Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obchodníci predpovedajú zmätok v zálohovaní PET fliaš

06.02.2003, 11:53 | Katarína Začková | © 2003 News and Media Holding

Z extrému do extrému preskakujú názory na zavedenie zálohovania PET fliaš na Slovensku.

  • Tlačiť
  • 0

Z extrému do extrému preskakujú názory na zavedenie zálohovania donedávna nenávratných obalov na Slovensku. Obchodníci i výrobcovia ho zväčša odmietajú, štát zasa systém navrhuje bez jasnej predstavy, podľa ktorej by mal fungovať.

Pritom nielen ministerstvo životného prostredia, ale i podnikatelia v odpadovom hospodárstve považujú zálohovanie za najúčinnejší spôsob, ako odpad vytriediť a následne zhodnotiť.

NEPREHLIADNITE KOMENTÁR:
Ak nie je ideálne, stačilo by prijateľné

Horúce debaty sa vedú najmä okolo zálohovania plastových PET fliaš, najpočetnejšej skupiny obalových odpadov. Vyhláška platná od začiatku tohto roka stanovila výšku zálohy na tieto fľaše zatiaľ na nula korún.

Dôvodom je práve chýbajúci systém zálohovania. Ambíciou ministerstva je zaviesť skutočnú zálohu tri koruny za PET fľašu od októbra tohto roka. Obchodníci a producenti obalov však aj tak pochybujú, že odvtedy bude zálohovanie fungovať bez zmätkov.

Najskôr vznikol zákon o obaloch, až potom sa začalo uvažovať o systéme, sťažuje sa prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Vtiahnutí obchodníci

Od začiatku roka sa vyhláškou zjednotila cena za zálohovanie pivovej fľaše na štyri koruny a s korunkovým uzáverom na osem korún. Predseda Predstavenstva Jednoty COOP Adrián Ďurček hovorí, že túto časť zálohovania obchodníci „ako-tak zvládli“, ale nevie si predstaviť zálohovanie PET fľašiek. Aj pri súčasnej nulovej sadzbe je síce obchodník povinný prijať prázdny obal, našťastie však spotrebitelia o takýto druh zálohovania nemajú záujem.

„Ani deväť mesiacov nestačí na to, aby sa takýto systém zaviedol do obchodnej praxe,“ myslí si. Zároveň sa podobne ako výrobcovia nealkoholických nápojov čuduje, prečo si rezort životného prostredia vybral na zálohovanie PET fľaše. Veľký objem týchto obalov totiž môže obchodníkom narobiť „takmer neprekonateľné“ problémy.

Obchodníci sa obávajú aj toho, že zákazníci nakúpia oveľa viac nápojov v hypermarketoch a supermarketoch, než ich tam vrátia. Odhadujú, že obaly budú vracať v najbližších malých obchodíkoch, ktoré tak budú na systém zálohovania doplácať.

Skladovanie vzduchu

Sklamanie nezakrýva ani prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Obchodníci boli do systému vtiahnutí, hoci podľa zákona nie sú povinnou osobou, ktorá za zhodnotenie odpadu zodpovedá. To majú na starosti výrobcovia a dovozcovia tovarov.

Lenže aj tí sa búria. Viaceré ich podnikateľské združenia i asociácie systém zálohovania permanentne atakujú. Za tovar produkujúci odpady už totiž platia aj do Recyklačného fondu. Takže by boli zaťažení dvakrát – recyklačnými poplatkami aj zálohovaním odpadu.

To sa týka aj obchodníkov importérov, dodáva A. Ďurček. Zvýšia sa im tým náklady na prevádzku. Ich výšku v súčasnosti si však ešte netrúfne nikto presne vyčísliť. „Ale vieme, že musíme prijať nových ľudí, zabezpečiť automaty na spätných zber, zabezpečiť pravidelný odber zálohovaných obalov a podobne,“ vyratúva P. Konštiak. Podľa zálohových systémov v iných krajinách sa náklady pohybujú okolo jednej koruny za kus.

Ako v mnohých krajinách Európy aj na Slovensku rezort životného prostredia začal riešiť problém PET obalov až vtedy, keď im prerastá nad hlavu. Tento obal vytvára pätinu objemu komunálneho odpadu, no dosahuje len necelé percento hmotnosti odpadu, ktorý sa dostane do spaľovne alebo na skládku.

„Prevážame a skládkujeme vzduch,“ hovorí riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Peter Gallovič. Firmám sa pritom zvyšujú náklady, čo sa premieta do poplatkov za zneškodnenie odpadu a skracuje sa životnosť skládok.

„To pre väčšinu obcí na Slovensku môže byť už v blízkej budúcnosti veľký problém,“ upozorňuje P. Gallovič. PET fľaše zároveň kraľujú aj divokým skládkam odpadu.

Účinné zálohovanie

Keďže recyklácia na Slovensku stagnuje, siahlo ministerstvo po radikálnom opatrení – nápojové obaly sa budú povinne zálohovať. A potom, čo od začiatku januára tohto roka je účinný zákon o obaloch, hľadá spôsob, ako PET fľaše zhromažďovať a následne zhodnocovať. „Zo štúdií vyplýva, že zálohovanie je najúčinnejší spôsob zhodnotenia odpadu,“ podporuje postoj ministerstva Ladislav Hégyi zo Spoločnosti priateľov zeme.

Tam, kde sa v zahraničí začalo zálohovať, recyklovanie sa zvýšilo o 70-80 percent, tvrdí hovorca OLO, a.s., Bratislava Ladislav Štibrányi. Napriek tomu, že ich firma každý rok nakupuje viac kontajnerov na triedenie skla, papiera a plastov – v rokoch 1999 až 2002 to bolo 3 106 kusov –, iba dve či tri percentá obyvateľov Bratislavy triedia komunálny odpad týmto spôsobom. Zálohovanie je podľa neho účinné práve v krajinách, kde obyvateľ nie je dostatočne uvedomelý, aby sa na triedení podieľal.

Čo robia v Európe

V súčasnosti zálohuje PET fľaše šesť krajín Európy – Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko, Nemecko a Island, 13 štátov USA a osem kanadských provincií. Legislatíva EÚ nepredpisuje členským krajinám, ako majú zabezpečiť mieru recyklovania.

Smernice stanovujú len minimálne kvóty. Niektoré štáty si ich zvýšili, niektoré k predpísaným komoditám sklo, papier, plasty a kovy pridali aj ďalšie, napríklad PET fľaše, drevo či viacvrstvové obaly.

Obvykle legislatíva v odpadovom hospodárstve donútila producentov odpadov správať sa v zmysle povinností. Teda, že odpad sa má čo najviac minimalizovať, následne triediť, recyklovať, energeticky a inak zhodnocovať a až potom zneškodňovať.

V Nórsku, ktoré nie je členom EÚ, platia producenti takzvanú ekologickú daň na jednorazové obaly – 0,85 nórskej koruny za kus. V prípade, ak producent dosiahne 95-percentnú mieru zberu a recyklovania, ekologická daň mu je odpustená.

V snahe ušetriť náklady na túto daň, producenti na konci 90. rokov v spolupráci s obchodom sami zaviedli zálohový systém, najskôr na plechovky, o rok neskôr na PET fľaše.

Založili spolu neziskovú organizáciu Resirk, ktorá zabezpečuje odvoz obalov zo všetkých obchodov do veľkoskladu a zabezpečuje recykláciu. Resirk vyrovnáva rozdiely medzi vybranými a vyplatenými zálohami. Na zálohovom systéme sa zúčastňuje polovica nórskych obchodov.

Na Slovensku inak

Na Slovensku však okrem záväzných kvót zákonodarca schválil aj poplatky do Recyklačného fondu, aj povinné zálohovanie. „Najskôr vznikol zákon, až potom sa začalo uvažovať o systéme,“ sťažuje si P. Konštiak. Jemu osobne sa nórsky systém páči a Slovensko by ho mohlo prevziať. No úplne, teda bez Recyklačného fondu.

„Výrobcovia na nás ukazujú prstom, ale podľa zákona už tento rok sú povinní plniť limity recyklovania stanovené vládou, a to im umožňuje práve zálohový systém. Práve oni mali prísť s riešením,“ upozorňuje P. Gallovič. Predpokladal, že jeden z najhlasnejších kritikov – Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie – združí výrobcov a dovozcov.

A namiesto povinných príspevkov do Recyklačného fondu príde so systémom recyklovania, v rámci ktorého je zálohovanie najúčinnejšie. Ak by výrobcovia a dovozcovia vedeli sami zhodnotiť svoj odpad, nemuseli by do fondu za zhodnotené množstvo prispievať. Háčik je však v slabej ekonomickej motivácii.

Úplné oslobodenie od poplatkov by totiž dosiahli len v prípade stopercentnej recyklácie. Tá je však v podstate nemožná. P. Gallovič súhlasí s tým, že v prípade dosiahnutia cieľov v oblasti recylovania môže fond zaniknúť. „Bol predsa vytvorený len na začiatočnú podporu systémov, ktoré zvyšujú mieru recyklovania,“ plánuje P. Gallovič.

V réžii fondu

Sám fond sa podujal nájsť najvhodnejší spôsob zálohovania obalov. V decembri minulého roka vyhlásil súťaž, ktorou hľadá riešenie spätného odberu PET obalov, ich zhodnotenie a zrecyklovanie. Do uzávierky súťaže, teda do polovice januára, sa prihlásilo jedenásť firiem.

Navrhujú projekty s nákladmi od troch do 280 miliónov korún. Ak by chcel fond vyhovieť všetkým návrhom, potreboval by na to približne sedemsto miliónov korún. Podľa odhadov však bude mať do konca prvého štvrťroka v sektore plastov k dispozícii len zhruba 179 miliónov korún.

Predkladatelia projektov, z ktorých štyria o nich TRENDU poskytli informácie, sa zhodujú v tom, že najdôležitejšie je vyriešiť zberové miesta a získať na rozbeh dostatok finančných prostriedkov. Neexistuje však jednoznačný názor na to, kto by mal zabezpečovať zvoz PET fliaš z takmer 40-tisíc obchodných jednotiek na Slovensku vrátane čerpacích staníc. Navrhujú aj samostatnú firmu i to, aby sa o to starali obchodníci.

Líšia sa aj predstavy o nákupe automatov na odber fliaš, lisov či iných technologických zariadení. Medzi predloženými projektmi je aj návrh na vybudovanie technologickej linky na spracovanie PET obalov.

Systém bude fungovať tak, že obchodník vyfakturuje obaly výrobcovi. Rozdiel medzi fakturovanou sumou a reálnym zálohovým zberom v jednotlivých obchodoch by malo vyplácať klíringové centrum.

Keďže na Slovensku je v súčasnosti na trhu od 170 do 250 miliónov PET fliaš, pri zálohe tri koruny za kus bude cez centrum permanentne v obehu od pol do trištvrte miliardy korún. Ak by sa do toho zarátali aj zálohy za pivové fľaše, cez účty klíringového strediska bude prúdiť viac ako jedna miliarda korún.

Činnosť centra by mala zastrešovať nezisková organizácia, ktorou bude alebo ju vytvorí víťaz súťaže. Rada Recyklačného fondu o ňom rozhodne do dvoch mesiacov.

Foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)