Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Oranžová ukrajinská revolúcia má aj ekonomické pozadie

02.12.2004, 00:00 | Roman Schönwiesner | Brusel

  • Tlačiť
  • 0

Ukrajina nevie, kto bude jej novým prezidentom. Opozičný líder Viktor Juščenko za masovej podpory západu krajiny, väčšiny obyvateľov Kyjeva, EÚ aj USA minulý týždeň odmietol uznať výsledky druhého kola hlasovania. Vládnu moc obvinil z masívneho falšovania výsledkov. „Predmetom rokovaní môže byť len opakovanie hlasovania,“ uviedol V. Juščenko minulý víkend po rokovaniach s premiérom a víťazom spochybnených volieb Viktorom Janukovyčom.

V. Janukovyč sa opiera o podporu východných regiónov Ukrajiny, Ruska aj väčšiny ukrajinskej podnikateľskej oligarchie. Tá si uvedomuje, že najnovší politický vývoj bude mať aj nezanedbateľné ekonomické dôsledky. Na východe krajiny sa čoraz častejšie spomína slovo autonómia.

Oficiálny rozmer ukrajinskej ekonomiky zostáva na skromnej úrovni, rovnako ako jej obchodná výmena s Európskou úniou. Z pohľadu EÚ je zaujímavý najmä jej vnútorný trh. A strategická poloha. Pre Slovensko to platí dvojnásobne. Strategické suroviny – ropu a zemný plyn – síce dováža z Ruska, ale výlučne cez Ukrajinu. Alternatíva neexistuje. Preto je stabilita východného suseda pre Slovensko kľúčová.


Nepodstatný obor


Štyridsaťosemmiliónová Ukrajina je suverénne druhým najdôležitejším produktom rozpadu Sovietskeho zväzu, hneď po Rusku. Rozpad socialistických trhov mal na ňu zdrvujúci účinok. Po rokoch ekonomického prepadu však dokázala začiatkom tohto desaťročia naštartovať hospodársky rast, ktorý odvtedy nabral nebývalú dynamiku. Pred vypuknutím nepokojov sprevádzajúcich výsledky druhého kola prezidentských volieb jej Európska banka pre obnovu a rozvoj na tento tok predpovedala 12,3--percentný medziročný rast HDP.

Z pohľadu zahraničného obchodu EÚ je Ukrajina relatívne nepodstatný hráč. Na exporte rozšírenej únie sa podľa údajov z roku 2003 podieľala len jedným percentom. Podiel dovozu z Ukrajiny bol ešte výrazne nižší. Skromné sú aj oficiálne parametre ukrajinskej ekonomiky. Vlani HDP krajiny dosahoval 44 miliárd eur (1,73 bil. Sk), čo nie je ani dvojnásobok populačne deväťkrát menšieho Slovenska. Oficiálne číslo však relativizuje rozsah tieňovej ekonomiky, ktorá podľa niektorých odhadov dosahuje rovnaký objem ako oficiálna.

Z pohľadu Ukrajiny je situácia iná. Tohtoročným rozšírením sa pre ňu EÚ stala najväčším obchodným partnerom. Najkonkurencieschopnejšiemu ukrajinskému tovaru, ktorým sú komodity ako pšenica či oceľ, však kladie únia pri vstupe na trh veľké prekážky. Aj preto kľúčovým obchodným partnerom naďalej zostáva Rusko. Ukrajina je slušne vybavená uhlím a železnou rudou. Najmä od Ruska však nakupuje najdôležitejšie suroviny – ropu a zemný plyn. A veľmi dobre zarába na ich tranzite ďalej do Európy.


Ekonomické záujmy


EÚ nemá záujem ani tak o ukrajinskú produkciu, ako o možnosť preniknúť na jej trh, ktorý má veľký rastový potenciál. Zatiaľ sa to nadnárodným firmám príliš nedarilo. Jedným z dôvodov je neštandardné podnikateľské prostredie a jasné preferovanie domácich podnikateľských klanov. Ukrajinskí oligarchovia majú na odstupujúcu administratívu prezidenta Leonida Kučmu zrejme ešte výraznejší vplyv, ako mali známejší ruskí magnáti v Rusku v časoch prezidentovania Borisa Jeľcina. Drvivú väčšinu ukrajinskej ekonomiky kontrolujú relatívne neznámi oligarchovia ako Rinat Achmetov či Viktor Pinčuk, zať prezidenta L. Kučmu.

Za lojalitu a podporu moci sa dostávajú za zvýhodnených podmienok nielen k štátnym objednávkam, ale najmä k privatizácii lukratívnych podnikov. Posledným príkladom bola privatizácia najväčšieho hutníckeho závodu v krajine Krivorožstaľ, z ktorej štát „prepracovanými“ podmienkami vylúčil všetkých zahraničných záujemcov vrátane ruských skupín (TREND 25/2004).

V. Juščenko sľubuje boj proti korupcii a liberalizáciu ekonomiky. Pre západných investorov by to znamenalo rovnoprávne postavenie s domácou konkurenciou a pre krajinu zvýšenie extrémne nízkeho prílevu zahraničných investícií. Výška pozitívneho efektu investícií pre Ukrajinu však bude závisieť od nadväzujúcich udalostí. Najmä od podmienok, za ktorých Ukrajina vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a prípadných obchodných dohôd s EÚ.

Kým je krajina mimo WTO, je jej vývoz na trhy EÚ zaťažovaný najvyšším možným clom. Táto skutočnosť a absencia akejkoľvek dopravnej infraštruktúry obmedzuje atraktivitu Ukrajiny pre investície na zelenej lúke. Napriek tomu, že dostatok kvalifikovanej a veľmi lacnej pracovnej sily ju na získanie určitého druhu výrob priamo predurčuje.

Aj v prípade víťazstva prozápadne orientovaných síl sa preto zahraniční investori budú orientovať najmä na privatizáciu zostávajúcich štátnych koncernov. Na jednej strane to pomôže transparentnosti a štandardizácii ich riadenia, na druhej strane však môže mať krátkodobo negatívne sociálne dôsledky, najmä v sfére zamestnanosti.


Strategická poloha


Druhým aspektom ekonomického, ale aj politického záujmu EÚ o Ukrajinu je jej strategická poloha. Nielen ako nárazníka medzi rozšírenou úniou a Ruskom, ale aj dôležitej tranzitnej cesty ruských energetických surovín na jej trhy. Pre Slovensko bude rozhodujúci práve tento aspekt.

Kým z pohľadu únie predstavuje ruská ropa a zemný plyn približne štvrtinu jej spotreby, v slovenských podmienkach nemá ruská ropa a plyn v najbližšej budúcnosti žiadnu reálnu alternatívu. Takisto ako nemá alternatívu ich doprava na Slovensko cez územie Ukrajiny. Od stability Ukrajiny závisia nielen dodávky pre potreby Slovenska, ale aj jeho tranzitný biznis. Problémy by negatívne zasiahli hospodárenie Slovenského plynárenského priemyslu, Slovnaftu aj Transpetrolu. Kým z politického hľadiska je priblíženie východného suseda Slovenska k EÚ zárukou stability, z ekonomického by mohlo zohrať úlohu akcelerátora odchodu pracovne náročných výrob.

Ukrajina je najväčší sused Slovenska, ale na jeho exporte sa nepodieľa ani jedným percentom. Slovenské podnikateľské subjekty nebudú s nadnárodnými koncernmi schopné súťažiť ani z pohľadu investičných príležitostí, ktoré by sa mohli na Ukrajine otvoriť. Krajina je pre Slovensko skôr konkurent v snahe získať zahraničné investície pre domácu ekonomiku. Hoci priemerná mzda na Ukrajine podľa údajov z marca v reálnom vyjadrení medziročne stúpla o 28 percent, stále dosahovala len v prepočte 3 370 korún. Takejto nízkej úrovni Slovensko nedokáže konkurovať. Nečlenstvo Ukrajiny vo WTO a doterajšia neochota EÚ zaradiť ju do procesu európskej integrácie však tendencie presunu výroby na Ukrajinu zatiaľ utlmujú. Bezprostredným nebezpečenstvom pre Slovensko sú skôr Rumunsko a Bulharsko, ktoré by o dva roky mali vstúpiť do EÚ.




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo vo svete

Diskusia (0 reakcií)