Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obor regiónu sa borí s ťažkosťami

30.01.2003, 10:16 | Roman Schönwiesner | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Poľsko je najväčšou z desiatky krajín, ktoré by mali do Európskej únie vstúpiť v roku 2004. Jeho obyvateľstvo tvorí viac ako polovicu všetkých nových občanov EÚ a ekonomický rozmer krajiny je len o niečo menší ako pri celej zostávajúcej deviatke. Preto je hospodársky vývoj Poľska veľmi dôležitý aj pre ostatných kandidátov a súčasné členské krajiny únie.

Podpora vstupu do únie v Poľsku vzrástla po široko medializovanom úspechu poľskej delegácie na rokovaniach s úniou na summite EÚ v Kodani. Vláda napriek tomu pred júnovým referendom plánuje vystupňovať propagáciu vstupu krajiny do EÚ. Referendum bude totiž platné len v prípade účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.

Neutešený stav ekonomiky

Stav poľskej ekonomiky spôsobuje Varšave aj Bruselu vrásky. Hospodársky rast sa už dva roky potáca len tesne nad úrovňou jedného percenta HDP.

Pokračujúca reštrukturalizácia v kombinácii s ekonomickým spomalením dostali nezamestnanosť v Poľsku v decembri 2002 na úroveň 18,1 %, čo je len o jednu desatinu percentného bodu pod historickým maximom z vlaňajšieho marca. Počet nezamestnaných sa podľa poľského štatistického úradu GUS v uplynulom mesiaci vyšplhal na 3,217 milióna osôb.

Minister hospodárstva, práce a sociálnych vecí Jerzy Hausner neočakáva podľa agentúry Reuters výraznejšie zlepšenie skôr ako koncom budúceho roka. „Situácia [na trhu práce] je zlá, veľmi zlá. Verím však, že tempo rastu nezamestnanosti klesá,“ uviedol J. Hausner. Následný pokles nezamestnanosti však podľa neho bude veľmi pomalý, až kým hospodársky rast nedosiahne päť percent ročne, „čo nie je možné skôr ako koncom roku 2004“.

Ekonomika kandidátskych krajín

(2001)

HDP (mld. EUR)

Nezamestnanosť (%)

Inflácia (%)

Saldo zahraničného obchodu (% HDP)

Deficit/prebytok verejných financií (% HDP)

Poľsko

196,7

18,4

5,3

-3,4

-3,9

Česko

63,3

8,0

4,7

-5,3

-5,2

Maďarsko

57,8

5,7

9,2

-3,9

-4,1

Slovensko

22,8

19,4

7,3

-10,8

-5,4

Slovinsko

20,9

5,7

8,5

-3,3

-2,5

Litva

13,4

16,5

1,3

-9,2

-1,9

Cyprus

10,2

3,9

2,0

-27,5

-3,0

Lotyšsko

8,5

13,1

2,5

-17,9

-1,6

Estónsko

6,2

12,4

5,8

-14,4

0,5

Malta

4,0

6,5

2,9

-13,5

-7,0

Spolu/priemer

403,9

14,5

5,7

-5,5

-4,0

EÚ 15

8 827,1

7,2

2,3

1,1

-0,8

Prameň: Eurostat



Stimulovanie rastu z verejných zdrojov neprichádza do úvahy, pretože krajina má ambíciu vstúpiť do Európskej menovej únie už v najskoršom možnom termíne v roku 2007. To si vyžaduje splnenie prísnych maastrichtských kritérií, medzi ktorými figuruje deficit verejných financií maximálne tri percentá HDP.

Podľa člena menovej rady poľskej centrálnej banky Boguslawa Grabowskeho krajina dokáže kritériá splniť aj v prípade nedodržania termínu realizácie rozpočtovej reformy. Nižší ako povolený deficit verejných financií je podľa neho reálny, ak sa v rokoch 2004 – 2005 podarí dosiahnuť hospodársky rast na úrovni štyroch percent. Už v tomto roku by mal deficit klesnúť na 3,9 % HDP zároveň s naštartovaním hospodárskeho rastu.

B. Grabowski však upozornil, že polovičatá reforma výrazne zúži priestor na zníženie úrokových sadzieb. Minister financií Grzegorz Kolodko pritom centrálnu banku kritizuje práve za nedostatočné znižovanie úrokových sadzieb. Sám však priznal, že rozpočtová reforma bude meškať a posúva sa minimálne do polovice roku 2003.

Prioritou je infraštruktúra

Poľsko vzhľadom na pomerne vysoké mzdové náklady a nedostatočnú infraštruktúru stráca atraktivitu pre zahraničných investorov. Naposledy prehralo súboj s Trnavou o investíciu PSA poľské Radomsko.

Poľský premiér dokázal ústupky Poľsku na Kodaňskom summite EÚ dobre marketingovo zhodnotiť. Prejavilo sa to aj vo výraznom raste podpory obyvateľstva vstupu krajiny do únie. Podľa Poľskej agentúry pre zahraničné investície krajina nemá „na lane“ žiadne väčšie investície. Vláda si uvedomuje, že pri rastúcej konkurencii v boji o investície tečúce do regiónu strednej Európy rozhoduje práve infraštruktúra. Úľavy pre investorov totiž poskytujú všetci, pričom ich rozsah limituje hranica štátnej pomoci povolená EÚ.

Poľská vláda chce získať na financovanie rozvoja infraštruktúry aj súkromné zdroje. Poľsko, ktoré za trinásť rokov od pádu komunizmu dokázalo postaviť len 145 kilometrov nových diaľnic, ich potrebuje na realizáciu ambiciózneho projektu výstavby ciest. Verejné zdroje ani spoluúčasť EÚ stačiť nebudú.

Podľa J. Hausnera má štát záujem, aby sa v týchto projektoch angažovali súkromné penzijné fondy. Ku koncu roku 2002 desať najväčších fondov spravovalo aktíva v hodnote 7,5 mld. USD (293 mld. Sk) a investovalo ich predovšetkým do štátnych dlhopisov.

Spoluprácu komplikuje dlh štátu voči týmto fondom z nezaplatených štátnych prémií a úrokov, ktorý dosahuje dve miliardy dolárov. Predchádzajúce vlády jeho splatenie niekoľkonásobne odložili s odôvodnením, že by tým príliš zaťažili rozpočet.

Jednorazové vyrovnanie pohľadávok vylučuje aj J. Hausner. K doriešeniu tejto otázky podľa neho dôjde zrejme vo forme emisie štátnych dlhopisov.

Výdavky na obranu na vedľajšej koľaji

Pre nedostatok zdrojov v rozpočte Poľsko minulý týždeň oznámilo zníženie výdavkov na obranu. Minister obrany Jerzy Szmajdzinski potvrdil, že vládny program modernizácie ozbrojených síl na roky 2003 – 2008 prišiel oproti predchádzajúcim plánom o 13,4 mld. poľských zlotých (135 mld. Sk).

Tento krok oddiali splnenie záväzkov voči NATO. „Odkladáme splnenie cieľa, že dve tretiny našich ozbrojených síl búdu plne kompatibilné so štandardmi NATO z roku 2006 na rok 2008,“ uviedol J. Szmajdzinski.

Minister odmietol uviesť detaily plánovaných výdavkov na zbrojenie, ale potvrdil, že sa v najbližších šiestich rokoch udržia na úrovni 1,95 % HDP, čo je menej ako vo väčšine členských krajín aliancie. Prioritou je totiž splnenie kritérií na vstup do menovej únie.

Poľsko do konca roku zníži početný stav ozbrojených síl na 150-tisíc ľudí v porovnaní s 220 tisícami pred piatimi rokmi. J. Szmajdzinski však potvrdil, že škrty sa nedotknú účasti Poľska v jednotke rýchleho nasadenia NATO ani plánovaného nákupu 48 amerických stíhačiek za 3,5 mld. USD. Vláda USA na ich nákup Poľsku totiž ponúkla pôžičku s nízkym úrokom a odkladom splátok istiny.

Problémové hutníctvo

Poľsko začiatkom januára schválilo konečnú verziu programu reštrukturalizácie hutníctva. Snaží sa získať súhlas Európskej komisie so štátnou pomocou pre zadlžené odvetvie, ktoré chce sprivatizovať.

Plánovaná štátna pomoc vo výške 2,7 mld. zlotých (27,2 mld. Sk) pre osem hutníckych kombinátov na roky 2003 – 2006 je totiž kľúčom k privatizácii najväčšieho celku Polskie Huty Stali (PHS), ktorý sa na celkovej výrobe ocele v krajine podieľa sedemdesiatimi percentami.

Privatizácia PHS vyvolala záujem britskej skupiny LNM Group, svetovej dvojky vo výrobe ocele, ako aj americkej U.S. Steel. Obe spoločnosti posilňujú svoju prítomnosť v regióne strednej Európy pred blížiacim sa rozšírením únie.

J. Hausner uviedol, že plán počíta do roku 2006 so znížením výrobnej kapacity oceliarní o 991-tisíc ton ročne zo súčasných takmer desiatich miliónov ton. Drvivá väčšina z tohto zníženia pripadne na PHS.

Odvetvie zároveň prepustí sedemtisíc zamestnancov, čím sa počet pracovníkov zníži na 16-tisíc. Európska únia považuje poľské kapacity za predimenzované a požaduje záruky, že odstránené kapacity nebudú v budúcnosti obnovené.

Citlivý agrosektor

Veľmi citlivou otázkou je aj poľnohospodárstvo. Rozdrobené poľské farmy zamestnávali v roku 2001 takmer pätinu pracovnej sily, avšak ich podiel na tvorbe HDP dosahuje len 3,4 %. Je to dôsledok ich nízkej produktivity práce.

Poľnohospodárstvo v ekonomike kandidátskych krajín

(%, 2001)

Podiel na zamestnanosti

Podiel na tvorbe pridanej hodnoty

Poľsko

19,2

3,4

Litva

16,5

7,1

Lotyšsko

15,1

4,7

Slovinsko

9,9

3,1

Estónsko

7,1

5,8

Slovensko

6,3

4,6

Maďarsko

6,1

4,3

Cyprus

4,9

3,9

Česko

4,9

4,2

Malta

2,2

2,4

PRAMEŇ: Eurostat



Poľskí poľnohospodári sa obávajú, že nízke priame platby by ich po vstupe do EÚ zlikvidovali. Vášne opadli po tom, čo členské krajiny únie v Kodani budúcim novým členom povolili z ich vlastných zdrojov zvýšiť začiatočnú výšku priamych platieb na 55 % úrovne platnej v únii. Poľsko si vybojovalo aj vyššiu kvótu na produkciu mlieka. Išlo o jediný ústupok únie v tejto oblasti počas celého summitu.

Nový minister hospodárstva J. Hausner odmieta sektorovo založené reštrukturalizačné plány v budúcnosti. Mieni uskutočňovať regionálne založený prístup k reformám. Nepotrebné kapacity po útlme hutníctva a ťažby uhlia vykazuje najmä Sliezsko.

Jamalská zmluva

Napriek orientácii ekonomiky na trhy EÚ si Poľsko udržuje aj väzby na východnú Európu. Ide najmä o zabezpečovanie domácej spotreby ropy a zemného plynu dovozom z Ruskej federácie. Poľsko sa však aj v tejto oblasti snaží o diverzifikáciu. Pri plyne ho výrazne obmedzuje dlhodobá zmluva uzavretá s ruským štátnym koncernom Gazprom.

Poľsko sa snaží otvoriť tzv. Jamalskú zmluvu medzi monopolným operátorom Polskie Gornictwo Naftowe i Gazownictwo (PGNiG) a Gazpromom z roku 1996, na základe ktorej sa Poľsko zaviazalo kúpiť od ruského podniku počas dvadsiatich piatich rokov 250 mld. kubických metrov zemného plynu bez práva reexportovať ho do tretích krajín.

Domáci dopyt je však nižší, ako sa očakávalo, preto sa Poľsko snaží zmeniť podmienky zmluvy. Podľa jej aktuálneho znenia totiž musí za dohodnuté dodávky platiť aj v prípade, keď ich fyzicky neodoberie.

Situácia sa ešte komplikuje v súvislosti s očakávaným vstupom Poľska do EÚ. V zmluve bude totiž treba zrušiť všetky ustanovenia, ktoré podľa pravidiel únie obmedzujú hospodársku súťaž. Európska komisia by s najväčšou pravdepodobnosťou zrušila zákaz reexportu plynu.

Poľsko žiadalo Gazprom o zníženie dohodnutých dodávok. Rusi akékoľvek zmeny pôvodnej zmluvy odmietali a dokonca pohrozili, že ak sa Poliaci neprestanú sťažovať, budú si pre svoj plyn hľadať iné odbytové trhy.

Túto nekompromisnú pozíciu posilnilo oznámenie plánov na výstavbu plynovodu cez Baltické more až do Veľkej Británie. Jeho kapacita až 30 mld. kubických metrov ročne by výrazne zvýšila exportné kapacity a možnosti Gazpromu.

Na porovnanie, plynovod Jamal je v súčasnosti schopný cez Poľsko prepraviť dve tretiny tohto objemu. Dostavba troch dodatočných kompresorových staníc by mala kapacitu zvýšiť na 33 mld. kubických metrov ročne.

Dohoda o jej financovaní však stále nie je na svete. Pritom ak by v najbližších rokoch nedošlo k zvýšeniu kapacity, Poľsko by nebolo fyzicky schopné doviezť všetok dohodnutý plyn. Na druhej strane, ak by Gazprom nespustil Severoeurópsky plynovod podľa plánu v roku 2007 a nerozšíril dovtedy ani prepravné možnosti Jamalu, hrozila by mu strata trhového podielu v západnej Európe.

Prekvapujúca dohoda

Poľský vicepremiér a minister infraštruktúry Marek Pol podľa agentúry Reuters minulý týždeň v Moskve prekvapujúco dosiahol prelomovú dohodu, na základe ktorej bude Rusko súhlasiť so znížením nakontrahovaných dodávok o 35 %. Poľsko by tak v rokoch 2003 – 2022 malo od Gazpromu odobrať len 161 mld. kubických metrov plynu.

Kandidátske krajiny – HDP na obyvateľa (% priemeru EÚ)

Pozn.: Podľa parity kúpnej sily, Malta – nedostupný údaj
PRAMEŇ: Eurostat

K finalizácii dohody by malo dôjsť vo februári po tom, čo ju odsúhlasia vlády oboch krajín. Súčasťou dohody je aj zvýšenie kapacity plynovodu Jamal. Otvorená zostáva aj výstavba druhej vetvy Jamal II. O jej osude rozhodnú podľa M. Pola poľská a ruská vláda do konca roku 2004.

Diverzifikácia dodávok ropy

V otázke ropy sa naopak črtá rozšírenie spolupráce s Ukrajinou. Obe krajiny a EÚ budú vo februári rokovať o spoločnej angažovanosti v projekte predĺženia nového ukrajinského ropovodu Odesa – Brody až do poľského prístavu Gdansk. Takéto prepojenie by zvýšilo využitie ukrajinského ropovodu a zvýšilo by možnosť diverzifikácie dodávok ropy do Poľska o kaspickú ropu.

Na realizáciu projektu je potrebné vybudovať prepojenie z Brodov do poľského Plotsku, ktorý už je existujúcim ropovodom prepojený na Gdansk. Poliaci budú súhlasiť s plánom presadzovaným Ukrajincami, len ak o projekt prejavia záujem nadnárodné ropné koncerny, ktoré by mali ropovod aj riadiť a predávať jeho prepravnú kapacitu. V opačnom prípade totiž podľa Poliakov nie je zaručená jeho ekonomická efektívnosť.

Foto – TASR
  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)