzne združenia, ktoré upozorňujú na riziká očkovania. Ktoré riziká ako odborník pokladáte za relevantné?

Súčasné vakcíny sú bezpečné minimálne v rozmedzí jedna na milión očkovaní, keď hovorím o život ohrozujúcich stavoch. Taká je pravdepodobnosť závažnej reakcie, ide o ťažkú anafylaktickú reakciu, je to vlastne alergický šok na niektorú látku. Tak ako môže byť na orechy, mandle či na rybie produkty u precitlivených ľudí. Za celý život som nevidel ani jednu anafylaktickú reakciu v súvislosti s očkovaním. A od roku 1974 do dnes som robil analýzy detskej úmrtnosti. Nepamätám si na Slovensku na prípad, že by dieťa zomrelo v dôsledku očkovania. Je to reakcia, o ktorej sa hovorí, no nikto ju nevidel.

Sú aj ďalšie vážne riziká?

Pri očkovaní živým vírusom proti detskej obrne sa používal oslabený vírus detskej obrny. Zhruba vo frekvencii jedna na jeden až jeden a pol milióna očkovaní sa mohla vyskytnúť taká situácia, že sa mohla objaviť detská obrna spôsobená očkovacím vírusom, tzv. VAPP. Preto sa táto očkovacia látka u nás vymenila a už sa nepožíva. Používa sa mŕtvy vírus, ktorý takúto reakciu nemôže vyvolať.

A je rovnako účinná?

Je takisto účinná bez akýchkoľvek vedľajších reakcií. Ďalšie reakcie, o ktorých by sa takto dalo uvažovať, boli pri očkovaní proti čiernemu kašľu. Vakcína bola vytvorená z celého mikróba, ktorý čierny kašeľ vyvoláva. Vyvolávala perfektnú ochrannú reakciu voči čiernemu kašľu. Táto vakcína obsahovala všetky súčasti tela mikróba, aj sa označovala ako celobunková. Mala tritisíc antigénov, „oslovovačov“ imunity.  Zhruba 20 percent detí malo po nej reakciu. Nie závažnú, všetky problémy mizli do jedného až dvoch dní. No, aby sa vyhlo týmto reakciám, bola vyvinutá takzvaná bezbunková, pertusická vakcína. Tá má len tri antigény. Účinnosť je taká istá, reakcie klesli na jednu pätinu, no ukazuje sa, že chráni okolo osem rokov. A teda v celom vyspelom svete, ktorý zaviedol túto vakcínu, sa objavuje čierny kašeľ u dorastencov a u mladých dospelých. U dospelých sa čierny kašeľ prejavuje len ako také fajčiarske kašľanie, no oni sú nosiči, môžu nakaziť svoje neočkované deti a tam je to ťažké ohrozenie života, najmä do troch mesiacov života, skôr než sú zaočkované. Dnes sa už odporúča preočkovanie proti čiernemu kašľu spolu s tetanom, teda očkovať každých pätnásť až dvadsať rokov.

Kedy sa začalo očkovať novou vakcínou?

U nás to bolo začiatkom 21. storočia. V USA bola zaradená skôr a už tam niekedy koncom 90. rokov signalizovali nárast výskytu čierneho kašľa a výskyt sa týkal ľudí od 15 do 35 rokov.

Sú aj ďalšie, nie smrteľné nežiaduce účinky na očkovanie?

Viac-menej ich možno rozdeliť na tri skupiny. Prvá sú takzvané očakávané nežiaduce reakcie. To sú tie, ktoré vakcína so sebou jednoducho nesie a sú prejavom odpovede organizmu na to, že dostalo podnet a tvorí si imunitu. Niekto na to nezareaguje. Niekomu miesto vpichu opuchne a bude bolieť, stúpne teplota a dieťa bude plakať. To sú reakcie, ktoré do jedného až dvoch dní vymiznú bez následkov. Také sa vyskytujú u pätnásť až dvadsať percent detí. Ak teplota vyskočí na 39 stupňov, dieťa zvracia, môže byť hospitalizované, no do dvoch dní je po príznakoch. Existuje tiež takzvaná reakcia, syndróm ochabnutia a neodpovede – HH syndróm. To je dosť zriedkavý stav po očkovaní, kedy dieťa ostane ochabnuté. Dieťa sa potom v nemocnici sleduje, ale spravidla za deň-dva je po tom.

Odporcovia povinného očkovania však spomínajú aj ďalšie nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním.

Najčastejšie to sú reakcie v časovej následnosti po očkovaní.  Vakcíny všeobecne patria medzi najbezpečnejšie prostriedky ochrany ľudí, pretože každá vakcína, ktorá sa začne uvádzať do praxe, je otestovaná na desaťtisícoch dobrovoľníkov. Aj počas jej rutinného používania existuje hlásna služba vo svete aj u nás, a povinne sa hlásia všetky reakcie, ktoré sa vyskytnú v časovej súvislosti s očkovaním. To znamená, že ak ja v časovej súvislosti s očkovaním dostanem zápal pľúc, chronickú chorobu, napríklad epileptický záchvat, tiež sa to musí hlásiť. Rovnako ako cukrovku či autizmus. To je zhromažďované v medzinárodnej organizácii sledujúcej reakciu na liečbu a tá vyhodnocuje frekvenciu hlásených reakcií a posudzuje rozdiely medzi ich výskytom v očkovanej a neočkovanej populácii.  Totiž to, čo nasleduje za očkovaním, nemusí mať, a spravidla nemá súvis s očkovaním. Je to výskyt dvoch udalostí. Najpodozrivejšie sú potom predmetom tých kontroverzií, ktoré sa tradujú a začnú byť vnímané ako z očkovania.  Ako napríklad ľudia k tomu došli, že autizmus vzniká po očkovaní proti mumpsu, osýpkam a rubeole?  No, kedy sa očkuje proti týmto ochoreniam? V trinástom mesiaci, teda po roku. Kedy sa dieťa začína prejavovať, že je autista? Po roku. Čiže deti, ktoré sa v kojeneckom veku javili, že sú zdravé, neboli zdravé. Ich príznaky autizmu boli ešte skryté – nebolo to na nich ešte vidno. Je veľmi ťažké diagnostikovať autizmus do roka. A tak, keď sa za rok vyskytne desať prípadov autizmu, s istotou minimálne štyri z nich budú do dvoch mesiacov po očkovaní. Keby sme začali skúmať vzťah spadnutie zo schodov a očkovanie proti osýpkam, tak vás ubezpečujem, že batoľatá padajú najviac zo schodov.  Jednoznačne bolo dokázané na hromade štúdií, že očkovanie nespôsobuje autizmus. Svojím zákazom očkovania s vakcínami s thiomersalom to dokázal Arnold Schwarzenegger, keď po zvolení za guvernéra v štáte Kalifornia takto splnil svoj volebný sľub. Po skončení jeho volebného obdobia sa ukázalo, že výskyt autizmu v Kalifornii mal rovnaký trend výskytu ako pred zákazom. A to isté sa dá povedať aj o cukrovke a záchvatových ochoreniach mozgu. Nie je pravda, že by súviseli s očkovaním.

Často som osočovaný, že som kúpený farmaceutickými firmami, ale ja si neviem predstaviť, že by som sa dal kúpiť a propagoval niečo, čo deťom škodí. Veď to je obludná predstava. 

Čo sa týka ostatných ochorení, proti ktorým sa očkuje, stále je reálne riziko, že by prepukla v našich podmienkach epidémia?

Ubezpečujem vás, že ten pokoj, ktorý je na Slovensku, je úžasný, ale je to zdanlivý pokoj. Keď si pozriete napríklad výskyt osýpok podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, zistíte, že sme obklopení štátmi, ktoré majú osýpkové epidémie. Sú to tisícky chorých detí vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku, o Ukrajine ani nehovorím. Výskyt osýpok vo svete je veľmi vysoký, a to preto, že osýpky majú takzvanú stopercentnú infekciozitu. Kto nebol očkovaný alebo neprekonal osýpky, ak prejde okolo neho chorý s osýpkami, tak tú infekciu dostane. Teda sto percent exponovaných sa nakazí. Aby ste chránili kolektív pred nákazou osýpkami, musí byť zo sto jedincov zaočkovaných 97. Vtedy tí traja majú istotu, že osýpky nedostanú. Sú obalení očkovanými. Teda je malá pravdepodobnosť, že by sa k nim chorý dostal. Tento stav my už máme desiatky rokov, takmer stopercentnú zaočkovanosť detskej populácie. To znamená, že sme už dlhé roky nevideli prípad osýpok, ružienky, tetanu, záškrtu, obrny.  Čierny kašeľ len sporadicky. Dnešní detskí lekári nepoznajú, ako vyzerajú osýpky. To sa nedá skoro nikde vo svete povedať a stačí, aby nám klesla zaočkovanosť na 95 percent z 99 percent, ktoré máme a bude u nás explózia epidémie osýpok tak, ako v okolitých štátoch.

V krajinách, ktoré ste spomínali, je to preto, lebo očkovanie nie je povinné?

Poviem vám to na príklade. V USA nedeklarujú, že majú povinné očkovanie, tam je dôrazne odporúčané. No je zásada, že do kolektívneho zariadenia - škôlky alebo školy neexistuje, aby prijali dieťa, ktoré nie je kompletne zaočkované. Výsledok? Zhruba trojročné deti sú skoro na 97 percent zaočkované, pretože inak ich nevezmú nikde. V roku 2011 USA pri tých miliónoch obyvateľov nahlásili 98 prípadov osýpok. Francúzsko má iba odporúčanie, malo 14-tisíc chorých.

Aké sú následky?

Osýpky majú úmrtnosť 0,2 percenta. To znamená, že na každých päťsto ľudí je jeden mŕtvy, čo vôbec nie je málo. A nehovorím o následkoch ako chronické zmeny, astma, ktoré sa vyskytujú potom šesťkrát častejšie. Prejavom osýpok u 0,5 percenta chorých je zápalové ochorenie mozgu. V Lotyšsku sa niekoľko rokov boria s ťažkými epidémiami záškrtu s vysokou úmrtnosťou. Dôvodom je stále dosť voľný pohyb z Ruska, kde je očkovanie zabezpečené slabo. A v samotnom Lotyšsku poklesla zaočkovanosť pod 95 percent, pretože starostlivosť o deti prevzali lekári pre dospelých, nemajú pediatrov prvého kontaktu. Dáta z celého vyspelého sveta ukazujú, že keď dosiahnete isté percento zaočkovanosti, vzniká stav kolektívnej imunity a o tú ide. Nezaočkovaný človek neohrozuje len seba, ale stáva sa zdrojom nákazy pre tých, ktorí napríklad nemôžu byť očkovaní. A to sú spravidla deti oslabené, tehotné ženy a tak ďalej. Tieto choroby sa tu nevyskytujú preto, že očkujeme.

A čo tuberkulóza? Očkovanie proti tuberkulóze sa stalo nepovinné.

Tuberkulóza je zaujímavá choroba. Očkovacia látka proti tuberkulóze nevyvoláva taký stav imunity, ktorý by chránil pred infekciou. To znamená, že človek sa môže nakaziť a ochorieť na tuberkulózu. Vakcína znižuje pravdepodobnosť nakazenia, ale hlavne zabraňuje takzvaným rozsevovým formám tuberkulózy, ktoré sú stopercentne smrteľné – zápal mozgových blán a miliárna tuberkulóza. Očkovanie proti tuberkulóze odporúčala skončiť Svetová zdravotnícka organizácia, ak výskyt choroby v populácii klesne pod 10 prípadov na 100-tisíc. Vtedy sa môže skončiť celoplošné očkovanie novorodencov. My sme to dosiahli približne osem na stotisíc, a tak sa skončilo s povinným očkovaním.  Ale to číslo platí na celé Slovensko, lenže západné Slovensko má tri na stotisíc a východné ma niekde dvanásť, trinásť, možno pätnásť na stotisíc. Preto sa to veľmi zvažovalo. Pri ukončení celoplošného očkovania proti tuberkulóze musíme akceptovať, že v priebehu roka sa môžu objaviť jeden až tri prípady úmrtia na tuberkulózu a zápal mozgových blán hlavne u najmladších detí. Rozhodlo sa však za ukončenie povinného očkovania, pretože to tak epidemiologicky vychádza.

Sú rozdiely medzi vakcínami? Existujú na trhu menej kvalitné a kvalitnejšie?

Výroba vakcín je veľmi delikátna, komplikovaná záležitosť. Výrobcov vakcín je veľmi málo a vakcín, ktoré prešli európskou komisiou pre lieky a sú registrované u nás v ŠÚKL, je zopár. Sú to svetoví výrobcovia. To sú najšpičkovejšie vakcíny, ktoré sú ročne podané v desiatkach miliónov očkovacích dávok. 

Aká je ekonomická náročnosť očkovania popri výhodách?

Redukcia výskytu ochorení, proti ktorým sa očkuje, sa pohybuje od 94 do 99 percent. Keď si vyčíslite náklady na hospitalizáciu, liečbu, vakcinácia patrí medzi najefektívnejšie medicínske a preventívne programy vôbec. Sú tri postupy, ktoré zachránili v dvadsiatom storočí najviac životov vôbec, a to vakcinácia, antibiotiká a u detí pediater v prvom kontakte, ktorý vie, kedy podať antibiotiká a kedy očkovať. Tieto tri faktory zachránili najviac životov na svete v minulom storočí. A v tomto storočí to bude ešte viac, keďže pribudli vakcíny na ďalšie choroby, napríklad proti rakovine. Robia sa ďalšie vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, astme, skleróze multiplex a iným.  Vakcíny budú kraľovať v tomto storočí.

dluholucky_sita_dusan_hein

Svetozár Dluholucký v rokoch 1958 až 1964 vyštudoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a neskôr ukončil prvý aj druhý stupeň atestácie z odboru pediatria. Od roku 1974 do 1990 pôsobil ako krajský odborník ministerstva zdravotníctva, neskôr ako hlavný odborník pre pediatriu. Pôsobil na lekárskej fakulte a v súčasnosti je dekanom Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici. Do roku 2011 bol prednostom detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Okrem vakcinológie sa venoval celému okruhu detských ochorení, je autorom novorodeneckého skríningu na Slovensku. Za tieto aktivity získal rad rezortných a odborných ocenení, je tiež držiteľom radu Ľ. Štúra 2. triedy.

Foto - SITA / Jozef Jakubčo, SITA / Dušan Hein

  • Tlačiť
  • 75

Tagy Názory, zdravotníctvo